Kúzlo Modrého mesiaca - 14. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Cora a jej priatelia sa musia čo najskôr dostať do Meteoronu, no pri vstupe ich čaká veľké prekvapenie. Zvládnu nástrahy, ktoré na nich číhajú? Dokáže Cora zachrániť svet a seba?

22.05.2013 (15:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 469×

14. kapitola

Tentoraz som už sedela na koni s Eidenom. Nemusela som už sa na neho hnevať a on najlepšie by sa o mňa vedel postarať. Chránil ma aj keď som sa s ním pohnevala a to ma dostalo k tomu odpustiť mu. Neviem sa na neho hnevať ani keby spravil horšie veci. Proste ho mám rada a na tom sa nikdy nič nezmení.

„Ako ste sa vôbec k tomu drahokamu dostali?“ pýtal sa počas cesty Arl.

„Dal mi ho Eiden,“ povedala som a spomenula som si ako mi ho s úsmevom dával. Hneď som sa však zamračila a pozrela na neho, „Nepovedal si vtedy, že vo vode žiaril?“ spýtala som sa a on sa na mňa pozrel.

„Myslím, že áno,“ povedal a stále sa mračil.

„Akoto?“ nechápal Alan a ani ja som nechápala. Ako sa vlastne zistilo, že tým potomkom som ja? Veď ja som ho v ruke prvá nemala.

„Ani na to nemysli,“ povedal Eiden, keď som sa čudne zatvárila.

„Ale má to logiku,“ usmiala som sa previnilo.

„Nie nemá,“ zahriakol ma hneď, „Keby som to bol ja, tak by som ten obraz toho zo Zendii videl ja a nie ty,“ v tomto mal pravdu. Keby bol potomok on, videl a počul by to on.

„Už sa potešila, že to nie je ona,“ zasmiala sa Kira a všetci sa na tom smiali s ňou. Len som jej vyplazila jazyk a smiala sa s nimi. Už sme boli len kúsok od mosta. Niel hovorí, že je to hneď za kopcom pred nami. Neviem či to však ešte nevzdám. Mostov sa bojím a Bramy ešte viac. Nevedela by som si ani len predstaviť čo by som robila, keby niekto z nás do nej padol. Počula som, že to ešte nikto neprežil. Jej prúd je až taký silný, že potopí hocikoho a nedovolí mu to ani sa nadýchnuť. Preto sa každý vždy utopí. Nevedela som si ani predstaviť ako by sme s lanom cez to prešli. Nechala som to však tak a čakala kým prídeme až k mostu. Prišli sme na kopec a pozreli sa pod seba. Pred nami sa asi kilometer rozprestierala Brama. Perfektne som videla hlavný prúd, ktorý sa delil pri moste na ďalšie dva. Keby nebola taká nebezpečná, zdala by sa mi aj krásna. Na šírku meria asi dvadsať metrov a o dĺžke radšej pomlčím. Tie dva prúdy sú o trochu menšie, no či menšie alebo väčšie, nebezpečný prúd má rovnaký. Zastonala som od bolesti lebo mi do nohy udrel Eiden svojou nohou.

„Prepáč,“ zamrmlal a ja som si utrela slzu. Som síce bojovníčka, ale predovšetkým som stále dievča a toto ma rozhodne veľmi bolí. Neviem ako prídem do Meteoronu, naozaj to netuším. Zišli sme po kopci a uvideli aj niekoľko ľudí ako prechádzajú cez most. Bol trochu iný ako som čakala, ale nemôžem sa sťažovať.

„Z dreva,“ pošepkala smutne Silena a všetci sme zosadli z koní. Išli sme vpred, ale ja som sa zastavila a pozrela na Eidena.

„Čo sa deje?“ spýtal sa šepky a ja som si dala dole náhrdelník a vložila mu ho do ruky. „Prečo mi to dávaš?“ nechápal a ja som sa usmiala.

„Rozmýšľala som nad tým chlapcom zo Zendii. Išli po neho a už aj drahokam mal. Možno pôjdu aj po mne a nechcem, aby dostali oboje,“ stisla som mu ruku a on na mňa pozrel. „Keď už ma majú chytiť, chcem aby boli v tom, že drahokam nemám. Nemôžu dostať oboje,“ usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.

„Prečo to dávaš mne?!“

„Lebo tebe naozaj verím,“ usmiala som sa a pobozkala ho na líce. „Nehovor to ostatným. Nemusia to vedieť,“ poprosila som a Eiden prikývol. Chytil ma pod pazuchu a išli za ostatnými na most. Keď sme prišli na jeho kraj, zhrozili sme sa. Most bol v katastrofálnom stave a veľa ľudí pobehovalo vystrašene okolo.

„Čo sa tu stalo?“ spýtal sa Arl jednej ženy a ona na nás pozrela.

„Zbojníci. Prepadli nás a poškodili most,“ hovorila vystrašene.

„Prečo by to robili? Ten most pomáha aj im,“ nechápali sme.

„Vraj niekoho v Avalone hľadajú a chcú sa uistiť, že sa nedostane do iných krajín,“ vysvetlila a my sme na ňu vyvalili oči.

„Oni ničia všetky mosty v Avalone?“ spýtala som sa šokovane, žena prikývla a utekala preč.

„Musíme sa dostať na druhú stranu,“ hovoril Alan a my sme horlivo prikývli. Kým je most ako tak celý, musíme sa cezeň dostať. Alan vzal dvoch koňov a pomaly cez most prechádzal. Veľmi som sa bála, že spadne do vody, no nakoniec prešiel bezpečne na druhú stranu a pokynul, aby sme šli aj my. Nasledovali aj iní ľudia a behali z jednej strany mosta na druhý. Silena a Kira sa tam dostali tiež a aj Arl. Prechádzala som ja, Eiden a Niel, ale pomalšie ako ostatní. Moja noha ma strašne bolela a nemohla som sa rýchlejšie hýbať. Keď sme boli presne v strede mosta, niečo pod nami začalo praskať. Zhrozene som sa pozrela na Eidena a ten pokynul, aby sme si pohli. No ako náhle sme spravili dva kroky, ja a Niel sme sa o centimeter prepadli.

„Preboha,“ skričala Silena a pozrela sa pred seba. Kraj, na ktorom som stála s Nielom začínal praskať. Eiden ma schytil za ruku, že nás vytiahne, no pod nami sa prelomilo drevo a Niel spadol. Schytila som ho za ruku a pevne držala. Padla som však pod jeho záťažou na boľavú nohu a padla na kolená. Eiden zanadával, no stále ma za ruku držal. Alan k nám pribehol tiež, ale to sa znova drevo podlomilo a Niel úplne padol do vody. Držala som ho silno nad vodou, no silný prúd ho ťahal preč. Zošmykla som sa aj ja a nohami do vody spadla.

„Drž sa Cora,“ prosil Eiden a videla som, že už aj on s Alanom pri mojej ruke kľačia a snažia sa nás vytiahnuť. Vedela som však, že to je márne. Prúd bol veľmi silný a čím viac som držala Niela, tým viac sa mi vyšmykoval. Voda padala na naše spojené ruky a ja som ho už dlhšie udržať nevedela. No ani Eiden a Alan nás vytiahnuť nevedeli. Trochu som znova padla do vody a Eiden spadol na kraj mostu a zahrešil. Bezmocne som držala Niela vo vode za ruku a uvedomila si, že nás nevytiahnu. Nie s Nielom. On už bol vo vode celý a keby som ho silno nedržala, už by bol dávno preč. Pozrela som sa okom na Silenu, Kiru a Arla a so slzavými očami som sa otočila na Eidena a Alana, ktorí sa snažili nás vytiahnuť. Eiden sa mi pozrel do očí a ja som sa usmiala.

„To nie,“ pošepkal a mne padli slzy. „Nie!!“ kričal, keď som uvoľnila ruku. Alan mi ju schytil s Eidenom, no ja som sa už nepokúšala udržať sa. Vyšmykovala som sa mu a pomaly padala do vody. „Nie, nie, nie, nie, nie!“ kričal Eiden so slzami a snažil sa ma vytiahnuť spolu s Alanom, ktorý tiež pochopil čo som spravila.

„Prepáč,“ pošepkala som a v tom som sa mu z ruky vyšmykla úplne.

„Nie, Cora! Nie,“ kričal Eiden, ale to ma už prúd s Nielom unášal preč. Musela som sa pustiť, jednoducho som musela. Niel už bol po hlavu vo vode a hrozilo, že sa zadusí a ja som ho pustiť nemohla. Keby som sa dlhšie držala, on by zomrel a určite by s nami padli do vody aj Eiden a Alan. To som nemohla dopustiť. Jediným riešením bolo pustiť sa a modliť, aby sme to prežili. Prúd ma s Nielom unášal ďaleko a nemohla som ani dýchať, lebo ma voda ponárala hlbšie. Pozrela som sa na Niela, ktorý síce bol pri vedomí, vedel, že toto nie je vôbec dobre. Cez vodu som sa na neho usmiala, prisunula k nemu a on ma silno chytil okolo pása. Spolu sme padali do neznáma a nevedeli kedy nás Brama ponorí do večnej hĺbky. Moja noha ma nesmierne bolela, ale s tým som nemohla nič spraviť. Nevedela som ani kedy sa už konečne utopíme, tak som len spomínala na tých, ktorých som tam vonku nechala. Spomenula som si na rodičov, bratov, na Eidena a priateľov. Netušila som, že sa to všetko skončí tak skoro. Netušila som, že niekedy budem Brame čeliť tak ako dnes. Vedela som, obaja s Nielom sme vedeli, že toto je koniec našej cesty. Že tu obaja končíme a už s tým nič neurobíme. Našťastie som stihla dať kameň Eidenovi. Nemohla som dopustiť, aby sa stratil spolu so mnou. Musela som ho zachrániť. V hĺbke duše som totiž vedela, že sa niečo stane a moje predtuchy sa naplnili. Zrazu som však zhltla priveľa vody a začala kašľať. Niel na tom bol rovnako a keď sme to najmenej čakali, voda nás začala ťahať na dno. Ani sme si neuvedomili čo sa deje a obaja sme boli pod vodou. Nevedeli sme sa vynoriť a nadýchnuť sa. Nevedeli sme absolútne nič, len sa pomaly utápať.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction