OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Is it still you? - 4. kapitola

18.07.2014 (10:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1220×

4. kapitola

Nenávisť, ktorú pociťovala k rannému vstávaniu sa ani nedokázala vyjadriť slovami. Budík v tvare T.A.R.D.I.S. ešte stále otravne pípal a Lina by ho bola s chuťou hodila o stenu, keby to nebol darček k minuloročným Vianociam od Sama. S mysľou ešte stále uviaznutou v polospánku ho vypla, zdvihla sa unavene z postele a došuchtala sa do kúpeľne na konci chodby.

Nečudovala sa, že ju našla prázdnu. Gemma bola určite hore už od šiestej, z postele vstala svieža a s dokonalým make-upom na tvári. Umyla si zuby, opláchla tvár a prečesala vlasy kefou. V izbe zo šuflíka vytiahla čisté spodné prádlo, obliekla si staré čierne rifle s dierou na kolene, voľné sivé tričko bez rukávov a práve v skrini hľadala svoju obľúbenú čierno-červenú kockovanú košeľu, keď do izby vtrhla Gemma.

„Lina! Raňajky máš hoto... Nie!“

Nebola si istá, čo ju urazilo viac – Gemmin odmietavý výkrik alebo zdesený pohľad, ktorým prepaľovala jej tričko.

„Dobré ráno aj tebe, Gemma,“ zavrčala na sestru.

„Nie, nie, nie, nie, nie! V žiadnom prípade. Nie.“

„Celé mesto o tej nehode vie, čo znamená, že na mňa bude civieť celá škola celý zasraný deň. Chcem vyzerať čo najnenápadnejšie.“

„A so šibnutým Samom po boku sa ti to určite podarí...“

„Nie je šibnutý-“

„Lina, máš úplnú pravdu ohľadom toho, že si o vás dvoch bude škola šepkať a civieť na vás ešte aspoň mesiac a práve preto by si im mala dať iný dôvod na civenie.“

„Nie som si celkom istá, kam tým mieriš...“

„Ostaň tu. Ani sa nepohni! O sekundu som naspäť.“

O pätnásť minút na to stála Lina pred zrkadlom a snažila sa ignorovať vysmiatu Gemmu, ktorá vykúkala spoza ňu.

„Vyzerám ako šľapka.“

Oľutovala svoje rozhodnutie dovoliť Gemme obtiahnuť jej oči čiernou ceruzkou a pery jej natrieť krvavo červeným rúžom. Svoje predchádzajúce tričko musela vymeniť za čierny top a košeľu za ľahký, čipkovaný svetrík, čo jej mama kúpila na jar a ona si ho doteraz odmietala obliecť. Dokonca dovolila Gemme zapliesť jej vlasy do strapatého rybieho vrkoča.

„Nezmysel, vyzeráš sexy.“

„Nenávidím ťa.“

„Neklam a teraz poď, lebo budeme meškať.“

Schytila ju za ruku a začala ťahať von z izby a dolu schodmi smerom do kuchyne a Lina ju nechala, trochu ochromená uvedomením si, ako veľmi sú si Gemma a Sam v určitých veciach podobní. Možno to bol dôvod, prečo sa nedokázali prestať hašteriť.

V kuchyni našla na stole misku s mliekom a kopou rozmočených cereálií.

„Myslela som, že si hovorila niečo o hotových raňajkách,“ povedala Lina a ani sa nesnažila zakryť zhnusenie, čo jej skrivilo tvár, kým lyžicou miešala pochybný obsah misky.

„Boli hotové. Pred pätnástimi minútami. Mama mi nechala odkaz, odišla ešte predtým, ako som sa zobudila.“

„Prečo odišla tak skoro?“

„Shirley šla navštíviť svojho syna. Včera večer odletela do Londýna a mama sa ponúkla, že bude pracovať aj za ňu. Rozhodla sa, že nám kúpi nové auto.“

„Nám?“

„Áno, mne a tebe. V decembri budem mať predsa šestnásť.“

„No zbohom...“ zamrmlala si pre seba a odložila misku do chladničky.

Nový mobil, čo jej mama kúpila predvčerom, ležiaci na linke zabzučal a Line rozhodne neposkočilo srdce.

Som tu – S

„Sam je tu, poď.“

V predsieni si vzala svoj batoh, v ktorom okrem peňaženky, kľúčov a Draculy nemala nič, zatiaľ čo Gemma si vzala svoju obrovskú kabelku prepchanú zbytočnosťami. Na prázdnej príjazdovej ceste už parkoval čierny Ford Mondeo Samovho otca. Z auta sa šírila hlasná hudba a Sam za volantom si posediačky tancoval, čo vyčarovalo na Lininej zamračenej tvári drobný úsmev.

Sadla si na sedadlo spolujazdca a Gemma si sadla dozadu. O Samovom úškrne vedela ešte skôr, ako k nemu otočila hlavu.

„No páni, Lina! Vyzeráš úchvatne...“

„Buď ticho!“ povedala to chladne, ale Sam sa len zasmial a naštartoval auto.

***

Na školskom parkovisku sa to hemžilo ľuďmi a Line zovrelo žalúdok. Sam zaparkoval, všetci traja vystúpili z auta a Lina si nasadila kamennú masku – zamračenú tvár a pohľad, čo by mohol vraždiť. Gemma zbadala svoje spolužiačky, rýchlo objala Linu a rozbehla sa k nim.

So Samom vykročili smerom k auditóriu, zatiaľ čo pohľady všetkých, ktorí stáli na parkovisku, sa stočili k nim. Na pár sekúnd všetci stíchli a potom všetci vybuchli v šepot.

„Všetci sa pozerajú,“ povedala Lina zmučene.

„To preto, lebo si najkrajšie dievča na škole,“ povedal jej Sam, objal ju jednou rukou okolo pása a pritiahol si ju bližšie k telu.

„Skôr mám pocit, že si o náš všetci myslia, že sme boží zázrak.“

„To určite použijem na Natalie.“ Potichu sa zasmial Sam a Lina ho udrela do rebier.

„Debil.“

Do auditória vošli bezpečne a rovnako prežili celé slávnostné zahájenie nového školského roka. Ľudia na nich stále zazerali, ale nie tak veľmi ako na parkovisku. Lina na každého, kto sa odvážil s ňou naviazať očný kontakt, hodila svoj najlepší vražedný pohľad a preto väčšina potom len sklopila hlavu.

Po skončení riaditeľovho príhovoru sa jej vnútornosti takmer rozmotali. So Samom práve kráčali pomaly k parkovisku, keď ich zastavila Ruby, členka školského basketbalového tímu.

„Lina! Ahoj, celé leto sme sa nevideli.“ Usmiala sa na ňu a Lina jej úsmev opätovala a skoro vôbec nemusela nepredstierať vrelosť.

„No...“ Netušila, čo povedať, ale Ruba jej ani nedala priestor.

„Poobede sa náš tím, spolu s niektorými ďalšími ľuďmi, stretáva pri jazere za lesom.“

„Och, no vieš, ja už...“

„Nič predsa nerobíš! Jasné, že prídeš.“ Do konverzácie sa vmiešal aj Sam a nadšene objal Linu okolo pliec.

„To je skvelé! Sam, určite príď aj ty!“

Lina zaťala zuby, keď si Ruby prezrela Sama. Ani sa jej vlastne nečudovala, pretože vyzeral úžasne. Hnedé vlasy mal strapaté, ústa roztiahnuté do širokého úsmevu, karamelové oči mu žiarili a čierne tričko sa mu napínalo na hrudi.

„Ale ja tam nechcem ísť!“ zavrčala Lina, keď si sadli do auta.

„Musíš sa prestať báť spoločnosti.“ Zaškeril sa na ňu a Lina by ho v tej chvíli najradšej udrela.

