OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 41. part

05.08.2013 (21:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1322×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

Damon má pocit... že sa vidia posledný raz. Pekelníci odchádzajú tmavou chodbou, bez pozdravu... Kristián sa na konci chodby obráti a skríkne: „Upír Damon Salvatore, vždy počúvaj svoje srdce, aj keď je mŕtve! Vraví ti pravdu!“

- - -

Klop, klop chodbou vily madam Limitless. Fredericc nesie na rukách Kristiána, ponáhľajú sa, prudké rozrazenie dverí... Lucienne nikde. Fredericc vstúpil do miestnosti, v mihu sa otvorili dvere bočné dvere do kúpeľne, pekelníčka vystrelila z obrovskej harpúny po bratovi. 

Prekvapený, zranený pekelník zareval, predklonil sa, zložil chlapča z rúk a presne o to Lucienne išlo.

Zdrapla Kristiána na ruky a kričí: „Podviedli ste ma ohavným spôsobom! Ale ešte sme neskončili! Privedieš mi Wandu aj s mačkou! Do hodiny sa dozvieš kde a ako!“ Pekelníčka zmizla aj s chlapcom. 

Harpúna brata nezabije, iba chvíľku zdrží a poskytne pekelníčke dostačujúci náskok na útek i únos. 

Fredericc uväznený bojuje s násadou, trhá si vnútornosti, kosti praskajú, ale on nič nedbá! Ukradla mu chlapca! Kristián je zraniteľný! Bože, prečo ho poslúchol?! Prečo dopustil, aby sem prišli?! Prečo raz nedá aj na svoju hlavu?!

Neskoro sa vyslobodil z pasce, Kristián je preč... a môže byť kdekoľvek... každý z pekelníkov má svoje tajné miesta, maskované, chránené, nedostupné! 

Fredericc s dierou v chrbte popudene mizne z vily a kričí do lesíka: „Máš pravdu, ty podradná suka! Ešte sme neskončili! Siahla si mi na Kristiána a to oľutuješ!!!“ 

Krvavé oči šľahajú ohne, srdce bojovníka bije na poplach, vyzýva k neľútostnému súboju. Vojna medzi súrodencami naberá na obrátkach a schyľuje sa ku krvavým jatkám...  

- - -

Damon osamel, díva sa na dvor fary, fascikel neotvorený v ruke, baby sú ešte stále v kúpeľni. Nepokoj mu zalieva hlavu, dušu a Kristiánove slová podnecujú triašku v žalúdku... nechce si to pripustiť, ale má obavy! 

Núti telo do pokoja, hodil sa na posteľ a otvoril fascikel. 

Doklady vzorne uložené v priehradkách hovoria jasnou rečou – celý svoj majetok v Európe daroval pán Rolff Damonovi, Wande a Kristiánovi za týchto podmienok – všetci traja vlastnia ideálnu tretinu, ak sa niektorý z nich rozhodne odísť, je povinný darovať svoj podiel zvyšným dvom. 

Damon, ani Wanda nikdy nemôže vypovedať Kristiána z pozemku.

Navyše Damon aj Wanda majú otvorený účet na celom svete, každý na deväť miliónov dolárov – ďalší dar pána Rolffa. 

Posledná priehradka núka nové identity upírovi aj Wande, kreditky, poistenia, atď...

Kristián skrátka myslel na všetko. Damon sa usmieva a už chápe, prečo Fredericc zúril. Mal záujem o majetok v Európe a Kristián ho previezol.

Wanda vychádza z kúpeľne, vedie Krásku, obe sú pokojné. 

„Ďakujem, dámy, mám z vás radosť. Kráska, poď si ku mne sadnúť, máš nárok na sľúbenú odmenu.“ 

Kráska jemne prikývla, stúlila sa pri upíra, vzala ruku a zlízala pár kvapiek krvi. Damon posunul Wande fascikel a výrazne žmurkol. 

Wanda číta a číta... vracia sa späť k textu a neverí. To nemôže byť pravda, ona nikdy nemá šťastie na jednoduché riešenia. 

„Nemáš radosť, motýlik môj? Ja som nadšený!“ Damon tíško šepká, Kráska mu hladí ruku pri svojom líci, Wanda sa mierne usmieva na druhej strane a mačka skočila Damonovi do klína. 

Kráska sa strhla, ale ostala pokojná... hľadá zviera, skúma kožúšok... íska srsť, usmieva sa... mačka pradie a postupne sa posúva ku Kráske. Napokon sa stočí v jej klíne, Kráska masíruje zamatový kožúšok a Damon tíško vstáva, vezme Wandu do náručia. 

„Díky za pomoc. Bol by som bez teba stratený. Myslel som... že budeš nadšená darom od Kristiána. Čo ťa trápi?“ 

Damon mocne objíma svoju lásku, hľadá pery a náruživo ich bozkáva. Wanda odpovedá len vlažne, kdesi vzadu v hlave začína blikať kontrolka nepokoja, desu... 

„Hej, láska, čo ťa trápi?“ 

„Damon... neviem, je to tak krásne a jednoduché... že to nemôže byť pravda.“ 

„Je to pravda, doklady držíš v ruke.“ 

„Kam šiel Kristián?“ 

„Obaja za Lucienne, volala ich na koberček.“ 

„Čo? A ty si ich pustil?!“ 

Wanda skríkla, Kráska tiež a Damon len vypliešťa oči. 

„Ako pustil?! Myslíš, že mám na nich dajaký dosah? Kristián ma zastavil, keď som sa chcel pridať a rozhodol o odchode.“ 

„Kristián?!“ Wanda má des v očiach. 

„Nejanči, plašíš Krásku. A už mi povedz na rovinu, čo vieš a čo ťa de...“ Damon nedokončil, Fredericc rozrazil dvere, vletel dnu, celý krvavý, diera v chrbte na dve dlane. 

„Kurva! Čo sa stalo?! Kde máš chlapca!“ Damon podoprel pekelníka, pomohol mu sadnúť. 

„Lukrécia ho uniesla! Vlákala ma do pasce, uväznila a zmizla s ním.“

Fredericc vysvetľuje, je nasraný na seba za neopatrnosť, ale aj na svoje telo, ktoré sa nechce hojiť ako zvyčajne. Wanda ho obchádza a vidí problém. 

„Nehojíš sa dobre. Potrebuješ masť, ale ja som ju nestihla vziať, ostala vo vile.“

„Však to aj kurevsky bolí.“ Prskol Fredericc. 

„Ok. Po poriadku! Skočím pre masť, vyhojíš sa a potom ideme pre chlapca!“ Damon nečaká na žiadnu odpoveď. V mihu je preč. 

Skok do limuzíny, gumy pištia, Damon sa rúti mestom Henderson a začína ho nenávidieť!

Toto zbastardelé mesto mal opustiť hneď v tú noc, čo ho vyhľadala šéfka Pekla!

No... nie, dobre, že ho neopustil... našiel predsa Wandu. A tá stojí za všetky prúsery, ktoré sa mu sypú na hlavu! 

Takže priamo hľaď, bradu hore a hor sa do boja s Lucienne!!!

Brána do vily otvorená, prístupová cesta škrípe pod rýchlou limuzínou. Upír na moment ostal stáť pred vchodom, sonduje a hľadá Lucienne. Vila je čistá, cíti madam, Frica, Rolffa, personál rozpoznáva. 

Skok do izby Wandy, pekelná lekárnička čaká na poličke, skok do izby Kristiána... smutný pohľad... izba je prázdna, lenže ostala tu potkania slečna Guľôčka aj Akinn. Damon zaváha moment. 

„Damon, môžem ti pomôcť?“ Sofia  sa zjavila za ním, úsmev od ucha k uchu. 

„Teba mi posiela samo nebo. Vezmi psa aj potkana a poď so mnou.“ 

Obaja sa presúvajú do izby Damona. 

„Kde si bol? Nevidela som ťa od doby... no, od vínnej pivnice.“ 

„Mám starosti a trošku vybavovačiek. Ale rád ťa vidím.“ Damon narýchlo zhrabol pár svojich vecí a Sofia zarazene pozerá. 

„Ty odchádzaš?“ 

„Áno, som tu naposledy.“ 

„Čo? Máš tu ženu.“ 

„Sofi, nemám čas ti nič vysvetľovať... vlastne mám len jednu otázku.“

„Prosím.“ 

„Chceš ísť so mnou?“ 

„S tebou??? Kam???“ Sofii asi vypadnú oči od prekvapenia. 

„Preč z vily, preč od Zaidy, preč od tvojho doterajšieho života.“ 

„Nechápem... ale... s tebou by som šla kamkoľvek.“ Usmiala sa placho.

„Pozor, nie ako moja partnerka... ako priateľ, pomocník... zachránila si mi život... preto moja ponuka.“ 

Damon sa zastavil, hľadí do oči slúžky a dá jej ešte pár sekúnd na rozhodnutie. 

„Ok. Čo si mám vziať?“ Sofia pevne hľadí do očí upíra. 

„Nič a hlavne nikomu ani muk. O všetky potrebné veci pre teba sa postarám osobne. Teraz vezmi zvieratá a počkaj ma vonku.“ 

„Damon, verím ti a dúfam, že ma nepodvedieš.“ 

„Nie a tu máš malý preddavok. Moje pery ti chutili už po dva razy.“ Damon objal Sofiu, spojil pery v krátkom vášnivom bozku. 

Sofiu zalial rumenec, ale rázne vykročila v ústrety novej budúcnosti spojenej s upírom. Už sa rozhodla... snáď neoľutuje.

- - -

Limuzína sa vyrútila k príjazdovej ceste, kamienky lietajú a Damon venuje posledný pohľad stavbe, v ktorej zažil pár krušných chvíľ. 

„Pripútaj sa, Sofia!“ 

„Jazdíš ako Satan!“ Bojazlivo špitla. 

„Zvykaj si, život so mnou je zábava!“ 

Upír sa diabolsky usmial, šmykom vzal ďalšiu zákrutu a limuzína škrípe pod náporom zemskej príťažlivosti. 

Upíra ženie nepokoj, Wanda mu neschádza z mysle! Dupe na plyn, akoby bol na ceste sám... fara sa blíži, posledná zákruta, vjazd do dvora a Damon vykríkol: „Kurva! Čo sa tu stalo!“

Obe Rolffove gorily ležia na zemi v krvi. Damon letí dnu, tretia gorila mŕtva pred dverami ku Kráske a za dverami krik. 

Damon vtrhol do izby, Lucienne sa bije s bratom, Kráska drží v náruči mačku, Wanda chráni Krásku vlastným telom.

Damon sa vrhol na pomoc Fredericcovi, lenže rýchla Lucienne stihla hodiť brata na Damona, náraz hodil oboch na zem, kmasla Wandu, vyskočila s ňou zavretým oknom a zmizli obe za rohom. 

„Nie!“ Zúfalo zvolal Damon, zhodil Fredericca zo seba, skočil za Lucienne... ale už nikoho nenašiel.

Sofia stojí vonku pri limuzíne, drží potkana, yorkshira, vlčiak sedí pri nej. 

Zničený Damon si sadne pod okno a len nemo hľadí pred seba... zlyhal, neubránil Wandu. 

Fredericc leží v izbe, Lucienne mu dala riadne zabrať, mlátil sa s ňou hodnú chvíľu. Otec Javier prichádza z kostola a hrôzou onemie. Mŕtvi strážcovia, ranený Fredericc, bordel, kopec krvi. 

„Pre rany božie! Čo sa tu stalo?“

„Prepáčte, otče, sklamal som... nedokázal som ubrániť Wandu. Vzali ju preč.“ Fredericc tíško rečie, ťažko dýcha. 

Kráska sa už trošku spamätala, počuje zraneného Fredericca, hľadá ho rukami, posúva sa po zemi, až na neho narazí: „Ik, tu.“ Hladká pekelníka po tvári, zohne sa k nemu, pritúli. 

„Áno, som to ja, Kráska... totálne porazený. Prišiel som o Kristiána, aj o Wandu.“

Kňaz sa vyhol z rozbitého okna, Damon sedí kúsok bokom pri ďalších mŕtvych mužoch, Sofia zarazene čaká. 

„Otče, môžem pomôcť?“

„Iste, dieťa moje, začneme Damonom. Daj mu riadnu facku a obaja okamžite dnu!“ Zavelil rozhodne kňaz. 

„Netreba ma biť, otče, podrbaný Osud ma tlčie dosť.“ Damon vstáva, zahladzuje stopy po mŕtvych chlapoch. Sofia berie zvieraciu kamarilu, ide pomáhať dnu. 

Desivý pohľad na bordel a zraneného Fredericca. Damon priniesol lekárničku Wandy, našiel pekelnú masť, podáva ju Sofii: „Natri mu s tým najväčšie rany.“ 

„Kráska, poď so mnou, ideme sa umyť.“ 

Otec pomáha upratovať, nábytok na miesto, poutierať krv. 

„Damon, v noci pochováme telá pri múre. To je tragédia... mal by som to ohlásiť úradom.“ 

„Nie, prosím, narobíte si zbytočné problémy.“ 

„Ale tí muži komusi budú chýbať.“ 

„Zariadim to. Pochováme ich spolu, prosím.“

„Dobre.“ 

„Otče, Kristián je preč a ostali po ňom zvieratá, môžete sa mi o ne zatiaľ postarať, prosím?“ 

„Iste. Čo plánuješ?“ 

„Počkám na uzdravenie Fredericca a musíme ísť hľadať Wandu aj Kristiána.“ Damon odovzdane hľadí do zeme.

„Daj mi pár minút na vyhojenie a môžeme vyraziť. Do mrne, to je po dlhej dobe, čo používam túto masť... fakt to bolí, už som zabudol.“ Pekelník sipí bolesťou, ale rany sa konečne zatvárajú a miznú.

Sofia poslušne natiera Fredericca, neverí vlastným očiam... lenže už pozná jedného upíra, tak aj toto rýchle hojenie bude zrejme podobnej povahy. Na svete sa skrátka dejú veci, ktoré nie sme schopní pochopiť našim obmedzeným, slepačím mozočkom.

Damon kope hlboký hrob pre štyri telá, práca mu ide od ruky, fyzická aktivita pomáha zahnať trudné myšlienky. Nahádzal telá na kopu, farár vyprevadil duše do neba a funebrák Damon dokončil prácu. 

Dokodŕcal sa do izby, Kráska špitla: „Dem.“ 

„Ahoj, Kráska, jedla si?“ 

„Hej, spolu so mnou.“ 

Sofia sa ujala povinností s vervou domácej pani. Pohladila Krásku, nakŕmila zverinec. Zrovnala nespokojných psov s mačkou a pohoda zavládla nad izbou. Fredericc zaspal, rany sa strácajú a veľká diera na chrbte sa pomaly hojí. 

„Díky, Sofi, bol by som stratený bez teba. Idem sa umyť.“ Damon znie smutno. 

„Otče, rada vás vidím. Dáte si kávu a koláčik?“ 

„Dám, vďačne. Dieťa, musím sa spýtať. Prečo si prišla s Damonom?“ 

„Požiadal ma o pomoc, tak som šla.“ 

„A plánuješ sa vrátiť k madam?“ 

„Nie. Damon ma potrebuje.“ 

„Myslel som si.“ Otec zapíja koláčiky kávou a ťažká hlava nestíha analyzovať dej na fare. 

„Sofia, vedľa je voľná izba, keď chceš.“ 

„Nie, ďakujem, ja sa vyspím aj na zemi.“ 

„Otče, máte tu dajaké laty, rozbité okno provizórne zakryjem.“ Damon vyšiel z kúpeľne. 

„Netreba, zajtra ráno príde remeselník a celé to vymení. 

„Prepáčte mi, robím vám starosti.“ 

Damon vzal vlčiaka posadil ho pod okná a nakázal strážiť. 

Pes je poslušný a nahlási každý pohyb v okolí. Upír si hodil na zem deku, zvalil sa na ňu... musí počkať na Fredericca, sám nič nezmôže. 

Kráska dvíha hlavu, hľadá Damona, Sofia si to všimla, doviedla ju k upírovi a Kráska sa stočila na zemi pri ňom. Našla jeho ruku, pohladila, vyložila na svoju hlavu a zadriemala. Otec sa díva s pochopením a ďakuje pánu Bohu, že zachránil ovečku pred utrpením. Pomaly vstáva, opúšťa divné panoptikum v izbe. 

Sofia je po rýchlej sprche, stočila sa pri Damonovi z druhej strany. 

„Máš pravdu, život s tebou je zábava.“

„Sofi, nikdy som ti neklamal.“ 

Kráska precitla, jemne zahryzla do ruky upíra, pýta si krv a Damon jej vyhovie, prekusne si dlaň. Žieňa líže kvapky, hladí ruku. 

„Čo to robí?“ Sofia sleduje nezvyčajný dej. 

„Neviem, pýta si krv a je po nej pokojnejšia... je človek, nerozumiem tomu sám.“ 

„Damon, chystáš sa za Wandou a Kristiánom?“ 

„Musím im pomôcť... ak ešte žijú.“ 

„Budeš sa biť s tou hrdzavou sukou, potrebuješ silu. Kedy si mal naposledy... ehm, si jedol?“ Sofii to nejde povedať. 

„Nie som hladný.“ 

„Tu nejde o hlad, ale o silu. Každý bojovník sa musí posilniť pred bojom.“

„Neboj sa, som dosť silný.“ 

„Neodbočuj, vieš čo ti chcem povedať.“ 

„Nie.“ 

„Chcem, aby si sa vrátil živý, priviedol späť Wandu aj chlapca a preto sa naješ skôr, ako odídeš. Ak si si nevšimol, dnes som prevzala rolu domácej pani. A domácej pani sa neodvráva. Takže, pane, vaša večera je pripravená. Poslúžte si dosýta, prosím.“ 

Sofia odhodila vlasy bokom, pomaly sa nakláňa nad Damona, pritisne krk k jeho perám. 

Upír váha, ale vôňa krvi sa vznáša okolo celý deň, jeho citlivé receptory odolávajú hodiny pokušeniu, nemá hlad... lenže inštinkt lovca zacítil lahodnú krv na milimetre od rezákov a už navádza predátora k činu. 

„Damon, mám ťa prosiť? Dohoda znela, že piješ, pokiaľ sa nepohnem.“ 

„Sofi, prečo?“ 

„Som tvoj priateľ a priatelia si pomáhajú. A pre sladkú odmenu, ktorú potom dostanem.“ 

„Myslíš pár hltov mojej krvi?“ 

„Nie, myslím sladký bozk.“ 

„Ty potvorka. Ok, teraz vymeníme poradie.“ 

Damon našiel pery Sofie, zaplatil predom sladkým, dlhým bozkom a na rad prišli rezáky. Dlhé minúty pije krv z ohybu na šiji, Sofia si hmká pesničku, drží, čaká, íska vlasy upíra, občas pohladí spiacu Krásku s rukou Damona pod hlavou. 

Sofii začína klesať tlak i hlava. Damon končí skvelú večeru, ponúkne Sofiu zápästím. Žieňa pije s odporom, napokon zloží hlavu na jeho hruď a zaspí.

Nasýtený upír leží v tme, stráži spiaceho Fredericca, Sofiu i Krásku. 

Skleslé myšlienky lenivo plávajú hlavou... strach o život priateľa Kristiána i o milovanú Wandu ho ničí...

ň

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 41. part: