OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard: Vendetta - Kapitola 12. - Na rozlúčke so slobodou



Thalia Shepard: Vendetta - Kapitola 12. - Na rozlúčke so slobodouAstalavista sloboda! Vitajte manželské povinnosti. Posledný večer slobodného Jamesa.

Kapitola 12

Ty-si-nikdy-nespravil-nič-čo-by-mi-dokázalo-skutočne-ublížiť?!“ zopakovala som v tranze a pred očami sa mi ako videozáznam rozbehli udalosti z tej noci.

„Zradil si ma. Vybral si si ich. Pomáhal si im. Nadrogoval si ma! Kvôli tebe som spretrhala všetky mosty s mojimi priateľmi! Kvôli tebe som znášala opovrhovanie celej školy! Prišla som o všetko! Ostal si mi len ty – a to nie je práve výhra – a aj tak, po tom všetkom, čoho som sa vzdala, si ma zradil! Nevydržal si ani do konca roka, ako sme sa dohodli! Kvôli tebe zomrel Rob! Kurva, len kvôli tebe! Mala som ho rada! Fakt som toho malého chalana mala rada a tvoji priatelia ho zabili! Bola som to ja, kto sa musel pozerať, ako naňho padá ten skurvený dom! Bola som to ja, kto videl kus jeho lepky! Bola som to ja, kto odovzdával jeho ruku jeho matke! Kurva! A... a keď som išla po Belle, namiesto toho, aby si mi pomohol tú suku zabiť! Stačilo len, aby si sa do toho nemiešal! Ale čo si spravil? Čo!!?“ Hlas sa mi od nahromadeného hnevu lámal. „Čo, kurva, si spravil!? Tak čo!?“ Chcela som to od neho počuť, ale on sa k tomu očividne nemal. „Tak čo si, KURVA, robil, keď ma mučila, Malfoy! Čo si robil! Odpovedz!“

„Tali...“ zatiahol len.

Znechutene som ofrkla. Mala som ho dosť. Mala som dosť tej jeho kurevsky krásnej a chladnej tváre!

„Tak ja ti poviem, čo si robil, Malfoy. Len si tam stál a čumel si, ako trpím! Kurva, tak mi láskavo nehovor, že Ty-si-nikdy-nespravil-nič-čo-by-mi-dokázalo-skutočne-ublížiť?!“ zrevala som. „Nemáš potuchy, ako to bolelo! Netušíš...“

Hovorila som pravdu. Už nikdy v živote som netrpela tak, ako v tej chvíli. AP bol krutý, nemilosrdný, ale ani tam som nezažila takú bolesť, ako vtedy. Dokonca ani keď sme si povinne museli prejsť cruciom na lekciách obrany to tak nebolelo, ako vtedy v Rokville.

Opäť sa vo mne prebudila silná túžba zabiť ho. Zadupať ho do zeme a dohliadnuť, aby z nej nikdy nevyliezol! Moja potreba zaútočiť mi udierala do lebečných kostí! Krv mi pulzovala v ušiach! Túžila som potom, tak moc...

Zovrela som prútik. Pár sekúnd som ho zvierala v rukách. Hánky mi zbeleli. Nechty sa zarývali do kože. Cítil to. Tú túžbu zničiť ho. Napol sa. Pripravoval sa na môj útok, ale ja som sa ovládla. Bola som na seba neskutočne pyšná, že som to dokázala.

Vystrela som sa. Nemôžem mu ublížiť. Je zbytočné naňho útočiť. Nič s tým neurobím. Zatiaľ. Hovorila som si v duchu. Moc to nepomáhalo, ale aspoň čosi.

Vykročila som k nemu. Trhalo mi v prstoch. Svŕbili ma dlane.

Neudriem ho... neudriem ho... opakovala som si stále v duchu. Nestojí mi za to... Neudriem ho. Už som bola takmer von z miestnosti, keď som podľahla. Otočila som sa na opätku a z otočky mu jednu pritankovala. Nevydal ani hláska a pritom veľmi dobre viem, že som do toho vložila všetku silu. Bolelo to. Muselo!

„Dobre, priznávam. Toto som si zaslúžil,“ zatiahol a ja som naňho zlostne zavrčala.

„Zaslúžil by si si oveľa viac!“

Ohmatal si udretú sánku. Pozoroval ma. Pripomínal dravca, ktorý práve zvažuje či skočiť, alebo nie. On si vybral zle. Veľmi zle. Skočil.

O sekundu neskôr som sa ocitla nalepená na stene s jeho perami na mojich. Zahryzla som tak silno, ako sa len dalo. Preťala som mu perku, ale on sa neodtiahol. Namiesto toho jeho ruka zablúdila pod bielu košeľu. Nie na dlho. Opäť ma pobozkal. Tentokrát na ucho, ale to sa už moja ruka votrela medzi nás a chytila ho pod krkom. Stisla. Prsty dusili pevný krk. Zavrčal. Napol sa, ale proti tlaku isť nemohol. Vrčal mi do tváre a ja som mala čo robiť, aby som vlastnú šelmu udržala na mieste. Chcela... zúfalo túžila po tom vrhnúť sa naň a roztrhať ho na márne kúsky. Oprel si čelo o moje a zhlboka sa nadýchol. Jeho prsty sa mi obtočili okolo zápästia. Navzájom sme si hľadeli do očí. Bol to tvrdý pohľad. Podhľad dvoch dravcov... aj keď zo mňa bola skôr korisť.

„Prečo ťa nemôžem zabiť?“ spýtala som sa a mňa samú tá otázka prekvapila. Poznal odpoveď. Netvrdil opak.

„Prečo? Rozmýšľala si niekedy nad tým, že som jednoducho lepší?“

„Nie,“ odvetila som. „Nie si lepší.“

„Tak potom, prečo ma nemôžeš zabiť?“

„Lebo nehráš fér.“ Bolo to strohé konštatovanie, ale jeho očividne pobavilo. Schuti sa zasmial.

„Ja nikdy nehrám fér, drahá. A ty sa to isté ešte len musíš naučiť. Nikdy nehraj fér, Thalia. Férová hra v našom svete nejestvuje. Tí, ktorí hrajú fér, končia mŕtvi.“

„To viem...“

„Ale aj tak hráš fér...“ usmial sa. „Vieš, presne toto na tebe milujem. Si tvrdohlavá. Krásna a tvrdohlavá.“

„Nechaj si tie reči...“

„To nie sú reči, Tali. To je pravda. Chceš vedieť prečo si tu?“ zatiahol a na moje veľké počudovanie ustúpil. Pustila som jeho krk a nespúšťala z neho oči. „Kvôli ochrane.“

„Neklam! Ty ochranu nepotrebuješ!“ zavrčala som. Už som si mohla zvyknúť. Vždy klame!

„Nie, kvôli mojej ochrane, ale tvojej ochrane, Tali.“

Znechutene som nadvihla obočie.

„Jediný, pred kým ju potrebujem, si ty!“

„Ja? Nie... keď už tak by si potrebovala chrániť pred sebou samotnou. Ja ti nechcem...“

„Malfoy, nechaj si to. Lezieš mi na nervy ty aj tebe podobní. Ak by som mohla, do jedného vás...“

„Viem, a to je to pred čím potrebuješ ochranu, drahá. Mne podobní.“ Ustúpil o ďalší krok a mne došlo, že tento rozhovor je u konca. Bolo mi to jedno, hlavne som od neho chcela byť čo najďalej. Ale nemohla som. V tej chvíli som chcela niečo rozbiť. Nenávidela som túto prácu!

Ako som čakala, z tých dvoch idiotov som v podstate nič nedostala. Štvalo ma to a moja zlá nálada sa preniesla aj do zvyšku dňa. Malfoy si to veľmi dobre uvedomoval, a preto na mňa zbytočne netlačil. Pre dvoch útočníkov si prišli moji kolegovia. Na moju obrovskú smolu medzi nimi bol aj Lesley MacColl a ten si zopár uštipačných poznámok neodpustil. Nezastavil ho ani môj vražedný pohľad. Kuruci, keby že môžem, tak mu ten povrchný úsmev na kašu rozmlátim!

Celý môj deň bol jeden veľký, otrasný zhluk podráždených nervov. Neustále som potláčala frustráciu a nutkanie niečo rozbiť! A preto, keď som sa konečne dostala domov s jednoduchým úmyslom zaľahnúť do postele, som hneď vo dverách narazila na ďalšiu gigantickú skúšku trpezlivosti.

Scary!

Prepálila ma naštvaným pohľadom, a to som už fakt mala na krajíčku! Ona bude po mne zazerať v mojom vlastnom dome!? Tak to teba nie! Pohľad som jej opätovala. Trhla sebou a o krok ustúpila.

„Ideš neskoro!“ zasyčala.

„Čo?“ zavrčala som, načo si ma premerala zdeseným pohľadom.

„U veľkého Merlina!“ zapišťala a ja som nechápala prečo.

„Čo?“ štekla som znova a znechutene pokrútila hlavou.

„Nehovor, že si zabudla! Dnes je rozlúčka so slobodou!“ Div nejačala. Až teraz som pochopila, prečo sa na mňa tak škaredo mračila... á kruci! Pohľadom som hodila na hodinky a s úľavou vydýchla. Bolo za päť sedem. Odchádzať sme mali o siedmej.

„Jasné, že som nezabudla!“ klamala som.

„Ideš neskoro!“ zafučala.

„Nie, nejdem. Odchádzame až za päť minút a ak dovolíš, rada by som sa išla prezliecť!“ Nečakala som na jej odpoveď a jednoducho ju obišla. Zastavila som až v izbe.

Unavene som za sebou zavrela dvere.

„Unavená?“ spýtal sa ma Sirius. Prekvapene som sa k nemu otočila. Nevšimla som si ho. Aha, tak preto. Môj pekný priateľ práve vychádzal z kúpeľne. Bielym ručníkom si sušil ebenové vlasy a jeho jediným kusom oblečenia boli čierne trenky. Kvapky vody sa mu ešte stále leskli na opálenej, vymakanej hrudi.

„Ani nevieš ako...“ posťažovala som si.

„Počul som, že Malfoy dnes mal nezvaných hostí,“ začal.

„Mal.“

„A?“

„A čo?“

„Prečo ho navštívili? Pochybujem, že to bola len obyčajná priateľská návšteva, ktorá sa zvrhla do...“

„Jasné, že nebola! Ale ten slizký had sa k nim dostal skôr ako ja! Netuším prečo naňho zaútočili a on mi dôvod ich návštevy neprezradil...“ zavrčala som a potom mu v skratke opísala priebeh doobedňajšieho stretnutia. Kašľať na to, že baby čakajú. Toto je podstatnejšie... a navyše mne sa na Lilinu rozlúčku aj tak ísť nechce! Chcem isť len na Jamesovu, ale tá sa začína až po desiatej. Vlastne, dovtedy budem s Lily a mám od Jamesa príkaz to tam nejako pretrpieť... a odmenu v podobe niekoľkých panákov.

Počas rozprávania som so seba stiahla sako a o pár chvíľ si začala rozopínať gombíky na bielej blúzke. Sirius si za tú dobu dosušil vlasy na natiahol tmavomodré rifle, ktoré lichotili jeho pozadiu.

„Neznášam fakt, že preňho robíš,“ zavrčal.

„Tak to nie si sám, Tichošľap...“

„Ja viem,“ pritakal. Poznal moju nenávisť. Stiahla som si nohavice a vyskočila na nohy. Stála som tam len v mojom bielom spodnom prádle. Nenávidím bielu, ale pod bielu blúzku asi len ťažko pôjde čierna podprsenka.

„Hm, Sirius, ideš dole?“ spýtala som sa po chvíli, zatiaľ čo som Nayovi do misky sypala večerný prídel obživy. Spokojne pípol s o sekundu neskôr jeho hlavička okupovala červené, plastové niečo.

„Idem. Prečo?“ chcel vedieť. Ťažko som povzdychla.

„Povedz babám, že o minútku som dole.“ Prikývol, zatiaľ čo si cez hlavu pretiahol biele tričko a naň nahodil čiernu, koženú bundu... hm, a mne neuniklo, že na jednej strane má skrčený límec. Pristúpila som k nemu a automaticky mu ho napravila do prijateľného stavu. Zodvihla som pohľad a ten sa stretol s jeho očami.

„Ďakujem,“ zatiahol a ja som o krok ustúpila.

„Nemáš zač... predsa nedovolím, aby si mi po svete robil hanbu!“

„Tak ja ti robím hanbu?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím. V kútiku pier mu mimovoľne trhalo.

„Nie... len občas?“ spýtala som sa zvesela a o sekundu neskôr už ležala na posteli a jeho prsty mi blúdili po tebe.

Bože! U veľkého Merlina... len nie šteklenie! Len nie šteklenie!!

„Sirius! SIRIUS!!! Dosť! Prosím! Prosííím!!!“

„Tak ja ti občas robím hanbu?“ smial sa.

„Nie, nerobíš! Nerobíš! Prosííím!!! Stop!“ jačala som, ale keď neprestával, odhodlala som sa k tvrdej ofenzíve! Zadržala som dych a o pár chvíľ nato už sedela na ňom. Látka bieleho trička sa trela o holú kožu na vnútornej strane stehien. Zovrela som jeho zápästie a pritláčala mu ich vedľa hlavy. Nebránil sa. Len tam tak ležal a ja som sedela na ňom... bolo to... tak prirodzené. Akoby táto poloha bola odjakživa súčasťou nás. Nemali sme pred sebou nijaké tajomstvá. Boli sme si najlepšími priateľmi. Oporou. Bytosťami, na ktoré sme sa mohli obrátiť a nájsť u nich pomoc.

Široko som sa usmiala a on mi úsmev opätoval.

„Už nikdy – ale nikdy – ma neštekli!“ prikázala som, načo sa šibalsky usmial.

„To sľúbiť nemôžem.“

„Ale áno! Môžeš!“

„Keby si videla svoj výraz...“ zapriadol.

„Nie, ďakujem. To je to posledné, čo chcem vidieť.“ Vedela som si ho živo predstaviť. Musela som sa škeriť ako šialenec, ktorému práve hrkli prebytočné množstvo halucinogénnych serepetičiek! Nie, ďakujem, stačí mi predstava.

„Náhodou, je...“

„Sirius mlč!“

„... zlatý. Asi ako pes, ktorý chytil blchy.“

„Hovoríš z vlastnej skúsenosti?“ podotkla som a on sa naoko urazene zamračil.

„Ja som nikdy nemal blchy!“

„Vážne?“

„Ale kto vie, Foxi. Líšky v lese natrafia na všeličo.“

Pobúrene som ho udrela do pleca a práve v tej chvíli sa dvere našej spalne otvorili a dnu nakukla Jamesova hlava.

„Hej, Tali, Lily sa pýta, kedy prídeš dole...“ začal, ale ja som mu skočila do reči.

„James, kto chytí blchy skôr? Pes alebo líška?!“

Ten zradca si s Tichošľapom vymenil rýchly pohľad a potom obaja unisono zvolali:

„Líška!“

„No tak, to je nefér!“ zatiahla som, ale to mi už na zadku pristála Siriusova ruka sprevádzaná slovami:

„Bež do sprchy. Nechceme, aby Scary chytila hysák a vtrhla sem,“ smial sa a ja som výnimočne poslúchla bez odhovárania. Už len predstava, že by mala Scary svojou prítomnosťou pošpiniť moju oázu pokoja, mi naháňala husiu kožu!

Keď som zliezla dole, baby boli natoľko zažraté do debaty o zajtrajšej svadbe, že si ma ani poriadne nevšimli. Vlasy som mala rozpustené a oblečenie sa skladalo z jednoduchého čierneho trička s nápisom SVEDOK OTROCTVA MANŽELSKÉHO (neodolala som. Keď som ho uvidela v tom obchode, priam na mňa kričalo, aby som ho kúpila – presne na túto príležitosť!) a bedrových riflí, vďaka čomu som mala polovicu brucha holého. Nato som hodila moju koženku a nonšalantne sa oprela o rám dverí.

Ako prvá si ma všimla Alice – o pár týždňov Longbottomová – a nadšene zvolala:

„Tali!“ Nato sa na moju osobu zamerali aj zvyšné pohľady.

„Konečne,“ zasyčala Scary, ale ja som ju prvotriedne ignorovala. Nálada sa mi ako tak zlepšila, tak nedovolím, aby mi ju pokazila!

Lilyna rozlúčka so slobodou sa konala v jednom z muklovských barov. Striptbarov. Dokopy nás tam bolo šestnásť. Lily mala veľa priateliek – čarodejok a vďaka tomu mohla byť aj samotná svadba čarodejnícka. Nemala nijaké tety či ujov a starý rodiča jej nežili. To vlastne znamenalo, že jediní nečarodejnícki účastníci svadby budú jej rodičia a možno sestra s manželom.

Lily dostala extra tanček so striptérom. Ja som to všetko sledovala z bezpečnej vzdialenosti od pultu, kde som pila hlavne nealkoholické nápoje. Nemohla som sa ožrať už tu. Čo by som potom robila na Jamesovej rozlúčke?

Čas plynul a ja som túžobne odpočítavala minúty do desiatej. Keď tá chvíľa nastala, nedočkavo som sa rozlúčila s prítomným zoskupensktvom.

Dvere sa za mnou nehlučne zavreli a moju tvár ovial chladný, nočný vzduch. Rozhliadla som sa po temnej londýnskej ulici. Bola som sama. Nikde nikto. Ani len zblúdila mačka.

Pritiahla som si bundu bližšie k telu a potlačila triašku. Nie, nebola zima (teda nato, že máme neskorú jeseň), vlastne bolo vcelku príjemne, ale ten kontrast medzi vydýchaným barom a nočným vzduchom bol dychvyrážajúci. Popravde, z nedostatku kyslíka sa mi už trocha krútila hlava... no, z nedostatku a prebytku cigaretového dymu v kombinácií s vražednou dávkou parfumov. A práve prídel dýchateľného vzduchu mal veľký podiel na tom, že som sa do šikmej uličky rozhodla dovliecť po vlastných a nepremiestniť sa.

No čo, odtiaľto je to zhruba štvrť hodinu peši. Chalani sa, na rozdiel od báb, rozhodli, že ich rozlúčka sa bude konať v čarodejníckom svete. Presnejšie povedané v bare na Rušnej uličke, čo je vlastne jedna z bočných zakutí naviazaných na Šikmú uličku. Niečo ako Zašitá ulička až na to, že Rušná ulička je plná barov a v jej najvzdialenejšej časti by ste našli aj zopár bordelov. Hm, teraz len dúfať, že Sirius nevybral niektorý z nich!

Milujem nočný Londýn. Milujem jeho nepretržitý ruch. Milujem tmu... ale čo nenávidím, tak to sú hajzlovia, ktorí vás prepadnú zo zálohy!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard: Vendetta - Kapitola 12. - Na rozlúčke so slobodou:

9. Ealex
08.08.2015 [18:42]

Emoticon Emoticon Emoticon

8. kat
08.08.2015 [16:10]

Ja nemam slov, proste užasne kapitoly, tesim sa na dalsie... Je vidiet,že maš talent sisa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Valhalinka
08.08.2015 [9:35]

Top kapitolka :3 skvelé to bolo, hlavne Talin výbuch :))...

6. Mišička
07.08.2015 [23:49]

Ja sa vzdy tak nesutocne nasmejem na tych odfajcoch co si davajuu Tali a Malfoy, a potom zrazupleesk a je to take vazne a napiinave....strasne sa mi paci ako tento pribeh pises Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Ivet
07.08.2015 [22:14]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon YES YES YES!!!!Tak rychle šup, ať je tu další kapča Emoticon Emoticon

07.08.2015 [17:36]

FILADAJako vždycky super Emoticon Emoticon Emoticon Ten konec... kdo ji tam přepadne? Emoticon Těším se na další část Emoticon

3. izzie22
06.08.2015 [23:54]

Neviem ako to robíš, ale je to fantastické. Emoticon

2. Trisha přispěvatel
06.08.2015 [21:36]

Trisha Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Super časť) hlavne tá prvá a ako som sa tak blížila ku koncu, všetko mi krásne zbehlo. Dúfam však, že tá posledná veta, nie je začiatok novej kapitoly. nechcela by som, aby deň pred dňom D, mala modriny Emoticon

1. mima33 admin
06.08.2015 [21:21]

mima33Ten koniec ma totálne zabil! Kto? Kto ju tam prepadol? Žeby Malfoy? Vôbec by ma to neprekvapilo! Emoticon
Takže on chce chrániť Tali? To je teda zaujímavé. Naozaj by som chcela vedieť, ako tá jeho trafená hlavička vlastne funguje, lebo som z neho až nechutne zmetená Emoticon

Skvelé, teším sa na ďalšie časti, ktoré budú, dúfam, čoskoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!