OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » HP: New Generation - Kapitola 4



HP: New Generation - Kapitola 4Fakultovica a boj o flašu

Kapitola 4

Než som stihla povedať čokoľvek iné, okrem štipľavej poznámky, na niečiu obmedzenú mozgovú kapacitu, sa okolo mňa obtočil jeho hlas.

„Vážené študentky a študenti. Je mi veľkou cťou privítať vás na prvej Fakultovici tohto roka!“ Netrvalo mi dlho, než som ho našla. Potter stál na jednom z konferenčných stolíkov. V jednej ruke držal fľašu ďatelinového piva a v druhej prútik, z ktorého konca prskali zlato-červené hviezdičky. Ľudia naokolo nadšene výskali a niekoľko holiek od vytrženia Pottera div nestiahlo zo stola. „S lákavým dovolením našich velectených prefektov je dnešná noc venovaná čisto nezištným cieľom... takže, alkoholu hold, hudba hraj a kto chce,“ rukou hodil k Roxanne, „ si môže u slečny Weasleyovej zakúpiť akýkoľvek výrobok zo širokej škály produktov Vydarených Weasleyovských výmyslov! Takže, prajem vám dlhú noc a ráno poriadnu opicu...“ Na chvíľu sa odmlčal a potom v rýchlosti dodal. „A než zabudnem, protiopicovský odvar si je možné zakúpiť u pána Leonarda Jordana.“

Leo-J bol jeden z najvyšších chalanov na škole. Mal dobrých stodeväťdesiat a niečo, kožu ako mliečna čokoláda a vlasy spletené do dredov, ktoré mal stiahnuté na zátylku. Bol to v pohode chalan aj keď tak trocha moc ukecaný... ale kto by sa čudoval, keď jeho otec komentuje väčšinu metlobalových zápasov v Anglicku? Leo-J zodvihol ruky a palcami ukázal na seba.

Miestnosťou sa rozozvučali úvodné tóny piesne I love Witches od chlapčenskej skupiny Griffin a telá zaplnili každé voľné miesto medzi nábytkom. Sledovala som to mierne dezorientovane a zvažovala, čo teraz. Ísť spať? Ani náhodou! Tak po prvé, v tomto hluku by nezaspal ani mŕtvi a po druhé, milujem party! Nakoniec môj mozog prišiel s plánom postupu. Vybehla som hore do izby. Tá naša sa nachádzala v jednej zo spodných vežičiek. Boli tu štyri veľké postele s červenými nebesami, štyri skrine, jedno veľké zrkadlo a okno s dostatočne veľkou parapetou, aby ste sa na ňu mohli posadiť a zároveň aj vyložiť nohy. Jedny dvere viedli na chodbu a druhé do kúpeľne.

Stiahla som zo seba tú vražednú vec – habit – a tá vzápätí pristála na posteli. V bielej blúzke a sivej sukni som sa ponáhľala späť. Cestou som si uvedomila, že som si možno mala stiahnuť aj kravatu, ale keďže sa mi nechcelo vracať, len som ju uvoľnila. Hm... a možno som si mala stiahnuť aj podkolienky. Nenávidím podkolienky, ale radšej budem nosiť tie ako punčocháče!

Zábava bola v plnom prúde. Telá sa na seba tlačili ako sardinky v konzerve a chlast sa rýchlo míňal. Natiahla som sa za najbližšou neotvorenou fľašou ďatelinového piva – na wisky sa dnes necítim – keď v tom sa predo mnou objavila cudzia tlapa a uchmatla mi ju priamo spod nosa! Naštvano som sa obrátila k dotyčnej osobe a stretla sa so samoľúbym úsmevom na tvári toho najväčšieho idiota pod slnkom!

„Hej!“ zavrčala som. „Ja som ju videla prvá!“

„No a?“ podpichoval ma. Ja viem, mohla by som sa poobzerať po nejakej inej, ale tu ide o princíp! Chcem túto! Nenechám ju Potterovi! To teda nie!

Natiahla som sa po nej, ale on ju zodvihol hore. Kruci, prečo musím byť taká malá! A prečo on musí byť taký vysoký!? Hm... čo keby som ho kopla do gulí? Ehm, to radšej nie. A prečo? Lebo ak by som to spravila pred jeho fanklubom, vyškrabali by mi oči! A to v prvý večer fakt nepotrebujem. Ako hovorím, ten rok sa nám pekne začína.

„Potter!“ zavrčala som, ale on sa mi len naďalej vysmieval.

„No tak, Howellová, čo spravíš? Hm?“

„Zmlátim ťa do guličky a bude pokoj!“

„Ou, už sa bojím...“

„Mal by si!“

„Jasné, si neškodná ako malé mača!“ vysmial ma a to ma fakt naštvalo! Tak mača? A malé?! No veď ty počkaj! Serem na fanklup. Vykopla som a aj keď som si narazila palec (fakt by som mala prestať nosiť baleríny) ten výsledok mi za to stál. Zasiahla som ho do píšťaly a on bolestivo zalapal po dychu. Spustil ruku a ja som mu elegantne ukradla pitie. Jeho ruky prechádzali po udretom mieste a mne neušlo niekoľko vražedných pohľadov. Srať na ne! Je mi jedno, čo si jeho vymleté stalkerky myslia!

Zatiaľ čo on bolestivo stonal, a ja som si otvorila fľašu a veselo si odpila.

„No, Potter, kto je neškodný teraz?“

„Howellová, prisahám...“ nedopovedal a namiesto toho výdatne vrčal. Ticho a škodoradostne som sa zasmiala a povedala si, že pre dnešok som sa na jeho utrpenie vynadívala dosť. Škrabance od Buzza, lakťom do rebier a teraz toto? Hm, dnešok bol veľmi úspešný deň!

Hm, len mám taký nepekný pocit, že on to len tak nenechá. Nikdy nenechal, a preto boli naše hádky také slávne. Navzájom sme sa predháňali v tom, kto koho poníži viac. Ale teraz na to kašlem a idem sa baviť.

Počas celého večera som tancovala buď s Molly alebo Rose. Priya sa doteraz nevrátila, takže som mala nekalé podozrenie, že ich stretnutie sa pretavilo do niečoho vášnivejšieho. Popravde? Závidela som jej. Bola som jediná z našej malej partie, kto sa ešte s nikým nevyspal. Občas mi to liezlo parádne na nervy, ale čo som mohla robiť, keď tu boli všetci korunovaný magori? A možno im len krivdím. Napríklad taký Erich MacMillan? Chodí do Biflomoru a je to ten najmilší chalan, akého som kedy stretla!

Noc plynula rýchlo a zároveň pomaly. Keď do klubovne o tretej ráno vtrhol profesor Longbottom, pripadala som si ako vyšťavený pomaranč. Vyzliecť sa a umyť si zuby ma stálo príšerne veľa námahy. Do perín som zapadla len v tielku a nohavičkách. Spokojne som sa zachumlala do ich zatiaľ studených záhybov a dúfala v dlhý a ničím neprerušovaný spánok. Žeby sa mi moje želanie aj splnilo? Ani náhodou! O pol ôsmej ma zobudilo Priyno náhlivé pobehovanie po izbe. Unavene som zodvihla hlavu a naštvato zatiahla:

„Patilová! Tu sa niekto snaží spať!“

„Howellová!“ odpovedala mi naoko naštvaným tónom. „Tu sa niekto snaží nájsť habit! Pri Merlinovi, kam to tí škriatkovia dali!“

„Druhá skriňa od okna, štvrtá polička zhora,“ zamrmlala Rosa a ťažko si povzdychla. Zaborila som tvár do vankúša a snažila sa znova zaspať. Žeby sa to pomohlo? Kdeže.

„No tak, baby, stávať!“ zavelila Molly. Ah jasné, jej úchylka ranného vtáčaťa sa opäť prejavila.

Keď sme o pol hodinu schádzali dole do klubovne naskytol sa mi pohľad na Leovu natešenú tvár. Neodpustila som si a pobavene zatiahla:

„Kšefty idú, Leo-J?“

Úsmev mi opätoval a nadšene prikývol. Bol taký vysoký, že aj na tú vzdialenosť, čo nás delila, som musela zakloniť hlavu.

„A ako dobre, Jack. Najbližšie ťa v Rockville pozívam na panáka,“ smial sa.

„Jasné, to si zapamätám,“ prikývla som a pobrala sa za babami do Veľkej siene. Mala som Lea rada. Bol pohodový a vcelku fajn kamoš. Dobre sa s ním kecalo a ak som potrebovala s niečím pomôcť, vždy bol poruke.

Chrabromilský stôl zíval prázdnotou. Väčšina deciek ešte dospávala opicu a ten zvyšok s najväčšou pravdepodobnosťou okupoval hajzlové misy. Ja som moc nepila a tým pádom som si na tanier mohla naložiť toast, dva plátky slaniny a volské oko, no aj tak som sa najviac tešila na miestny tekvicový džús. Milujem ho!

Vedľa mňa zasadla Molly a jej skromné raňajky sa skladali z malej porcie cereálií. Zas drží diétu, ale ako ju poznám tak jej vydrží tak do dvanástej a potom si naloží dupľovanú porciu obeda. Rosa unavene listovala knihou a Priya bola duchom niekde medzi Nickovimi polkami. Bože, fakt nechápem, ako ho môže tak zbožňovať! Normálne by ma neprekvapilo, keby mu jedného dňa od toľkého obdivu nevliezla do análu!

Raňajky sa niesli v príjemnom tichu, ale rovnako ako všetko, aj tento pekný pokoj našiel koniec pod deštrukčnými podrážkami Potterových čín!

Obočie mi vyletelo niekam do nebies. Fakt som nedokázala pochopiť, ako je možné, že sa to ožraté prasa usmieva, keď včera vypil hmotnosť malého slona! Niekedy okolo druhej začal aj s partiou skákať po sedačkách, pričom falošne spieval Rokfortskú hymnu. No to je asi jedna z nevysvetliteľných záhad vesmíru.

Moja pozornosť sa otočila späť k raňajkám a pri nich zotrvala až do chvíle, než nám profesor Longbottom nezačal rozdávať rozvrhy. Predmety na MLOKA som si vyberala podľa toho, z čoho budem robiť prijímačky na fakultu Magickej fauny a flóry. Je to niečo na spôsob magickej veteriny až nato, že sa tam okrem zoologie učí aj herbelógia. A presne tomu odpovedajú aj moje predmety. Starostlivosť o zázračné tvory, herbelógia, elixíry a obrana. Obrana preto, lebo sa na nej učí o temných bytostiach, ktoré na SOZT nepreberáme... a plus, ak chcem robiť s drakmi, bude sa to hodiť. Ako dodatkový predmet mám čary. Nebudem z nich robiť MLOKA, ale budem mať prebrané potrebné učivo. Zvažovala som aj transfiguráciu, ale to už by bolo moc, keď si vezmeme, že z každého predmetu mám päť hodín týždenne. Väčšina mojich spolužiakov sa zapísala len na štyri povinné. Teda až na svetlé výnimky, ako sú Rose a John, ktorý MLOKA robia zo šiestich. Ako to stíhajú fakt netuším. A to mi John odprisahal, že Časovrat nepoužíva, ale takmer každý deň majú sedem hodín.

Prevzala som svoj rozvrh a s hrôzou si uvedomila, že moja prvá hodina tohto roka bude herbelógia, nasledovaná dvojhodinovkou čarov. Potom mám dve hodiny elixírov a jednu obrany. Hm, ale ako sa tak pozerám, tak medzi herbelógiou a čarami mám hodinu voľna. Milujem hodiny voľna. Pozrela som sa do Mollynho rozvrhu. Spoločne sme chodili len na Čary. Chcela pracovať v Gringottbanke a podľa toho si zložila rozvrh. Staroveké magické znaky, Dejiny mágie, čary, aritmancia a život a zvyky muklov. Čary má tiež len ako dodatok, ale nie z vlastnej vôle. K tomu ju prinútil otec.

„Čo máš prvé?“ spýtala sa.

„Herbelógiu. A ty?“

„Aritmanciu. Stavím sa o jednu tabličku čokolády, že nám Nottová navalí esej na šesť strán o magických číselných nábojoch ešte dnes!“ fňukala.

„Ale no tak, Molly, veď ty čísla miluješ!“ povzbudzovala som ju.

„Milujem, ale to neznamená, že som bifľa, ako tuto naša priateľka,“ zatiahla Rosiným smerom. Tá nás mala hlboko v paži. Pretočila stránku a ignorantsky si odpila z jej tekvicového džúsu.

„Pryia a ty?“ zatiahla Molly s zasnívanej kráske.

„Hm...? Čo?“

„Čo máš prvé?“

„Hm... moment... prvá hodina... nič. Mám voľno a potom transfiguráciu.“

„Aj tento rok máš čary?“ chcela som vedieť a ona prikývla.

„Mám. Čary, Dejiny mágie, život a zvyky muklov a transfiguráciu.“

„Nedala si si piaty predmet?“

„A načo? Prácu u Denného proroka mám istú. Jediné, čo potrebujem, je rozhľad. Iné predmety? Zbytočne by mi žrali nervy.“

Čas plynul príšerne rýchlo. Ani som sa nenazdala a už som si to mierila k skleníkom a nebola som sama. V závese za mnou si to rezal aj pán Dokonalý. Ignorovala som ho a ani ma to nestálo moc námahy. Ako vždy aj teraz bol obklopený svojimi dievčatami, ktorým kraľovala Aileene Barclay. Bola to vysoká ryšavka, ale jej vlasy sa blížili skôr k blond ako k červenej. Oči mali farbu uschnutej trávy. Niečo medzi zelenou a žltou, no v nijakom prípade by sa nedali považovať za škaredé, práve naopak. Ich farba bola sýta a zaujímavá. No len jej povaha bola niekedy na prášky. Fakt nechápem, ako sa mohla dostať do Chrabromilu! Veď bola vymletejšia než Biflomorčanky! Točila sa okolo Pottera ako akrobatka... alebo skôr striptérka okolo tyče. Habit mala stiahnutý až nikam do polky chrbta a výstrih až po pupok. Teda nie, že by som proti tomu niečo mala. Koniec koncov, keď som v muklovskom svete chodila na party moje oblečenie bolo óóveľa vyzývavejšie! No čo, nikdy som nebola anjelik. Mám rada barovú atmosféru a spoločnosť pekných chlapcov...

Otvorila som dvere a bola rada, že moje podrážky už konečne nečvachtajú blatom. V skleníku bol ako vždy príšerný hic. Uf, do piatich minút budem spotená ako po maratóne. Pohľadom som prešla po prítomných a hľadala Johna.

Tam je! Nebolo pre mňa nijakým prekvapením, že si uzurpoval Rose do skupiny. Vlastne som bola rada. Čím viac schopnejších rúk, tým menšia je pravdepodobnosť, že vám úloha odhryzne prsty.

Nemám rada herbelógiu, ale ako to už u deciek zo záhradníckych rodín býva, orientujem sa v nej rovnako dobre ako Rose či John. Od šiestich som pracovala u starkej v kvetinárstve. Poznám všetky druhy anglických rastlinnín a drvivú väčšinu svetových. Babyno kvetinárstvo je jedno z najlepších na ostrovoch, čomu odpovedá aj vzorka flóry, ktorá mi prešla rukami.

Vykročila som k nim a kriticky zhodnotila Dlhochvostku žravú – rastlinu, ktorá v dospelosti dosahuje výšky tri metre a jej plody v tvare malej hrušky majú silné antidepresívne účinky. Dokonca až také silné, že je jej predaj prísne regulovaný ministerstvom a Rokfort je jedným z mála pestovateľov v Anglicku. Tak trochu sa podobala na muklovskú mucholapku obyčajnú, až nato, že jej čeľuste sa otvárali kedy sa im zachcelo a zuby by človeku dokázali spôsobiť fakt nepekné zranenie. Jediné šťastie, že exemplár pre nami bol len v primárnej fáze rastu. Na výšku mal málo cez tridsať centimetrov, ale agresívny bol dosť. Nebyť bariéry, s veľkou radosťou by sa Rose zahryzol do ruky. A že taký hryzanec nie je nič príjemné. Okrem toho, že fakt bolí, tak aj otupuje mozog. Určitý ekvivalent k opitosti.

„To vážne?!“ zatiahla som znechutene a oni dvaja len znudene pokrčili plecami. „Hneď na prvej hodine toto?!“

„Bojíš sa?!“ zatiahol hlas za mnou a Rose si trpiteľsky povzdychla.

„James, nezačínaj!“ zahriakla ho, ale on ju nebral na vedomie. Našťastie práve v tej chvíli dnu vpochodoval profesor Longbottom a hodina sa mohla začať. Spokojne sa na nás usmial a vyhlásil:

„Tak, som rád, že vás tu vidím všetkých,“ pochválil našu plnú účasť. Popravde, aj mňa prekvapilo, že sa z herbelógie nik neodhlásil. Dokopy nás bolo asi sedemnásť. „Čaká nás náročný rok, ktorý dúfam všetci ukončíte úspešným MLOKOM. Takže, kto by mi vedel povedať, čo to tu dnes máme?“

Rosina ruky vyletela hore ako strela a profesor sa pobavene usmial.

„Áno, slečna Weasleyová?“ vyvolal ju a ona neostala svojej povesti nič dlžná.

„Dlhochvostku žravú. Je to endemický druh stredoeurópskych pralesov. Vyskytuje sa len pri magických zdrojoch a jej plody obsahujú silné antidepresívne prvky. Dorastá do výšky troch metrov a priemerná životnosť je dvesto rokov. Jej „zuby“ sú pokryté tenkou vrstvou halucinogénneho slizu, ktorý spôsobuje zatemnenie mysle a bláznivé predstavy. Tie sa odvíjajú od nálady človeka, ktorému sa jed dostane do krvného obehu a tiež znemožňuje liečenie pomocou liečiteľskej mágie.“ Profesor prikývol a spokojne zatiahol:

„Veľmi dobre. Desať bodov pre Chrabromil.“ Rose sa spokojne usmiala.

„Ako slečna Weasleyová povedala, plody Dlhochvostky obsahujú silné antidepresíva. Pred pár dňami som od Svätého Munga dostal list, v ktorom nás žiada o novú zásielku. Takže, čo budete dnes robiť? Odoberiete plody, odvážite ich a potom uložíte ich do bedničiek.“ Rukou ukázal na asi päť poschodovú pyramídu naukladanú v rohu. „Budete pracovať v trojiciach. Jeden bude držať Dlhochvostku, druhý odoberať plody a tretí vážiť. Každému z vás odporúčam nasadiť si rukavice z dračej kože a hlavne tomu, kto bude odoberať plody. Máme tu dokopy deväťdesiat štyri jedincov, takže šup do práce.“

S ťažkým povzdychom sme spravili presne to, čo po nás chcel. Teda takmer. Keďže sme sa nevedeli dohodnúť, kto bude čo robiť, hodili sme si mincou. Na moju úbohú osobu padlo vyberanie plodov. Rose bude Dlhochvostku držať a John vážiť. Chcel si to s Rose vymeniť, ale môj veľavravný pohľad mu jasne povedal, čo si o tom myslím. Len pokrčil plecami a aj tak jej to navrhol. Odmietla to s tým, že by to nebolo fér.

Natiahla som si rukavice a skepticky pokrútila hlavou. Tá prekliata rastlina sebou mykala, akoby sme ju išli okradnúť... hm, možno sme aj šli, ale čo už. Príkaz z vrchu je príkaz z vrchu. Nech si to vybaví s velením, ak s tým má problém. Po krátkom boji Rose spacifikovala jej hlavu a ja som sa tak mohla dostať k plodom. Pár minút všetko prebiehalo v relatívnom pokoji a rutine... teda až do chvíle, než Malfoy niečo neprehodil Rosiným smerom a tá buchla ako ohňostroj na Silvestra!

Ááá, kruci...


P. S.: Ďakujem za komentáre. Ja viem, ja viem, kopec poviedok mám uzavretých len tak „naoko“ a dúfam, že sa k nim časom dostanem. :D Hlavne k Tali, len vážne neviem kedy :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek HP: New Generation - Kapitola 4:

5. E.T.
30.03.2017 [9:19]

Kdy se dočkáme pokračování? Už se ho nemůžu dočkat! Emoticon

4. Sima
16.03.2017 [15:30]

Kapitola výborná ako vždy, ale prosím idem vraždiť keď si prečítam v texte že herbOlógiu nazývaš herbelógia.

3. Pioggia
16.03.2017 [12:45]

Toto je totálne úžasná poviedka Emoticon Emoticon prosím píš rýchlo ďalej nemôžem sa dočkať pokračovania Emoticon Emoticon Emoticon

2. Trisha přispěvatel
16.03.2017 [11:05]

TrishaNo... ako vždy je kapitolka super. Neodvažujem sa hádať, čo z toho všetkého vznikne, ale je tu pár vecí, ktoré mi doslova dali päsťou do oka, a všetky súvisia s tým, že sa mi to veľmi, ale veľmi podobá na Tali:
1. Jediná panna v partii - čo mi vadí asi najmenej, každopádne Molly mi nepríde ako typ, čo to už má za sebou, asi pre tú prvotnú mamičkovskú prísnosť, ktorá je tak typická, pre Molly staršiu.
2. Neznášanlivosť habitov a modrá farba- detail, ale proste ma to hneď trklo.
3.Párty na začiatku roka
4.Skopať do guľôčky- v tvojom podaní vždy originálne a zábavne, ale to je proste niečo, čo mi hneď pripomenie Foxi.
5. No a samozrejme neznášanlivosť, hoci to nie je S vs. Ch ale Ch vs. Ch i tak... Je to neznášanlivosť, čo tak trochu očakávam, že sa zmení na iný cit Emoticon.
Neber to v zlom sisa, len mi to prišlo trocha komické Emoticon a možno to vyznieva, že mi to vadí, ale nevadí, neboj. Teším ďalej lebo dobre viem, že tvoje poviedky sú vždy úžasné. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. E.T.
15.03.2017 [23:41]

Ahoj,
tvůj komentář na konci mě velmi potěšil, protože jsem měla Tali velmi ráda. Ale tahle povídka je taky super. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Jen tak dál. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!