***

Vedela, že mala ostať doma. Mala ostať doma, ako dobré dievča a pomôcť Gemme uvariť večeru pre mamu. Mala ostať doma a zavrieť sa v izbe a pozerať Doctora až dokým by uprostred noci nezaspala v nepohodlnej polohe na posteli, s notebookom pri nohách.

Pretože dokonca aj pokrčená chrbtica, s ktorou by sa bola zobudila na druhé ráno, by bola menej bolestivá ako dívať sa na Sama, ako si vyzlieka tričko. Pretože jej život bol rozhodne oveľa jednoduchší, keď bol len vychudnutý otravný chalan, čo ju prenasledoval všade ako nechcený tieň.

„No tak, pohni, chcem ísť konečne do vody!“

Lina si len povzdychla, vyzliekla si tričko a kraťasy. V plavkách sa cítila stále príliš odhalená, ale Sam ju chytil za ruku a začal ju ťahať smerom k skale, z ktorej sa dalo skočiť do vody. Keď si ich všimli ich spolužiaci, začali na nich pokrikovať a výskať a Line sa uľavilo, že sa k nim správajú, akoby sa nič nestalo.

„Lina, skoč už konečne, voda je úžasná!“ skríkla na ňu Ruby a Lina chcela niečo zakričať naspäť, ale Sam ju objal okolo pása a hodil ich oboch do vody.

Nebola úžasná, bola ľadová a tiež sa nestihla poriadne nadýchnuť ešte pred dopadom do nej, takže jej dych došiel ešte predtým, ako sa vynorila. Keď sa jej konečne podarilo vyplávať na hladinu, vyprskla vodu z pľúc a začala kašľať a smiať sa zároveň.

Sam ju ešte stále objímal, telo mal hladké a pružné a Lina ho objala okolo krku a vtedy si všimla, že sa s ňou nesmeje. Zmätene sa na u díval a keď sa ich pohľady stretli, v očiach sa mu mihlo čosi, čo Lina nepoznala. Odvrátil od nej hlavu a poobzeral sa okolo seba. Všade boli mladí ľudia, čo plávali vo vode, na brehu tancovali a spievali si spolu s rádiom.

„Sam, čo sa deje?“ Odhrnula mu vlasy z čela, takže mu teraz mokré odstávali od pravej strany hlavy.

„Ja... neviem.“ Hlas sa mu zasekol. Znel zvláštne, vôbec nie ako Sam. Držal ju pri silno, prsty zatínal do mäkkej pokožky na jej chrbte.

Zatvoril oči a keď ich znovu otvoril, už sa v nich nenachádzalo nič neznáme. 

Ešte stále sa nezvdávam!!! :) Hoci mi to celé občas pripadá nechcené, silené, ale robím, čo môžem. :( 

A keďže sa ešte nevzdávam, napadlo mi, že by bol dobrý nápad predstaviť vám Linu, Gemmu a Sama. :)

Taaaaaaakže, toto je Lina. Tí, čo ste videli The mortal instruments ju určite poznáte. Je to Jemima West a ja osobne som na jej fotku narazila úplnou náhodou, pretože TMI som ešte nevidela, ale chystám sa na to už veľmi dlho. :P 

Toto je Gemma a tiež som na ňu narazila omylom a za čo s hanbím je, že absolútne netuším, kto je tá herečka, ale ja to zistím!! Sľubujem!!! Ale je neskutočne krásna a neskutočne sa mi hodí na Gemmu. :)

A nakoniec Sam. Ale myslím, že mnohé z vás už dávno vytušili, že v mojej hlave vyzerá ako Dylan O´Brien, ktorého zbožňujem. :( Až príliš... ale to nevadí... heh. :D 

Tak, dúfam, že sa vám ITSY páči, naozaj naozaj dúfam, pretože som dlho nepridávala poviedku na OS a naozaj mi to chýbalo. :) 

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Is it still you? - 4. kapitola :