Kto som? 4. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

S Nikol sa niečo deje. Príde niekto na to, čo? A prídu na to včas?
Urobila som nový obrázok, snáď sa bude páčiť. Príjemné čítanie praje Alexis.

29.01.2014 (12:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 1004×

„Nie, ale ďakujem.” Vážne nestojím o smrť, aj napriek tomu, že si život nevážim.

„Ok. Takže, Nikol, aké je tvoje celé meno?” spýtal sa Damon. No jasné, on sa spýta a ja mu to hneď vyklopím! Ani nápad!

„Toto je výsluch? Vieš, chýba ti taká malá lampička, ktorou by si mi svietil do tváre a blok, kde by si si zapisoval moje odpovede, nie?”

„To ti nestačilo jedno uhryznutie? Chceš ďalšie? Pretože mne to problém nerobí a tvoja krv je vynikajúca.” A zase ten priblblý úsmev. Jak ja ho neznášam!

„Ja viem, ale tuto Stefík by mohol mať problém.”

„Ja kľudne pôjdem, ak si myslíš, že toto ťa zachráni od "výsluchu", ako si to nazvala.”

„Fajn. Ale hneď potom ma pustíte a odpoviem len na to, na čo budem chcieť.”

„Fajn!” odfrkol si naštvane Damon.

„Moje celé meno,” špeciálne pre Damona som zvýraznila celé, „je Nikoletta Reidová. Mám sedemnásť rokov a prišla som sem pred, ehm, asi dvoma dňami. Vážne to nepočítam. Damon mi ponúkol nocľah a tak som si povedala, prečo nie? Prespala som tu a keď som odchádzala, tento imbecil si všimol, že mám v náramku železník. Len tak mimochodom, Damon, čo by si robil, ak by to bola len náhoda a ja by som o upíroch nevedela? Reaguješ prehnane a s horúcou hlavou, to sa ti niekedy vypomstí. Ale to som odbočila. Takže, všimol si môj náramok a hodil ma o stenu. Ako ste si už mohli všimnúť, tak si život veľmi nevážim, nech som v akejkoľvek situácii. Ale je to aj jeho chyba! Reaguje prehnane a nevydrží žiadnu pripomienku na jeho ego, väčšie ako Mystic Falls. Takže na mňa zaútočil. A ako sa môžem ja, obyčajný človek, brániť proti urazenému upírovi? A zvyšok už poznáte. Tak, toto je moja story. Ale ako ste sa už dozvedeli, som obyčajný človek a naša dohoda znie, že ma pustíte, takže čus! Hej a Damon, dlžíš mi nové tričko, toto je od krvi!”

Keď som sa postavila, zatočila sa mi hlava ale nedala som na sebe nič vidieť. Asi mi zobral viac krvi, ako si myslí. Zišla som dole po schodoch a v obývačke som začala kašľať. No, kašľať je veľmi všeobecný pojem. Skôr som sa začala dusiť. Padla som na kolená a nemohla nabrať dych. Po chvíli už boli dole aj oni dvaja.

Pohľad Damona:

Keď sme so Stefanom zišli dole, Nikol kľačala na zemi a kašľala. Keď sme sa pýtali, čo sa stalo, neodpovedala a za chvíľu sa zvalila na zem. Vzal som ju na ruky a odniesol ku mne do postele. Neviem prečo, ale nechcel som, aby zomrela.

„Čo s ňou je?” podľa Stefanovho výrazu som usúdil, že je na tom rovnako, ako ja.

„Neviem, ale nikto sa nezačne dusiť z ničoho nič. Niečo sa muselo stať.” To mi došlo, braček, to mi došlo.

„Počkaj, počuješ jej srdce? Bije veľmi rýchlo, ale ona nemôže dýchať a skolabovala. Čo tak otrava krvi?”

„A z čoho? Jedine, že by si mal v zuboch jed, čo je dosť nepravdepodobné.” To je pravda.

„Fajn, tak počkáme, kým sa preberie.” Snáď to bude skôr, než zomrie.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction