OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Caroline Winchester: Lost in paradise

20.02.2013 (15:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1366×

Časť piata

Lost in paradise

Zaklipkala som mihalnicami. Pomaly som otvorila oči. Celý svet sa so mnou točil.  Posadila som sa a poobzerala sa okolo seba.

Bola som vo svojej izbe! Čo to má znamenať? Veď ja nemôžem byť vo svojej izbe? Je to snáď nejaký zlý sen? Ak som naozaj tu, to znamená, že moja mama... vie, že som upír!

Začala som prerývane dýchať. O môj bože, o môj bože! To je zlé, veľmi zlé.

Začula som nejaké kroky hore schodmi. Dvere sa pomaly otvorili a v nich bol Dean s kamenným výrazom v tvári.

„Dean,“ prehovorila som a mala som sto chutí hodiť sa mu s plačom okolo krku.

Bez slova prešiel pred posteľ a sadol si na stoličku. Pozeral na mňa, ale v očiach mal... akoby bojoval sám so sebou nevediac, čo má spraviť.

„Vrátil si sa,“ usmiala som sa.

Dean len odo mňa odvracal zrak. Nechcel sa na mňa ani pozrieť. Postavil sa a začal sa prechádzať. Zhlboka dýchal.

„Ako dlho si už takto?“ spýtal sa po chvíli. „Celý ten čas si bola späť? A nič si nepovedala?“

Otvorila som ústa, ale vzápätí som ich aj zavrela. Čo som mu mala povedať? Že som sa nezaoberala ničím iným, len vraždením?

„Dean... ja som... nebola som v stave...“

„Nakŕmila si sa už, predpokladám,“ skočil mi do reči.

Sklonila som hlavu. „Áno,“ hlesla som nečujne. Vstala som z postele a prešla k nemu.

„Ale som to stále ja, Dean. Možno som upír, ale aj tak som to ja. To dievča, ktoré si spoznal, keď si prišiel do školy. To dievča, ktoré si zachránil pred Damonom.“ Chytila som ho za ruky. „Milujem ťa, Dean,“ šepla som.

Konečne mi pozrel do očí. Obaja sme boli ticho, len sme na seba hľadeli. Pomaly som sa k nemu naklonila. Vyšvihla som sa na špičky a chcela ho pobozkať. Naše pery sa už skoro dotkli, ale ona sa odtiahol a pustil ma.

„Nie! Čo to nechápeš?! Ty si upír!“ skríkol obviňujúco.

V očiach som už mala slzy.  

„Ja som o to nežiadala! Nechcela som sa stať upírom.“  Prešla som k posteli a sadla si. Čo mu mám povedať? Takto to teraz bude? Bude ma nenávidieť? Alebo ma rovno zabije?

Zhlboka som sa nadýchla a potlačila blížiaci sa vzlyk.

„Keď... keď som sa premenila... stretla som jedného muža. Nepoznala som ho. A nakoniec... zabila som ho.“ Dean na sekundu zadržal dych a počúval ma. Ironicky som sa zasmiala. „A najhoršie na tom bolo, že... že sa mi to páčilo. A chcela som viac.“ Dvihla som zrak.

Bola som zvedavá na jeho reakciu. Znenávidí ma ešte viac?

„Caroline... ja... toto som nikdy nechcel. Nemal som v úmysle uvrhnúť ťa do takého nebezpečenstva. No teraz si... si monštrum. Si upír. A je mojou povinnosťou skoncovať to s tebou.“

Vyskočila som na rovné nohy. Smútok už bol preč. Vystriedal ho hnev.

„Ako môžeš tak strašne nenávidieť to, čím teraz som?!“ okríkla som ho rozzúrene. Cítila som predlžujúce sa zuby. Dean predo mnou o krok cúvol. „Ak si dobre spomínam, všetko je to tvoja vina!“ kričala som ďalej. „To ty za to môžeš! Len kvôli tebe ma Klaus zabil! A teraz...“ Založila som si ruky vbok. „Ma zabiješ len za to, že si zo mňa urobil obludu?“

V očiach som mala slzy hnevu. No nechcela som ich pustiť von. Takú radosť mu neurobím. 

Odhodlane sa postavil predo mňa. Boli sme od seba asi tak päť centimetrov. „Budeš zabíjať znova. Poznám to. Žiadny upír neostane pri jednom...“ Zahryzla som si do jazyka. Viem, že pri jednom to neostane. Veď ani neostalo. Ale to on nemusí vedieť. „Možno piatich, možno aj desiatich. A to ja nemôžem dovoliť. Vieš, že som ťa miloval, ale toto... to už nie si ty,“ vzdychol.

To bolo, akoby ma dýkou bodol do srdca. Miloval? Už to nie som ja? A kto potom som? Vrah? Monštrum? Beštia?

„Takže ma teraz zabiješ?“ Potiahla som nosom.

Na chvíľu sa zamyslel. Nastalo hrobové ticho. Ani jeden sa nezmohol na slovo. On vyzeral, že uvažuje a ja som bola na pokraji zrútenia sa. Všetky tie emócie boli ako časovaná bomba. Nevedela som, kedy vybuchne.

„Nezabijem ťa, Caroline,“ vydýchol nakoniec a nepozrel na mňa. Otočil sa mi chrbtom a prešiel k oknu. „Máš pravdu. Môžem za to ja. Miloval som ťa a preto ťa nedokážem zabiť. Ale ani byť s tebou. Nechám ťa tu žiť. Dlhujem ti to predsa. Ja aj so Samom odídeme a už sa nikdy nevrátime.“

Teraz som už nechala slzám voľný priechod. Bolo to ako v zlom sne. Za posledné minúty plačem skoro neustále. Dean sa otočil ku mne.

„Prosím, neopúšťaj ma, Dean. Milujem ťa. Nezáleží na tom, čím som sa stala,“ vzlykala som.

Neisto ma chytil okolo ramien a objal ma. Plakala som mu na pleci a nebola som schopná prestať. 

„Neopúšťaj ma.“

Chytil ma a pevne stisol. „Ty to zvládneš, Caroline.“ Pobozkal ma na čelo a odstúpil. Hľadela som naňho.

„Si zbabelec, Dean Winchester. Nie aby si sa snažil prekonať prekážky, ale ty proste zutekáš,“ obvinila som ho a vybehla preč z izby. Pred domom stál Sam opretý o auto. Bolo mi jedno, čo mi urobí on, ale pribehla som k nemu a objala ho.

Bol zaskočený, ale neodtiahol sa. Objal ma tiež.

„Caroline... čo sa stalo?“ zaujímalo ho.

„Dean ma nenávidí,“ plakala som.

„Čšššš,“ chlácholil ma. „To nie je pravda. Veď ťa predsa miluje.“

Krútila som hlavou. „Nie. Sám povedal, že ma už nemiluje. Že to už nie som ja.“ Pozrela som mu do očí. Nemal v nich odpor ako jeho brat. Prečo nie sú obaja rovnaký?

„Určite to tak nemyslel. Musíš ho pochopiť, Caroline. Dean neznáša žiadne... bytosti... iné od ľudí. Ale teba predsa miluje. Určite ho to len tak neprešlo. Vieš, ako za tebou smútil?“

Odtiahla som sa od Sama. Je na čase byť silná. Počula som Deanove kroky a jeho ruku na kľučke. Potiahla som nosom.

„Vieš čo? Nie. Ak sa pohol ďalej, tak nech si ide. Ak už ku mne nič necíti. Som pre neho netvor? Tak nech som. Je mi to jedno,“ zaklamala som. Nechcem aby bola Deanova posledná spomienka na mňa ako na slabocha.

Sam na mňa zmätene hľadel, ale po chvíli mu to asi došlo.

„Sam, odchádzame,“ zahlásil Dean a ani na mňa nepozrel. Len s kamennou tvárou nastúpil do auta na miesto jazdca. Sam sa na mňa pozrel a ešte raz ma rýchlo objal.

„Drž sa, Caroline. Budeš mi chýbať.“ Niečo mi pri tej príležitosti strčil do vrecka. Nejaký papierik.

„Ďakujem,“ naznačila som perami.

Mladý Winchester nastúpil do auta a Dean dupol na pedál. Už uháňali preč z Mystic Falls. Navždy preč z môjho života. Teraz som v tom sama.

Pohľad Deana:

Sústredil som sa na cestu. Nechcel som nad ničím rozmýšľať. Bolo to príliš bolestivé. Všetko, čo som jej povedal... bodalo ma to priamo do kostí. Všetko som to ľutoval. Keby len som nešiel po Klausovi, nikdy by sa to nebolo stalo. Môžem za to ja. Je to moja vina. Ale nechať ju žiť život upíra... bojím sa, či som nespravil chybu.

„Dean, prečo si ju tak ranil? Si kretén,“ ozval sa Sam potichu.

„Ona ju upír! Upír, Sammy! Čo tomu nerozumieš?! Mal som ju zabiť! To, že som odišiel, je to najlepšie, čo som urobil!“ zrúkol som automaticky.

Nech mi tu teraz nezačne hovoriť o tom, čo som mal a čo nemal spraviť. Je to môj život. Riadim si ho sám.

„Opustil si lásku svojho života len preto, že sa jej bojíš?“ odfrkol a pozrel niekde do neznáma.

„Ja sa jej nebojím! Jediné, z čoho som mal strach, bolo to, aby som jej neprehnal kolík srdcom!“

„Ako si len mohol?! To v sebe vážne nemáš už žiadny cit? Ak takto hovoríš... si horší ako ona,“ povedal po chvíli.

Vtedy som si uvedomil pravdivosť jeho slov. Upíri by mali byť tí, ktorí nič necítia. No ak ja takto hovorím, som horší ako ona, ktorú som ranil.

Do očí sa mi tisli slzy. Sklonil som na chvíľu hlavu a zaklipkal očami, aby som im nenechal voľnú cestu.

Ozvalo sa hlasné trúbenie. Rýchlo som sa pozrel na cestu. Oproti mne sa rútil veľký nákladiak.

„Dean, pozor!“ skríkol Sam a než som stihol hocičo urobiť, otočil volantom a naše auto zišlo z cesty. Nákladiak ale tiež. Pozrel som pred seba  a zbadal strom. Na pedál som ale nedupol skoro a preto sme prudko nabúrali do stromu. Hodilo to s nami dozadu a následne dopredu. Nemal som zapnutý pás. Rozbil som predné okno a vyletel z auta.

Cítil som nesmiernu bolesť. Keď som pristál, oči sa mi zatvárali. Chcel som bojovať, ale keď som si uvedomil, čo som urobil, rozhodol som sa odísť. Nebránil som sa a nechal tú temnotu, nech ma celého pohltí.

Prepáč mi, Caroline.

No a to je koniec. Trocha šokujúci, nie?

Ale mám pre vás návrh. Nechala som ho otvorený, lebo je možné, že budem mať čas a pustím sa do ďalšej série, ktorá bude dlhšia ako táto. Toto bol len malý záblesk. Pôvodne to mala byť jednorázovka do súťaže, ale potom z toho vzniklo niečo viac. Takže ak chcete Ďalšie časti niekedy, budem rada, ak zanecháte komentár.

Chcela by som to venovať Nika248 a Kathleen, ktoré mi to komentovali. Aspoň viem, že som mala dve verné čitateľky.

A čo by mohlo byť v druhej sérii? Povedzme... že niekto by bol ešte viac smutný a niekto by stratil pamäť. No a samozrejme, bol by tu tretí, kto by to chcel všetko pokaziť.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Caroline Winchester: Lost in paradise: