Kúzlo Modrého mesiaca - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

PRAVDA a veľká úloha!

23.04.2013 (11:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 496×

6. kapitola

Plán sme vymýšľali takmer dve hodiny a stále to nebolo ono. Nevedeli sme prísť na to, ako mu správu predať alebo skôr, ako sa k nemu vôbec dostať. Vedeli sme, že ak sa s ním budeme chcieť pozhovárať, bude musieť prísť sám. Ale ako mu o tom dáme vedieť? Rozmýšľali sme nad veľa spôsobmi, no ani jeden nebol dobrý. Ako som sa obzerala a niečo vymýšľala, oči mi zablúdili na stromy. Boli veľmi vysoké a boli všade. Konáre boli pevné a udržali by čokoľvek, ale čo bolo hlavné, nachádzali sa aj nad zbojníckym táborom. Hneď mi doplo, čo treba robiť. Okamžite som všetkým plán povedala a oni súhlasili. Predsa len sme na výber nemali. Počkali sme na noc, aby nás nikto nevidel. Zvolili sme najľahšieho z nás a pripevnili ho o strom, aby sa náhodou nezabila. Kira vyšplhala po najbližšom strome a dostala sa do takej výšky, aby mohla cezeň preplaziť až nad zbojnícky tábor. Dali sme jej list, ktorý mala nejako hodiť ku Gadusovi. Za tie hodiny čo sme vymýšľali plán, sme zistili ktorý stan patrí jemu. Do vnútra chodil iba on, takže sme sa nemuseli báť, že list niekto iný otvorí. Kira sa plazila po mocných konároch až nad jeho stan, kde sa o niečo pripevnila. Vzala list do ruky, obalila ho veľkým kameňom a nasmerovala ho nad Gadusov stan.

„Prosím nech sa trafí,“ modlila som sa a ona kameň pustila. Všetci sme ho pozorovali, až spadol na zem v stane. Kira sa s úsmevom z úspechu vracala spať po konári a bola rada, že to vyšlo. Zoskočila na zem a všetci sme sa na ňu vrhli a objímali. Už sme ďalej museli len čakať, či Gadus ten list nájde alebo nie. Prešlo niekoľko hodín a Gadus sa stále neukazoval. Dokonca sme boli už také unavené, že sme si my tri ľahli a chalani dávali pozor. ja som však spať vôbec nevedela, tak som len počúvala a tíško driemala.

„Pozri,“ pošepkal Alan Eidenovi a ukázal na stan. Hneď som spozornela a tiež sa pozrela. Gadus práve vchádzal dnu a stráž ostala vonku. Prešlo niekoľko minút a Gadus sa znova objavil pri vchode. Niečo povedal svojim strážcom a potom sa sám pobral ďalej.

„Zobuď ich,“ pošepkal Eiden Arlovi a ten začal pomaly zobúdzať aj ostatných. Išli sme všetci spolu na dohovorené miesto a čakali či tam Gadus príde. O niekoľko minút sa tam zjavil a Eiden s Alanom ho ohrozili mečom, keby nás náhodou chcel zraniť.

„Veľmi pekné privítanie,“ povedal Gadus a zaškeril sa. Vyšla som z tieňa a Gadus sa na mňa hneď pozrel. Nespustil zo mňa oči a ja som chalanom pokynula, aby zbrane dali preč. „Poviem vám, mapu kresliť neviete,“ zasmial sa a na zem hodil papierik.

Chcel si sa pozhovárať! Máš príležitosť. Modrooká kráska.

„Snažili sme sa,“ usmiala som sa. Gadus pristúpil ku mne bližšie a tiež sa usmial.

„Čakal som, kedy sa objavíš, aj keď som si nemyslel, že so sebou dovedieš celú armádu,“ zneistel a založil ruky na hrudi.

„Pôvodne som išla len s tým, koho ste zajali, ale ostatní chceli byť hrdinami a sledovali nás,“ objasnila som mu a ostatný urazene prskli.

„Takže tak. No nič, preto tu nie sme, aby sme sa o tomto bavili,“ povedal už vážne.

„To teda nie sme,“ všetci sme išli ďalej, aby nás náhodou jeho ľudia nevideli. Zašli sme až na to miesto, kde sme sa schovali prvýkrát. Sadli sme si okolo malého ohňa a pozreli na Gadusa. Vedľa neho som si sadla ja, aby som ho najlepšie počula. Povedali sme mu s Eidenom, čo vlastne chceme a akú máme teóriu.

„V tom sa nemýlite,“ potvrdil nám, „Naozaj hľadáme schované.“

„Drahokam?“ spýtal sa Alan a Gadus prikývol.

„Náš kráľ Lucius Esox o tom drahokame vedel, no nikdy si nemyslel, že ho bude chcieť. Pred niekoľkými dňami sa mu dostala správa, že drahokam sa znova objaví,“ vyvalila som na neho oči a všetkým padla sánka.

„Čo tým chcete povedať?“

„Chcem tým povedať to, že nie je náhoda, že sa ho snaží dostať práve teraz. Kdeže. Všetko má svoj dôvod. A tento je jednoduchý. Jedine v deň Modrého mesiaca sa môže drahokam spojiť. Jedine v tento deň, v nijaký iný.“

„Čo je Modrý mesiac?“ nechápali sme.

„Modrý mesiac je spln, ktorý nadobudne farbu oblohy. Modrú. Len v tento deň sa drahokam spojí a už nikdy nerozdelí. Avšak takýto mesiac sa objaví raz za sedem rokov a rozžiari tak všetky kusy drahokamu. Ten ďalší sa znova blíži. Máme rozkaz čo najrýchlejšie nájsť časť drahokamu tu v Avalone. Iní zase v druhých krajinách. Ak sa nájde, zanesieme mu ho a budeme dúfať, že sa stane čo sa má stať.“

„Takže ide o Modrý mesiac. Ale ako chcete nájsť ten drahokam? Pokiaľ viem, tak ho Stvoritelia schovali tam kde ho nikto nenájde,“ spýtal sa Niel a Gadus sa zasmial.

„Omyl chlapče, každé kúzlo má slabinu. Taktiež aj toto obrovské. Je pravda, že každý kus schovali, no nie je pravda, že ho nikdy nenájdeme. Existujú vybrané osoby, ktoré majú ten dar, nájsť kus drahokamu. Potomkovia Stvoriteľov,“ situácia sa začala zberať iným smerom ako sme čakali.

„Chcete povedať králi? Jedine oni ho vedia nájsť?“ spýtala sa Silena, no Gadus pokrútil hlavou na nesúhlas. Potom sa pozrel na oheň a zasmial sa.

„To je to v čo verí každý zbojník, dokonca aj Lucius. Že len králi sú tí, ktorí vedia drahokam nájsť, ako potomkovia veľkých Stvoriteľov,“ pozrel sa mi do očí, „No nie je to tak. V tomto prípade sa neberie do úvahy potomok pokrvný, ale potomok podľa srdca,“ vyvalila som na neho oči a zavládlo hrobové ticho.

„Akože podľa srdca?!“ spýtal sa Eiden po chvíli ticha.

„Jednotlivého kusu sa môže dotknúť len ten, ktorý je potomkom toho Stvoriteľa v určitej krajine. Musí sa mu podobať srdcom, nie výzorom,“ vysvetlil a ja som stále spracovávala túto informáciu.

„Takže keď bol Avalon múdry, dobrý, srdečný, spravodlivý a všetko, potomok musí byť rovnaký?“ spýtala sa Kira a Gadus prikývol.

„Znie to čudne, ja viem, ale takto sa odháňajú zlodeji túžiaci po drahokame. Doposiaľ som nevidel žiadneho takéhoto potomka,“ povedal.

„A ako sa zistí, kto tým potomkom je?! Pretože ak viete, tak v krajinách je ľudí strašne veľa!“ spýtala som sa sarkasticky.

„Kúzlami, drahá moja,“ povedal a pohladil ma po líci, „Zisťoval som si informácie a Luciusovi nie je jasná táto vec. Začína tušiť, že to nie sú králi a snaží sa zistiť kto iní. Má na svojej strane zlého čarodejníka, ktorý mu neoblomne slúži. V tomto momente sa snaží zistiť zaklínadlo, ktoré odhalí potomka.“

„Dokáže presne určiť kto to je?“ spýtal sa Alan.

„Nie, to našťastie nie. Dokáže však zistiť jeho polohu, dedinu v ktorej sa narodil. Potom už bude ľahké dolapiť ho,“ priblížil sa k nám a znova zvážnel. „Musím vás však varovať. Ak sa do Luciusových rúk dostane čo i len jeden kus drahokamu, ostatný potomkovia sú nahratí. Drahokam sa zjaví len tomu potomkovi, rozžiari sa svojou modrou žiarou a potomka bude k sebe lákať. Len potomok v tej krajine sa ho smie dotknúť tak, aby bol drahokam funkční. Len ten potomok.“

„A čo ten Modrý mesiac? Čo ten robí?“

„Modrý mesiac, ako som povedal, je jediný deň, kedy sa drahokam dokáže spojiť dohromady. Dobrú otázku si dal, chlapče. Nejde o to nájsť ten drahokam, ale aj o to nájsť tých potomkov. Musí mať oboje.“

„Na čo!“

„Stvoritelia spolu drahokam zničili. Tak len potomkovia ho dokážu spolu zase spojiť,“ povedal Gadus a tým mi potvrdil najväčšie obavy. Gadus náhle vstal a tak sme ho aj my nasledovali. „Ak chcete zabrániť tejto katastrofe, musíte nájsť kusy drahokamov skôr než Lucius! Závisia na tom všetky krajiny okolo nás. Nájdite potomkov a nájdite aj drahokamy. Nesmú sa dostať do rúk zlého človeka, inak je s nami všetkými koniec!“ povedal a tým nám zadal najdôležitejšiu úlohu zo všetkých. S ostatnými sme sa otočili na odchod, lebo sme tu už nemali čo robiť. Na odchode ma však Gadus potiahol za ruku a pošepkal: „Nezabúdaj na hlavné Cora. Potomkovia sa dokážu navzájom spoznať. Vedia sa nájsť podľa vnútornej modrej žiary, ktorú každý v sebe má,“ žmurkol na mňa a odišiel od nás aj on. Dostali sme jasnú úlohu. Nájsť potomkov a zabrániť tak najväčšej skaze. No ako a kde ich hľadať?

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction