OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Moja prvá... Láska? - 2. diel

11.11.2012 (20:00) • Dodo • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 735×

Pesnička vyberaná pre vás - Rudimental - "Feel The Love"

http://www.youtube.com/watch?v=oABEGc8Dus0

Prajem príjemné čítanie. :)

„Super!" pomyslel som si, keď som večer išiel okolo pol dvanástej spať. Bol to jeden z mála dní, kedy som si mohol pospať viac ako osem hodín. To preto, že zajtra konečne mal nastať deň, keď nemusím ísť do tej nudnej školy plnej chlapcov a konečne uvidím nejaké pekné dievčatá, ktoré určite, ako obvykle, budú pobehovať po gymnáziu.

Workshop.... Streda

08:10 am

Bratovi ráno zvoní budík vždy o pár minút skôr. (Môj brat bol v tej dobe v treťom ročníku a len tak, by the way, zástupca školy.)

„Božéé, zase tá pesnička!" pomyslel som si ako prvé, keď ráno začal vyzváňať budík, on tam totiž má ako naschvál už dva roky nastavenú ruskú hymnu. No vtom zrazu hranie prerušila silná rana, brat pľasol rukou o policu priamo na mobil, otočil sa smerom k stene a zase zaspal, no o pár minút ho aj tak zobudil môj relatívne znesiteľný budík, mal som tam totiž nastavenú skladbu od Linkin Park - Robot boy... tak teda vstal aj on a hneď sme sa začali dohadovať, na ktorý vlak pôjdeme.

09:30

Sedíme vo vozni s kupéčkami, ako vždy si ku nám nikto nesadol, aj keď dúfam v opak... stále, keď niekto ide okolo, tak sa na nás len pozrú a radšej idú rýchlo ďalej. No vždy si len pomyslím, že sú to ich sračky.

Vlak práve prichádzal na stanicu, tak sme sa pekne postavili a presunuli k východu.

10:10

Konečne sme dorazili ku gymnáziu, tuším to bolo Andreja Sládkoviča... cesta tam bola otrasná, celú dobu sme sa trepali hore kopcom. No ako sme dorazili a uvidel som vnútri všetky tie pekné baby, tak som si povedal, že by som kvôli tomuto chodil hore tým kopcom aj každé ráno.

Prišli sme do miestnosti. Bolo to tam celkom veľké predo mnou sa nachádzalo pódium, vyzeralo to zaujímavo. No hneď druhá vec, čo som si po príchode všimol, bola príšerná japonská zvuko-technika, vyzerala podobne ako kartonové krabice čo zyčajne bývajú vyhodené za kauflandom, no tento krát som ich videl povešané na stojanoch ktoré boli rozmiestnené všade po miestnost. 

„Ááách, bože, prečo?" pomyslel som si, keď som ešte uvidel tie otrasne pospájané káble, bolo mi do plaču, vyzerali ako keby ich zliepali sekundovým lepidlom. No vtom som ju uvidel, sedela tam Barbora a rozprávala sa s ostatnými chlapcami z našej školy...

O pár minút som si uvedomil, že od kedy som s bratom prichádzal, tak som ho nevidel, no zrazu sa objavil a sadol si vedľa mňa. Dosť dlho sme sa spolu rozprávali. Začal sa program, po čase nám oznámili, že máme nachystané občerstvenie, tak som sa postavil a šiel som si niečo ukoristiť, no keď som sa vrátil, tak som zistil, že moje miesto vedľa brata zabral kamarát s notebookom a spolu pozerali Futuramu. Tak som sa vybral jesť do rohu miestnosti ku stolu s občerstvením, keď som dojedol, tak som si začal hľadať miesto na sedenie, no jediné, čo som si všimol, bolo hneď vedľa Barbory.

Netuším akým spôsobom som sa dokázal donútiť si tam sadnúť, no asi to bolo preto, že som nechcel vyzerať ako jediný hlupák čo stojí.

Vtedy som mal ešte takzvanú "mampičistickú" náladu a nejako som sa s ňou proste začal rozprávať. Zavibroval mi mobil... Zistil som, že mi prezvonil kamarát Paľo, no nemal som chuť mu volať späť, zastrčil som mobil do vreca a v tom okamihu som zistil, že už je koniec, zas som vytiahol mobil, pozeral na hodiny a pomaly som si uvedomil, že som tam s ňou tri hodiny sedel a bez prestávky sme sa rozprávali.

Ona sa pri dverách pozastavila a povedala mi:

„Preboha! Dodo! vidíš koľko bagiet zvýšilo!? Tak už viem, čo bude na večeru!" Rozbehla sa ku stolu s občerstvením a začala si pchať bagety do tašky, ja som sa iba začal smiať a nevinne sa prizeral tomu šialenstvu, čo tam stvára.

Na chodbe bolo hrozne veľa ľudí, nejak som ju stratil, čakal som pred vchodom na učiteľa, brata a po pár minútach som zistil, že ona už so mnou dávno nečaká. Bolo mi to ľúto, ale čo už sa dá spraviť...

07:15

Ako obvykle o tomto čase som sa vrátil z vonku a zapol facebook... vtom som uvidel žiadosť o preiatelstvo od Barbory a pár správ:

Ty si mi kam zdrhol? :)

Takže som sa vo vnútri rozžiaril a odpísal som jej čo sa stalo po pár minútach konzultácie s kamošmi a bratom som sa rozhodol ju pozvať na rande, tak som jej to proste peknou dlhou litániou napísal, vypol som internet a išiel som von so psom...

Celú dobu som rozmýšľal, každého som sa vypytoval, nakoniec mi všetci radili kino...

08:00 pm

Odpísala....

Stálo tam: Rada pôjdem :)

Tak sme sa dohodli na piatok. Vo štvrtok bol celkom nudný deň a Barbora, naštastie, v škole nebola. Po škole som išiel kúpiť lístky do kina...

A piatok "Deň D" sa blížil...

Autor: Dodo, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moja prvá... Láska? - 2. diel: