Caroline Winchester II. - Son of a bitch • OurStories.cz ~ naše povídky

Je ráno a Caroline niekto nepekne prekvapí. Netuší, že ju čaká najhorší deň v živote.
Sam dostane telefón o tom, čo sa deje v Mystic Falls a Dean si konečne všetko začína uvedomovať. Ako sa zachová? Urobí konečne správnu vec?

16.05.2013 (09:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 764×

Časť dvanásta

Son of a bitch

Niekto rozrazil dvere. Trhla som sa na posteli a Tyler tiež.

„Č do čerta...“ zamrmlala som a postavila sa. Tyler sa okamžite pohol tiež, no pohľadom som ho zastavila.

„Ostaň tu,“ naznačila som perami a vykročila von z izby. Keď som vošla do haly, zbadala som rozbité dvere a na prahu stál Klaus.

„Čo tu chceš?“ Založila som si ruky na prsiach a prikročila bližšie. Veď dovnútra predsa nemôže ísť.

„Dobré ráno, láska. Čo keby si mi na začiatok povedala, čo to tvoj priateľ stvára!“ zvreskol po mne.

Ostala som stáž, mierne vyvedené z miery. „Prepáč, ale ja... netuším, o čom hovoríš,“ namietala som so zvrašteným obočím.

„Zabil mi brata,“ vydýchol Klaus a v očiach sa mu blysla slza. Aj keď som ho nenávidela za všetko, čo mi urobil a ako mi pokazil život, toto som mu nepriala.

„To... to mi je ľúto,“ hlesla som. „Úprimnú sústrasť...“

„Tie kecy si nechaj!“ zahriakol ma. „Kde je?!“

Naklonila som hlavu nabok a usmiala sa. Nebojácne som podišla ešte bližšie. Jediné, čo nás teraz delilo, bol neviditeľný závoj, ktorý mu nedovolil vojsť do môjho domu.

„Neviem, kde Dean je, ale aj keby som vedela, tak ty si posledný, ktorému by som to povedala.“ Dávala som dôraz na každé jedno slovo, aby ma jasne rozumel.

Klaus zaškrípal zubami. Zrazu ma chytil pod krk a bez problémov vošiel dovnútra.

„Tak to aby som na teba šiel s iným prístupom!“ precedil pomedzi zuby. „Kde... je... Dean?!“

„Som na železníku!“ vytisla som zo seba.

Skúmavo si ma prezrel. „To nevadí. Aj tak to z teba dostanem!“ vyhlásil a v sekunde ma zobral preč. K nemu domov.

Zvreskla som od strašnej bolesti, ktoré pulzovala celým mojim telom. Bola som odetá len v nočnej košieľke, ktorá toho veľa nezakryla a preto ma pálila dosť veľká časť tela.

Klaus mávol rukou a hybridi zavreli veľké dvojkrídlové dvere, ktoré ma osvetľovali. V miestnosti nastalo príjemné prítmie a ja som si vydýchla. Pôvodný ku mne podišiel.

„Tak znova... kde je Dean Winchester?!“ zvreskol.

Pozrela som mu do očí a usmiala sa. „Neviem a nezaujíma ma to.“

Klaus zatínal ruky do pästí, aby ma neudrel a znova im prikázal otvoriť dvere. Pripravovala som sa na tú bolesť, ale keď raz prišla... bola najhoršia, akú som za celý svoj život zažila.

Nohy som mala ako v ohni a jasne som cítila, ako sa mi škvarí pokožka na rukách a na celom tele. Miestnosťou sa ozýval silný hlas plný bolesti a zúfalstva, ktorý som po chvíli rozoznala ako svoj vlastný.

Chcela som kričať, aby prestal, no moja hrdosť bola príliš veľká na to, aby som to urobila. O ničom neviem a keď mu je pravda málo, nech ma zabije.

Aj tak som už o všetko prišla.

Pohľad Sama:

Zazvonil mi mobil. Ak to bude Dean, tak mu nezdvihnem. Zaumienil som si a pozrel na číslo volajúceho.

Caroline. Okamžite som zodvihol. Ja sa na ňu nehnevám a nikdy toho nebudem schopný. Akurát možno nepochopím, prečo si vybrala Deana.

„Áno, Caroline?“ ozval som sa s úsmevom.

„Čauko, kamoš. Caroline tu nie je,“ oznámil mi akýsi cudzí hlas. Preľakol som sa. Caroline by sa od mobilu len tak nepohla a určite by ho nenechala napospas niekomu inému.

„Kto si?“ zaujímalo ma.

„Volám sa Tyler, ale na to sa teraz vykašli. Dnes prišiel Klaus a zobral si ju. Myslí si, že Car vie, kde aj s bratom si. Chce ju mučiť, pokiaľ mu to nepovie. Inak ju možno zabije. Ak vám na nej aspoň trocha záleží, prosím, príďte,“ vychrlil na mňa ľadovú sprchu informácií.

„Počkaj... ako to myslíš, že ju mučí?“

„To neviem. Nevidel som to, ale určite k tomu dôjde. Chce vidieť tvojho brata mŕtveho. Až príliš, žeby mu v tom jedna blondína bránila,“ pokračoval.

„Dobre. Ja... ja niečo vymyslím,“ zakoktal som sa.

„Ale rýchlo,“ zasyčal Tyler. „Záleží mi na nej.“

„Sľubujem.“ A zložil som.

Do frasa! A čo teraz?! Mal som sto chutí hodiť mobil naprieč miestnosťou, ale to by som vyzeral jedine ako debil. Tak čo teraz urobím? Deanovi bude Caroline ukradnutá, ale nemôžem tam napochodovať ako Terminátor...

Budem sa o tom musieť s bratom porozprávať.

Sedeli sme v aute a obaja sme mlčali. Dean sa k slovu nemal a ja už vonkoncom nie. Len sme sledovali okolie.

„Klaus drží Caroline,“ prehovoril som po chvíli, keď som to napätie už nedokázal vydržať. Mal by to vedieť a slobodne sa rozhodnúť, čo urobí. On na mňa vytrieštil oči.

„Čože?!“

„Uniesol ju dnes ráno, pretože si myslí, že vie, kde sme. A je odhodlaný ju mučiť a je dosť možné, že ju zabije. Asi to bude tým, že sme zabili jeho brata,“ vysvetlil som skrátene.

Dean zadržal dych a do očí sa mu nahrnuli slzy. Odvrátil ale zrak a zaťal ruky do pästí. Potom len nabil zbraň a hodil ju na zadné sedadlo.

„Odchádzame do Mystic Falls,“ vydýchol.

To som vytrieštil oči ja.

„Čo? Nemôžeš si tam len tak napochodovať, Dean!“

„A prečo nie?“ zaujímalo ho.

„Ak tam vbehneš len so zbraňou, je z teba mŕtvy muž hneď, ako ťa uvidí,“ vysvetľoval som mu. Nenechám ho ísť na samovražednú misiu. Som síce jeho mladší brat, ale čo sa týka stresových situácií, mám viac rozumu ako pán Dokonalý.

„Tak čo mám teda robiť, mudroš?“ spýtal sa ma.

Pokrčil som plecami. „Tak najprv to nasmeruj do Mystic Falls a potom sa uvidí.“

„Ale nemôžeme tu predsa nechať toho vlkolaka len tak!“ začal namietať.

Rukou som si tresol po čele. „Bože, Dean! Ide tu o Caroline! Kašli na nejakého psa!“ presviedčal som ho, no on bol neoblomný.

„Vieš čo? Ja tu ostanem a ty choď pomôcť Caroline. Ale... nenechaj sa zabiť, dobre?“ Hodil som po ňom zmučený pohľad a následne som vystúpil z auta. Vzal som si tašku a podával do nej najdôležitejšie zbrane. Samozrejme, zobral som si aj nejaké peniaze, aby som sa mal kde ubytovať.

„Prídem za tebou najrýchlejšie, ako budem môcť,“ oznámil som bratovi a objal ho.

„Zachránim ju,“ prisľúbil mi a zavrel kufor. Nasadol do auta a dupol na plyn. Sledoval som, ako sa v tme stráca silueta jeho auta spolu s ním na ceste za Caroline. Ak ju zachráni, bude pre ňu hrdinom. Tak, ako to má byť.

Pohľad Caroline:

Vonku bola tma a konečne som si mohla vydýchnuť. Žiadne slnko. Aspoň si odpočiniem. Jasne som cítila každú hlbokú ranu na koži.

„Budeš spať, keď ti to dovolím!“ skríkol po mne Klaus.

Unavene som k nemu dvihla pohľad. „Myslíš si, že som jedna z tých, ktorý ťa poslúchajú?“ Zúfalo som sa zasmiala. „Si na omyle. Ja na teba zvysoka kašlem!“ zvreskla som po ňom a všetci hybridi sa naňho pozreli. Vyzerali šokovane, že niečo také hovorím.

„To budeš ľutovať,“ zasipel Klaus.

„A čo mi urobíš? Hm? Dáš mi železník? Aj ten je lepší ako byť v tvojej prítomnosti,“ odbila som ho. Koledovala som si, ale to bolo jediné, čo mi ostalo. Môj život. A dá sa to, čo mám vôbec nazvať životom? Veď som úplne iný upír, ako ostatní. Som upír s emocionálnymi problémami s depkami a neschopnosťou nájsť si priateľa či udržať si živých priateľov. Takže čo vlastne mám?

Pohľad Deana:

Auto som zaparkoval neďaleko lesa, ale tak, aby ho nebolo počuť až ku Klausovi. Z kufra som si vybral kolík na upírov všetkého druhu a zastrčil si ho za opasok. Ešte som tu mal aj zbraň so železníkovými guľkami, ktoré mu spôsobia nepríjemné bolesti a nôž napustený krvou mŕtveho muža. To mi bude musieť stačiť. Železník je natoľko koncentrovaný, že by mal uspať každého upíra alebo hybrida, do ktorého to vpálim, tak nech to, prosím, vyjde.

Zamkol som auto a rozbehol sa naprieč lesom ku Klausovi domov. Viem, že som niečo Samovi sľúbil, ale ide o Caroline. Musím ju zachrániť za každú cenu.

Zbytočne som si každý jeden deň nahováral, že k nej nič necítim, keď to bola lož, ktorá ma úplne pohltila.

Vypočul som si každý jeden odkaz, ktorý mi nechala a prehrával si ho stále dookola. Nechcel som, aby bola nešťastná, ale nedokázal som ísť a pozrieť jej do očí. Bola by mi schopná odpustiť, že som bol taký slaboch?

Zastal som na konci kríkov a porozhliadol sa. Pred dverami do domu stáli dvaja, podľa všetkého, hybridi a strážili. Vo vnútri sa svietilo a to hneď na chodbe. Takže to bude rýchli útok.

Zhlboka som sa nadýchol a vytiahol zbraň. Priblížil som sa trocha bližšie k nim a snažil sa presne zamieriť. Ako náhle som vystrelil na jedného, tak som to napálil aj do druhého a modlil sa, nech to zasiahne presne. Mal som šťastie. Trafilo ich to a skôr, než sa na niečo zmohli, spadli na zem a zavreli oči.

Vydýchol som si a vyšiel zo svojho úkrytu. Do zbrane som doplnil dva náboje a do druhej ruky som si zobral nôž. Ide sa na to, Dean!

Celou silou som vykopol dvere do jeho domu. Čakalo ma tam veľmi nepríjemné prekvapenie.

„Dean Winchester!“ ohlásil ma Klaus a jeho smiech bolo počuť v celom dome.

„Dosť dlho som na teba čakal!“

Preglgol som. Tak to je v háji.

Tak dúfam, že sa vám táto kapitola páčila.

caroline and dean