OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Druhá šanca - Kapitola 3 - Prečo ja?



Thalia Shepard: Druhá šanca - Kapitola 3 - Prečo ja?Slnko, raňajky a sadistický tréner.

Ospravedlňujem sa, že mi to tak dlho trvalo! Ale na svoju obhajobu musím podotknúť, že som toho teraz mala dosť... a navyše stresy z vysokých... inak, hláste sa, kto chodí na právo na Komenského? Možno sa tam v septembri stretneme. :D

Ale teraz k Tali. Sľubujem, že už budem pridávať pravidelne a v nasledujúcej kapitole sa vyskytne isté – síce malé – ale aj tak, pravdepodobne, očakávané prekvapenie. :D

Táto kapitola má venovanie pre mimu33, FILADU, Trishu, AriuSalvatore, Ivet, Ealex, izzie22, Mišičku, valhalinku a kat.

P.S.: Trisha, dúfam, že ti to došlo... Ja viem, že som to posielala po termíne. :D Sorry.

Sisa118


 

Kapitola 3

Slnko zapadalo a my sme ho sledovali z dreveného móla. Lily stála vedľa Jamesa, ja som sedela na zábradlí a Sirius ma istil zozadu. Rem sedel na zemi a nohy sa mu pohupovali nad vodou.

Západná obloha bola sfarbená do krásnych odtieňov červenej, oranžovej a žltej. Východná prechádzala z fialovej do modrej a následne čiernej. Bolo tu krásne. Mne bolo krásne. Ten pokoj a aura priateľstva, ktorá sa vznášala vzduchom... dokonalé. Takto by som chcela tráviť každý večer do konca života – čo života do konca vekov!

„Jamie, to je krása,“ šepla dojato Lily a ja som s ňou musela len súhlasiť.

Nádhera... Pozostatok slnka pomaly zapadal za obzor a na morskej hladine jeho ubúdajúce lúče predvádzali zložitú a zároveň jednoduchú drámu.

„Prídeme sem aj zajtra?“ spýtala som sa.

„Ak chceš,“ šepol za mnou Sirius a ja som sa pritisla bližšie k jeho hrudi. Bol horúci a okolie začínala ovládať zima.

„Chcem,“ pritakala som a on ma objal okolo pása.

Oprela som sa oňho a sledovala skvostné finále. Slnko opísalo posledné zvyšky svojej púte a ja som s Tichošľapovou pomocou preliezla cez zábradlie späť na pevné drevo.

Zabalila som sa tesnejšie do deky a pohla sa k dodávke. Oproti ránu bolo parkovisko takmer prázdne. Zasadla som na miesto spolujazdca vedľa jedinej osoby, ktorá tu mala platný vodičák. James, Lily a Rem sa uložili vzadu a vyrazili sme.

Doma nás privítala lákavá vôňa pečeného mäsa, ryže a zeleninového šalátu. Vošli sme do jedálne a prekvapene hľadeli na nachystanú hostinu. Vedľa mňa sa z ničoho nič zjavila Lylo.

„Smie Lylo vziať dámam a pánom veci?“ spýtala sa a Lily jej so širokým úsmevom podala uteráky. Lylo je najšťastnejšia, keď môže byť užitočná.

„To všetko si pripravila ty?“ spýtal sa James zarazene a náš malý zázrak prikývol.

„Si dokonalá!“ vydýchol Sirius a škriatka sa šťastne usmiala.

„Lylo len slúži ako najlepšie vedieť,“ zatiahla skromne a pobrala sa späť, ale zastavil ju môj hlas.

„Lylo?“

„Áno, pani?“

„Kde spávaš?“ chcela som vedieť a ona sa zarazila.

„V kredenci pod bojlerom,“ priznala.

Venovala som jej rýchly pohľad a potom sa na ňu chlácholivo usmiala. „Odteraz budeš spávať v jednej z hosťovských izieb,“ prikázala som jej. Načo nám je toľko priestoru, keď ho nemá kto využiť?

„Ale...“ zajachtala Lylo, no ja som bola tento krát neústupná.

„Nie, Lylo, to je rozkaz!“ prešla som do jej jazyka. „Vyber si jednu z voľných izieb! Odteraz budeš spávať poriadne na posteli!“ prikázala som jej, ale jej vydesený pohľad mi povedal, že musím ešte dodať: „Je to rozkaz a zároveň odmena za to, že si behom jednej noci upratala celý dom a prichystala nám toto, aj keď to od teba nik nechcel.“

Tak tomuto už rozumela oveľa viac. Spomeňte rozkaz a odmenu a hneď je ústupčivejšia. Široko sa usmiala a dojatým hláskom zapišťala: „Ďakujem, pani! Lylo ešte pripravila aj dezert,“ oznámila a lusknutím prstou bola preč aj s uterákmi.

Pobavene som pokrútila hlavou a pohla sa v ústrety lahodnému kráľovstvo pred sebou.

„To bolo pekné,“ zavzlykala Lily a ja som ju obdarila nechápavým pohľad.

„Ty by si spravila to isté!“ vyhlásila som a zasadla na najbližšiu stoličku. Nemýlila som sa.  Tie delikatesy boli ako kúsky neba!

O niečo neskôr  som sa unavene prechádzala po izbe a hľadala pyžamo.

„U veľkého Merlina, kam som ho len dala...“ lamentovala som.

Sirius toto moje blúdenie a lá Bludný Holanďan sledoval s neskrývaným pobavením. Ten sa má! Ten už svoje pyžamo našiel a teraz sa spokojne vyvaľoval na posteli... Zato mne bola zima ako na Sibíri, lebo spodné prádlo a chladné drevo nie je najlepšia kombinácia. Bože, tak veľmi som túžila po tom, že zaleziem do perín a zaspím! Nayo si spokojne driemal v bielej klietke zavesenej na rovnako farebnom držiaku, ktorý pripomínal labutí krk.

„Tak tu si!“ zvolala som víťazne, keď som v množstve šuflíkov narazila na ten správny. Zelený kus látky s nápisom I´m boss!, ktorý som pred rokmi dostala od Rema, sa teraz vznášal vzduchom a ja som si to zamierila za tú vec, za ktorou sa ľudia prezliekajú.

Zhodila som podprsenku, nohavičky a na ich miesto navliekla moje milované, zelené, rozťahané tričko a čierne šortky. Takto pripravená som sa ponorila pod nadýchané periny s jediným úmyslom. Spať! No, bohužiaľ, istý nemenovaný, narcistický somár mi v tom bránil. Sirius si ma pritiahol k sebe a ja som sa mu chrbtom opierala o hruď.

„Tak čo? Páčil sa ti výlet?“ spýtal sa a ja som sa unavene usmiala.

„Veľmi. Dnešok bol najkrajším dňom za posledné mesiace,“ priznala som a neklamala. Kiežby aj všetky ostatné boli takéto pekné.

„Aj ja si myslím,“ potvrdil a palcom mi na chrbte ruky kreslil malé kruhy.

„Hm...“ zatiahla som unavene a on si uvedomil, že z môjho vyšťaveného ja dnes viac nedostane. Neviem ako, ale cítila som jeho úsmev.

Pobozkal ma na vlasy a šepol: „Dobrú noc.“

„Dobrú...“ Na viac som sa nezmohla a upadla do ríše snov.

Túto noc ma zopár z nich navštívilo, ale väčšinou to boli len neškodné, roztomilé somariny o vode, rybkách, zapadajúcich slnkách a srdiečkach.

Ráno ma na raňajkách čakalo nemilé prekvapenie.

Tak si s partiou sedíme okolo stola, rozoberáme najvšemožnejšie vtákoviny, keď vtom sa vedľa Siriusa zjaví Lylo a celému osadenstvu oznámi, že máme návštevu.

„Koho?“ spýtala som sa.

„Pán Moody, vaša matka, potom rodičia slečny Evansovej, pána Pottera a pána Lupina,“ oznámila a my sme si medzi sebou vymenili zarazené a mierne vydesené pohľady.

Tak sa mi marí, že mama vravela niečo o tom, že nás príde pozrieť, ale v jej prípade to znamená tak za mesiac, nie za pár dní!

„Má Lylo hostí poslať preč?“ spýtal sa škriatok, ale ja som pokrútila hlavou.

Lily a James boli v tvárach bledí ako smrť. Hehe, prvé stretnutie s rodičmi toho druhého? Nezávidím. No svoje podpichovačné poznámky som si nechala pre seba a vydala sa do prijímacej haly.

„Lylo, prichystaj nejaké koláče a čaj,“ prikázala som jej a ona nadšene prikývla. 

Cs, kde sa v jej berie toľké nadšenie? Fakt netuším...

Dvere sa samé od seba otvorili a odhalili delegáciu starších. Ako prvý dnu vkročil Moody a podozrievavo si prezrel každý kút. Nedôverčivý blázon. Čo si myslí? Že sme v skrini na uteráky skryli Hydru? Alebo rovno celého Voldemorta?

Za ním nasledoval vysoký muž s pieskovými vlasmi a menšie žieňa, ktoré vyzeralo príliš živo na to, že posledných sedem rokov prekonávalo smrteľnú chorobu. Lyall a Hope Lupinovci. Jeho mama mala na hlave čiernu záplavu krátkych vlasov, ale oči Rem zdedil po nej. Boli príjemné, starostlivé v odtieňoch sladkého karamelu.

 

Za nimi nasledovali Jamesovi fotrovci. Thomas a Helen Potterovci. Pán Potter vyzeral ako staršia verzia svojho syna až na jednu vec. James svoje strapaté vlasy zdedil po mame. Pani Potterová bola vyššia ohnivá ryšavka s čokoládovo hnedými očami. Žeby sa úchylka na ryšavky geneticky dedila? Možno.

Po nich na scénu prišiel jediný nečarodejnícky pár a mne stačil jediný pohľad, aby som zistila, po kom Lily zdedila vlasy. Je to zvláštne, ale jej otec – Callum - vyzeral, akoby si pomýlil storočie. Vyzeral ako škótsky bojovník, už mu chýbal len meč. Dlhšie vlasy mal starostlivo učesané, ale aj tak boli príliš husté na to, aby nelákali pozornosť. Bol vysoký, ale nie až tak ako pán Lupin alebo Moody. Vlastne s pánom Potterom by si ohľadne výšky mohli podať ruky. Dojem stredovekého rebela ale kazil perfektne sediaci smoking úspešného podnikateľa. Lilina matka – Glynnes - bola oproti manželovi škriatok. Mala dlhé čierne vlasy a smaragdovo zelené oči – Lilyne oči.

Nakoniec nasledovala moja mama. Ako vždy aj teraz mala na sebe aurorskú uniformu a krátke neposlušne vlasy jej divoko viali ako tváre. Boli takmer také strapaté, ako vlasy pani Potterovej, ale moja mama sa ich, na rozdiel od Jamesovej mamy, nesnažila skrotiť v peknom účese. Už to tak bude. Vyzerala ako staršia verzia mňa samej. Ona ako jediná zo žien mala nohavice.

Rodičia sa zvítali so svojimi ratolesťami. Vyobjímali sa, vymenili si zopár pekných slov, ale my dve nie. My sme si na tieto čas žerúce somariny nepotrpeli. Nám stačilo, že sa vidíme a obe sa tešíme relatívnemu zdraviu.

A tak začal môj ďalší deň. Keď Lylo doniesla koláče a čaj, schytala som od mamy dlhosiahlu prednášku o tom, že podporujem otroctvo. Dalo mi zabrať, než som jej vysvetlila, prečo Lylo nemôžem prepustiť – ale radšej som nespomenula moje sebecké pohnútky spojené s  narastajúcou závislosťou na Lyloných kuchárskych zručnostiach. Nakoniec, keď sa Evansovci a Potterovci ako-tak spoznali, sme všetci zasadli na záhrade a Lylo nás zásobovala jej kulinárskym umením. Ak to takto pôjde ďalej, do konca prázdnin naberiem hmotnosť malej kosatky!

„To je vynikajúce!“ zvolala nadšene pani Lupinová a Lylo sa hanblivo usmiala. Moja mama znechutene zovrela čeľuste.

„Mami, daj si aj ty,“ vyzvala som ju a ona ma spražila pohľadom typu „A podporím otroctvo?“.

Pokrčila som plecami a nechala to tak. Keď sa mama zatne je horšia ako ja, a to už je čo povedať! Zato Moody po koláčoch hádzal nebezpečné, túžobné pohľady. Nakoniec vytiahol prútik. Zopárkrát ním mávol a až potom si zobral. Nedalo sa mi neusmiať.

„S paranojou to preháňaš, nemyslíš“ vyhlásila som a on ma obdaril pohľadom, ktorý hlásal „No a čo?“.

„Aj ty budeš, keď zažiješ to čo ja,“ varoval ma.

To skôr zamrzne peklo! zaprisahávala som sa v duchu.

„Remus,“ oslovila ho madam Potterová. „Ty tiež študuješ za medika?“ Rem ju obdaroval priateľským úsmevom a prikývol.

„Chcel by som...“

„Tak to budete s Lily študovať spolu?“ nadviazala na rozhovor pani Evansová.

„Prvé dva roky,“ pritakala Lily. „Potom budem pokračovať liečiteľstvom a Rem...“ Vymenila si s ním krátky pohľad a potom pokračovala. „A Rem elixírmi.“

„Aha a vy?“ obrátila sa Glynnes na nás. Odpovede sa chopil Sirius.

„My? Aurorstvo.“

„To je to, čo James?“

„Áno,“ potvrdil.

„A nie je to nebezpečné? Nebojíte sa? Čo na to hovoria tvoji rodičia, Sirius?“ chcela vedieť, ale tu šliapla vedľa.

Sirius sa zachmúril a najelegantnejšie, ako sa len dalo, odpovedal: „Ich názor je nepodstatný.“ Našťastie pani Evansová pochopila, že toto nie je cestička, po ktorej by sa mal rozhovor uberať a zmenila tému.

„A ty, Thalia?“

„Hm? Či sa bojím?“ zasmiala som sa. „Ak by som povedala, že áno, tak by ma mama zniesla z povrchu zemského.“ Pani Evansová nechápala, a preto som jej to bližšie vysvetlila. Hodila som hlavou k postave pár miest odo mňa a povedala: „Mama je auror a aurorstvo je rodinná tradícia.“

„Je to pravda? Vy ste auror?“ obrátila sa Glynnes na mamu. Tá len chabo prikývla.

„Som.“

„A je aurorstvo nebezpečné?“ pokračovala vo výsluchu.

„Je. Ale preto máme AP – aurorský program, aby bažantov pripravil na možné riziká. Čo mi pripomína... Tali, James, Sirius. Váš tréning nezačne pätnásteho septembra.“

„Čo?“ zaznelo trojité prekvapené a zdesené zvolanie. Ani jeden z nás nepredpokladal, že by sa dátum posunul. Mama nadvihla jedno z pekne klenutých obočí.

„Nie, začnete už prvého ...“ nedopovedala, lebo sme jej unisono skočili do reči.

„Septembra?“

„Augusta...“

„Ale to je skoro!“

„Na tréning nie je nikdy skoro.“

„Ale...“

„Žiadne ale!“

„Kto nás bude trénovať?“ spýtala som sa zhrozene. Mala som nekalé tušenie.

Mame sa nebezpečne zablýskalo v očiach a než odpovedala, jej pery sa skrútili do zlovestného úsmevu. „Ja.“

„No ámen!“

 

Ako moja milovaná matička povedala, tak aj spravila – a že veľmi dôkladne. Trénovali sme každý deň. Dokonca aj o víkendoch a ona si naše pomalé mučenie užívala!

Po prvom tréningu sme všetci traja skončili na utlmujúcich elixíroch. Boleli nás aj miesta, o ktorých sme nemali ani tušenia. No veď uznajte. Keď vás bolí aj pohladenie po vlasoch, ste na tom fakt žalostne.

Stretávali sme sa v mojom rodičovskom dome. Mame sa nejakým zázrakom podarilo pretvoriť pivnicu na prvotriednu tréningovú miestnosť. Tam-tam bolo staré, dobré dojo! Podlahu pokrývali hnedé parkety, steny boli biele a zapratané zbraňami od výmyslu sveta. Meče, nože, dýky, kopije, luky, šípy, kuše, sekery, kladivá, harpúny, dokonca som tam videla aj jednu zlovestne vyzerajúce kosu.

Mňa osobne najviac zaujali meče. Bolo ich tam toľko rozdielnych. Keď som sa na ne mamy pýtala, bez zaváhania mi vymenovala všetky druhy od bastardov, kordov, šablí, falchiony cez rímsky gladius, antickú falcatu, grécky kopis po scimitar a katanu. Tiež spomenula niečo ako Saracénský tesák, Saracénský meč, Maďarská šavle, Shamshir, Claymore či Katzbalger. Ja som sa v tom množstve dokonale strácala, ale pre ňu to bola ako prechádzka medzi dôverne známymi priateľmi.

Ehm, práve teraz sa jej začínam fakt báť.

V druhej miestnosti sa na kovových stoloch rozkladali muklovské strelné zbrane a podľa jej výrazu sa musím naučiť používať aj tie... aj keď mi nedávalo zmysel načo. Skôr, ako by som stihla vystreliť, tak by ma nepriateľ zaklial! No, ale aj medzi týmto množstvom sa našiel kúsok, ktorý mi na prvý pohľad prirástol k srdcu.

Nebol to ani glock, ani nič podobné. Nebol to samopal, brokovnica ani gulomet... bola to elegantná, dlhá, čierna odstreľovačka. Tak proti nej by nemal šancu ani čarodej. Povedzme si to popravde, len máloktorý čarodej pozná zbrane a aj keď ich pozná, myslí si, že proti prútiku sú to len neškodné kusy hlučného kovu... ale taká odstrelovačka? Ani čarodej nemôže zničiť niečo, čo je kilometer od neho. Nevidí to a skôr ako si stihne uvedomiť, že sa niečo deje, je po ňom.

A tak začal náš krutý, tvrdý a vytrvalý tréning. Ako sa nakoniec ukázalo, jeho jedinými učasníkmi sme boli len my traja a mama. Bola to vlastne také predpríprava na AP v maminom podaní. Učila nás, ako čo najefektívnejšie niekomu nakopať zadok bez použitia prútika. Vlastne sme prútik vôbec nepoužívali - iba naše telá, muklovské zbrane, meče, dýky, luky a iné vybavenie podzemného tréningového centra.

Práve teraz som sa prudko vyhla výkopu na môj bok. Sirius je rýchly. Veľmi rýchly, ale ja som bola stále lepšia, a práve preto sa moja matička rozhodla, že budem protivníkom pre oboch mojich priateľov. Zaútočil znova, ale ja som ho zablokovala a pravačkou poslala k zemi. Vyhrala som. Opäť.

Sirius nespokojne zaprskal. Ešte ani raz ma neporazil sám. Dokonca aj s Jamesom po boku mali som mnou značný problém.

„Sirius, nekryješ si bok,“ káral ho náš sadistický tréner. „Tali, mala si využiť príležitosť v prvej minúte!“

No skvelé! Tak ja vyhrám a ona ma ešte sprdne? Milé.

„James!“ zvolala do útrob kedysi pivnice a metla sa prirútila so zmučeným výrazom v tvári. V jednej ruke držal fľašu a v druhej sendvič.

„Áno?“

„Ty a Sirius proti Tali. Hneď!“ zavelila a ja som ju chcela rozštvrtiť a potom ešte preventívne spáliť – aby sa už nikdy nevrátila!

„Mami, mám dosť,“ zakňučala som a ona to ignorovala. Ach joj.

O pol hodinu neskôr som dopadla na chladnú podlahu a zmučene vydýchla. Končím. Už so mnou nepohne! Bol to dlhý boj a ja som nakoniec prehrala. Ale čo čakala? Bojovala som v kuse podsedné tri hodiny. Pripadalo mi to ako nekonečná večnosť. Tri hodiny... Tri!

„Tali, si v poriadku?“ šepol vedľa mňa môj pekný priateľ a jemne mi pomohol na nohy.

Ťažko som vzdychla a mala sto chutí zrevať „Jasné, že nie!“, ale nakoniec som len chabo prikývla. Podoprel ma a pomohol mi k najbližšej lavičke. Bola tvrdá a mňa aj sedieť bolelo.

„Budem v poriadku,“ šepla som. Po troch dávkach utlmujúceho elixíru a horúcej sprche istotne.

„Je mi to ľúto,“ šepol.

„Nemá byť prečo!“ zahriakla som ho. Veď toto bol skutočný cieľ celého tréningu. Spraviť z nás chodiace trosky!

„Pre dnešok končíme,“ oznámila nám a ja som vydýchla úľavou. Ďalší zápas by som nezniesla. Pri troche šťastia, budeme zajtra strieľať... a pri troche väčšieho šťastia iba z chladného kovu.

„Sirius, James, môžete ísť. Tali, ty ostaň,“ prikázala a ja som v duchu zanadávala.

Do riti! Prečo ja? Prečo ja?

Chalani mi venovali ľútostivý pohľad a s krátkym pozdravom sa dali porúčať. Mama ich sledovala pohľadom a keď zmizli, mávla prútikom a predo mnou sa z ničoho nič zjavila hromádka oblečenia. Nechápavo som nadvihla obočie.

„Čo je to?“ chcela som vedieť.

„Niečo, čo budeš potrebovať,“ odvetila tajomne. „Choď do sprchy!“

„Bude to niečo zahŕňať bolesť a hodiny v ringu?“ spýtala som sa nedôverčivo.

„Možno.“ 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Druhá šanca - Kapitola 3 - Prečo ja?:

8. Diablo
25.06.2015 [21:28]

Emoticon

7. kat
25.06.2015 [6:47]

Konečne! :3 každý den sedujem či si už pridala dašiu kapču a táto je tiež super :) thaliina mama im nechce zle ale... mohla by byť trochu jemnejšia :D:D veľmi sa teším na dalšiu kapitolku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Trisha přispěvatel
24.06.2015 [23:23]

TrishaTak posledne riadky ma znacne znepokojuju. Alecandra sa asi nebude hrat ba dobru mammicku a pojdu do obchodakov... Ved uvidime.som rada za to stretnutiens rodivmi. Lahodis mi kazdou kapitolkou ked stae viac prehlbujes nie len tuto poviedku ale celejo harryho. zeriem ta Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Ivet
24.06.2015 [14:25]

Já to věděla, že její matička to nemá v hlavě úplně v pořádku Emoticon Ale jinak se mi samozřejmě trochu akce líbilo Emoticon A těším se na další kapitolu!!!!!!

4. izzie22
24.06.2015 [14:13]

páni, už predtým som si myslela, že mám mamu sadistku ale teraz... proste len chce aby bola taká dobrá, že sa jej nikdy nič zlé nestane.
Emoticon Emoticon

3. Ealex přispěvatel
24.06.2015 [14:08]

Ealex Emoticon Emoticon Emoticon

2. Mišička
24.06.2015 [13:53]

Och takyyyy koniec Emoticon Emoticon Emoticon inak pekna kapitola tesiim sa na dalsiu velmi Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
23.06.2015 [22:03]

mima33Konečne, už som sa nevedela dočkať a moje absťáky sa pomaly začínali prejavovať - stále som častejšie kontrolovala administráciu Emoticon

Návšteva rodičov... neviem, prečo ma to nenapadlo a prečo som to vlastne vôbec nečakala. Ale aspoň už majú kolaudáciu za sebou, aj keď to celkovo pôsobilo pohodovo. Teda - tak pôsobila prvá časť kapitoly. Tá druhá, tréningová, bolela dokonca aj mňa a to si pohodlne velebím v posteli a napchávam sa sladkým Emoticon Talina mama to teda vzala naozaj zhurta, ale aspoň budú pripravení - aj keď výraz sadista na ňu naozaj sedí.
Čím sa dostávam k tomu, čo na nás čaká v ďalšej kapitole. Ani si nedokážem predstaviť, čo si pre Tali nachystala, ale popravde - desím sa toho Emoticon

A znovu v tejto časti boli tie náznaky (neviem či to robíš schválne alebo nevedome), no v každej jednej kapitole mi doslova bije do očí Siriusova náklonnosť k Tali. Mám ho rada, naozaj moc, ale nechcem, nechcem, nechcem, aby oni dvaja spolu čokoľvek mali a myslím, že Tali bude v poriadnom šoku, keď sa to raz prevalí a minimálne ju chytí psychotický záchvat zúrivosti Emoticon

Skvelá časť, ako obyčajne a šup sem s ďalšou, lebo ti zaspamujem prosbami zhrnutie Emoticon A kľudne to ber ako vyhrážku! Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!