OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Is it still you? - 3. kapitola

13.07.2014 (14:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1082×

3. kapitola

Rozmýšľala, či policajt, čo sedel na jej stoličke, bol z návštevy viac nervózny ako ona. Ak by mala byť úprimná, naozaj nečakala policajta, čo vyzerá ako model spodnej bielizne. Čierne vlasy mal upravené, na brade mal jemné strnisko a košeľa sa mu na hrudi napínala. Bol mladý, ale vôbec sa tak nesprával. Na tvári mal tvrdý chladný výraz, celé telo stuhnuté a očami prebiehal po celej jej izbe.

Keď sa na ňu konečne pozrel, nedokázala potlačiť nervózne pomrvenie. Prešli už aspoň štyri minúty, odkedy vošiel do jej izby v doprovode jej mami. Tá s úsmevom na tvári a zásterou uviazanou okolo pása okamžite z izby ušla a policajt si sadol na jej stoličku pri stole.

„Netuším, či ti to mama povedala, ale som strážnik Mason Hall. Som tu, aby som sa ťa opýtal pár otázok o autonehode, ktorú si prežila spolu so svojím priateľom pred dvoma dňami.“ Hlas mal hlboký a chrapľavý, akoby fajčil od pätnástich.

Keď vyslovil slovo priateľ, šklblo ňou a strážnikovi Hallovi to zrejme neušlo, pretože sa – na jej obrovské prekvapenie – uškrnul.

„Nie je to môj priateľ.“ Povedala, ale cítila, ako jej červenejú líca.

„Na tom nezáleží. Na čom ale záleží, je to, čo si pamätáš z tej noci.“ Nadvihol ľavé obočie, čím jej zrejme chcel naznačiť, aby začala hovoriť.

„Sam ma zobudil uprostred noci. Bol na párty Natalie Barnesovej a poprosil ma, aby som po neho prišla, pretože bol opitý a rozhodne nebol v stave, aby mohol šoférovať. Tak som sa obliekla, sadla do auta a šla po neho. Na cestu tam si pamätám úplne presne, avšak cestu späť domov už nie. Pamätám si na Samov falošný spev a na to, že sme sa rozprávali a ja... som sa na sekundu prestala pozerať na cestu a keď som sa na ňu opäť pozrela, bolo neskoro.“ Hlas mala tichý, hrdlo sa jej zvieralo.

„Prečo si sa na tú jednu sekundu nepozerala na cestu?“ Pozeral na ňu s prekvapujúcou nehou v očiach, čo kontrastovala s tvrdými rysmi jeho tváre.

„Nepamätám si už.“ Pri tých slovách sa jej zasekol výdych v hrdle.

„To je v poriadku, Lina, nemusíš sa kvôli tomu trápiť...“ Akoby sa bál, že sa každú chvíľu rozplače a... a Lina možno aj chcela plakať.

„Musím, pretože ako môžete vidieť, cítim sa úplne v poriadku, nemám žiadne zranenia okrem pár modrín a škrabanca na čele a niekto sedel v tom druhom aute a kvôli mne...“ Hall na ňu len ticho pozeral. „Kvôli mne je mŕtvy, však? Mám pravdu?“ Prosím, nech nemám pravdu.

„Nie je mŕtva.“

„Ale?“

„Je v kóme.“ Och bože. „A nevyzerá to dobre.“

Lina dokázala len prikývnuť, točila sa jej hlava a odrazu mala pocit, že v jej izbe nie je dosť kyslíka.

„Ale nie je to tvoja vina. Zistili sme, že počas jazdy telefonovala a to ona vošla do vášho pruhu. Je dosť pravdepodobné, že aj keby si sa dívala, tak by ste sa zrážke nevyhli.“ Lina opäť len prikývla a cítila sa previnilo za to, že jej sa uľavilo.

„A keď už hovoríme o telefonovaní, asi by si chcela späť svoj mobil.“

Line takmer vypadli oči z očných jamiek, keď vytiahol z vnútorného vrecka svojho saka plastové uzatvárateľné vrecúško.

„Len nevyzerá úplne tak, ako vyzeral ako predtým.“ Vrecúško zacinkalo, kým jej ho dával do rúk a Linu až zabolelo pri srdci. Bolo totižto plné súčiastok jej mobilu.

„Asi sa z neho už volať nebude dať, čo?“ A na Linin šok sa Hall rozosmial. A Lina sa konečne mohla poriadne nadýchnuť. 

„Tiež tu mám fotky tvojho auta, ak ich chceš vidieť.“

„Už som ich videla. Gemma mi ukázala článok, čo vyšiel hneď nasledujúci deň.“

„Zvyšky auta sme odtiahli na vrakovisko. Tvoja matka s tým súhlasila, ale dúfam, že ti to veľmi neprekáža.“

„Nie... až tak veľmi nie. Aj tak by sa už asi nemohlo opraviť...“

„To teda určite nie... Je najvyšší čas ísť. Vlastne som sem prišiel len, aby som sa uistil, že si v poriadku.“ Hall sa postavil zo stoličky a vykročil k dverám.

„Vyprevadím vás von.“ Zišli spolu po schodoch až do predsiene.

 „Ak by si náhodou potrebovala pomoc, alebo sa chcela porozprávať, neváhaj sa zavolaj mi. Hocikedy.“ Zo zadného vrecka nohavíc vylovil vizitku a podal ju Line.

V tej chvíli sa k nim pridala jej mama, oblečená a s kabelkou v ruke.

„Zlatko, musím ísť do práce, ale ty ostaň doma s Gemmou. Večeru máte uvarenú, uvidíme sa asi až zajtra ráno.“

Schytila ju do objatia a potom pobozkala na čelo. A odrazu zmizla z predsiene spolu so strážnikom Hallom a namiesto nich vedľa nej stála Gemma, vysmiata a červenolíca.

„Your eyes are like a blue sky, blue sky, blue
You're floating in the fountain, in the fountain of youth
I bet you have an ocean, secret little potion
I bet you have a lover who's as fine as you“

Bola namaľovaná, čierne lesklé vlasy mala natočené a v svetloružovej blúzke a rifľových šortkách vyzerala konečne ako Gemma.

„Och, bože, buď ticho! Spievaš falošne!“ Smiala sa na nej Lina, kým spolu kráčali do kuchyne.

„Lina, ale keď on bol úplne úžasný! Ty máš také šťastie! Stráviť s ním chvíľu sama v izbe...“ Hlboko si povzdychla, hrane sa chytila za hlavu, akoby sa jej točila a vyskočila na kuchynskú linku.

„Nebol najhorší...“ Povedala Lina, pretože s istotou vedela, že tak sestru trochu vytočí.

„Nebol najhorší? Nebo najhorší? Naozaj si si neudrela hlavu pri tej nehode? Veď vyzeral ako grécky boh!“

„Si blázon!“

„Hey Mr. Love, Mr. Big Love, Big Love! Hej! Nechaj ma na pokoji. Nieeeee!“

***

„Ak sa z toho stane zvyk, tak prisahám, zabijem ťa!“

Gemma ju prebudila tak, že jej hodila na tvár svoj mobil, z ktorého sa ozvalo tiché zachichotanie sa.

„Milujem tvoju sestru.“

„Škoda, že ona ťa nenávidí.“

„Tak potom je dobre, že ty ma miluješ.“

„Pche...“

Vydala neurčitý zvuk, ktorým mu chcela dať jasne najavo, že rozhodne nemá pravdu. Ale nedokázala sa ubrániť úsmevu, čo sa jej vytvoril na perách vo chvíli, keď začula jeho hlas.

„Ešte stále máš zákaz vychádzok?“

„Uch, hej. A a mám pocit, že sa to zhoršilo. Mama ma od jej boku cez deň takmer nepustí a oco mi po raňajkách povedal, že som mal v noci zlé sny. Ale nič si nepamätám. Len som sa ráno zobudil na koberci uprostred izby. Celý spotený a cítil som sa, akoby ma prešiel vlak. Vlastne celý deň sa cítim hrozne unavený. Akoby som ani nespal. A tiež sa mi nepodarilo nájsť notebook. Musela ho ukryť naozaj dobre. Nikdy by som to na ňu nepovedal, ale je fakt dobrá. A čo ty?“

„Dnes bol u nás policajt – strážnik Hall – a pýtal sa ma na tú nehodu.“

„Hall? Ten grécky boh sexu?“

„Áno,“ zachechtala sa Lina. „Gemme sa naozaj zapáčil.“

„Úplne ho nenávidím. S tým svojím chladným postojom a svalmi, čo majú svalmi, sa tvári, akoby zachránil svet.“

„Haha!" Zasmiala sa sucho. "Nemôžem uveriť, že na neho žiarliš.“

„Nežiarlim!“ A Sam zapišťal, naozaj zapišťal, ale Lina vedela, že to urobil len preto, aby ju rozosmial. „Naozaj sa totižto páčil Gemme, a nie tebe. Takže nemám dôvod žiarliť.“

Lina si povzdychla. Otvorila ústa a chcela niečo povedať, ale prerušila ju Gemma, ktorá vošla do izby.

„Vašich mileneckých desať minút prešlo! Ukonči to.“ Jej hlas znel rozhodne a rozkazujúco, aj napriek tomu, že šepkala.

„Sam, Gemma chce naspäť mobil, takže budem končiť.“

„Počkaj! Kedy dostaneš nový mobil?“ Znel dychtivo a Linu to až zabolelo.

„Ešte neviem...“

„Tak hneď, ako ho budeš mať, napíš mi sms-ku!“

„Rozkaz!“

„A nezabudni! Škola začína už o necelý týždeň. Prídem po teba.“

„Bože, nepripomínaj mi školu!“ Zavrčala do telefónu a keď sa rozosmial, vypla hovor.

Podala horúci mobil Gemme a tá ho položila na Linin nočný stolík, ľahla si k Line do postele a obe prikryla.

„Vieš, rozprávala som sa ráno s mamou a vysvetlila som jej, že pretože, že sa chováš takmer normálne neznamená, že nie si v šoku a vlastne si oveľa viac pošahanejšia akoby si šalela.“

„Preto už okolo mňa nechodí po špičkách.“

„Naozaj je to trochu desivé, že si prežila takú chorobu a pritom nemáš žiaden post traumatický šok.“

„Ale ja si takmer nič nepamätám z tej nehody. Možno preto nešaliem.“

„A čo si pamätáš?“

Trvalo jej chvíľu, kým konečne odpovedala na Gemminu otázku.

„Na Samovu ruku, ako drží tú moju.“

No Gemma už zaspala a Lina bola rada, že ju nepočula. 

3. kapitola je tu a ja ešte s poviekdou nekončím! Jupí! Otvorte niekto šampanské! :D 

Inak, našla som jendo naozaj úžasné video a chcem sa oň podeliť s ostatnými! Lebo som dobrá duša. :D 

A tu je pesnička, čo spieva Gemma, ak by si ju niekto chcel vypočuť. :)

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Is it still you? - 3. kapitola :