OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 19. časť - Bratská láska

17.09.2012 (13:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1441×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

19. časť

Bratská láska

Bol to Damon. Celý od krvi.

Keď ma zbadal, slastný úsmev mu hneď zmizol z tváre. Zuby sa mu znova stratili a už na mňa hľadel svojimi očami.

No ja som odvrátila pohľad a zhlboka dýchala. Snažila som sa prekonať to, čoho som bola svedkom.

„Damon... ako si...“ nedokázala som dokončiť, pretože mi zlyhal hlas. Znova som sa nadýchla. „Čo si to urobil?!“

„Caroline, ja... ja...“

„Nie! Damon, ako si len mohol? Myslela som si, že si normálny... ale ty si ma sklamal!“

„Caroline, prepáč mi,“ ospravedlnil sa mi a sklonil hlavu.

Ja som naňho len chladne pozerala. „Nie. Toto ti neodpustím.“

Damon sa ku mne začal približovať, no ja som sa od neho odtiahla. Otočila som sa mu chrbtom a rozbehla sa preč. Vedela som, že za mnou nebeží, no aj tak som pridala na tempe. Hneď som zamierila domov.

Keď som zastala pred dverami, sadla som si na zem a oprela sa o dvere.

Dnešný deň bol najhorší zo všetkých! Konečne som si myslela, že viem, čo chcem... no potom sa objavil Klaus s jeho vyznaním. S jeho krásnym vyznaním, ktoré ma úplne domotalo. No a do toho profesor Shayne. Preboha, ako sa len v tom mám vyznať? Myslela som si, že chcem Damona. Že ho naozaj chcem. Ale to, čoho som bola svedkom... och! To mu nemôžem odpustiť. Bolo by to preňho príliš ľahké. Rozmýšľala som a chcelo sa mi plakať.

Nakoniec som to vzdala a vošla do domu. Nikde sa nesvietilo. To mi prišlo podozrivé. Všade bolo až veľké ticho. Neprirodzené.

Opatrne som rozsvietila svetlo v obývačke a keď som tam zbadala tmavú siluetu, okamžite som zaútočila. No tá osoba bola rýchlejšia a odhodila ma preč. Keď som sa postavil a pozrela sa na moju návštevu, už som neútočila.

„Čo tu robíš, Elijah?“ spýtala som sa udivene a sadla si na gauč.

„Dobrý večer, Caroline,“ pozdravil ma a sadol si oproti mne do kresla. „Dopočul som sa, že môj brat nezomrel.“

Zabehlo mi v krku a rozkašľala som sa. „Prosím? Odkiaľ si sa to dopočul?“

„Povedzme, že mám dobré zdroje.“ Usmial sa na mňa. „Takže... kde je? Je pravda, že je v Tylerovom tele?“

Na chvíľu som zaváhala. Nevedela som, či je dobrý nápad povedať mu to.

„Áno. Klaus žije. Máš pravdu.  A je pravda aj to, že je v Tylerovom tele.“

Povedala som mu všetko. Všetko, na čo sa pýtal. Veď aký zmysel by malo klamať mu?

„Kde je?“ Zaujímalo ho ešte.

Pokrčila som plecami. „Neviem. Videla som ho dneska poobede, ale netuším, kde sa teraz nachádza. Môžeš ho vyhľadať napríklad ráno,“ navrhla som automaticky.

Elijah sa postavil a prešiel k oknu. Na chvíľu sa zapozeral von do tmy. „Zastavím sa tu nadránom a spoločne pôjdeme za ním. Čo ty na to?“

Preglgla som. „No... ehm... samozrejme. Rada.“ Pokúsila som sa o úsmev.  

Pomaly som ho vyprevadila von a popriala mu dobrú noc.

Keď som zavrela dvere, znova sa ma zmocnil hnev a smútok.

„No čo, Caroline? Si na seba hrdá?“ pýtala som sa samej seba, keď som na seba hľadela do zrkadla.

Pozerala som na seba asi pol hodinu. Nič zvláštne som si nevšimla. Na povrchu som bola krásna. Ale vo vnútri, keby som sa videla, asi by ma porazilo.

Prečo to musím mať stále také ťažké práve ja? Všetko nešťastie si stále vyberie mňa. Prečo? Veď je to neférové. Rozmýšľala som.

Myšlienky mi vírili hlavou ako šalené a ja som nevedela, ktorou otázkou sa skôr zaoberať.

Prezliekla som sa do pyžama a chcela si ľahnúť, keď v tom niekto zazvonil.

„Preboha, kto to o takomto čase môže byť?“ mrmlala som si popod nos a kráčala k dverám.

Keď som ich otvorila, úplne som zamrzla.

Oproti mne stála blondína, ktorej som už tisíc krát chcela rozbiť tvár.

„Ahoj, Caroline,“ zasyčala moje meno.

„Rebekah,“ vydýchla som a oprela sa o zárubňu aby neprekĺzla dovnútra. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa jej okamžite.

Určite tu nie je len tak aby ma pozdravila.

Usmiala sa na mňa. V sekunde ma zdrapila pod krk a hodila ma naprieč halou. Silno som dopadla na schody a udrela si chrbát. Než som sa ale stihla postaviť, Rebekah už bola pri mne, chytila ma za vlasy a ťahala ma po zemi za sebou.

Zvrieskla som a chytila jej ruku. Vykrútila som jej ju a Rebekah tiež dopadla na zem. Medzitým som sa ja postavila.

Ona však v sekunde bola znova na nohách a kopla ma celou svojou silou do hrude, až som odletela do obývačky.

Nevládala som sa už postaviť

Rebekah nohou silno stúpila na stôl a odlomila z neho jednu nožku. Rukou z nej trocha odlúpla a sadla si na mňa.

Napriahla ruku a chcela ma prebodnúť. Vedela som, že to je koniec. No nechcela som zomrieť. Nie rukou tej barbie.

Aby som si zachránila svoj život, nabodla som sa na to rukou a vytrhla jej to z rúk. Prevalila som sa ďalej a vytiahla si to. Strašne to bolelo. Nemala som sily a preto som sa len rýchlo plazila k dverám preč z domu.

Rebekah pomaly zodvihla kolík  a prešla za mnou. Chytila ma za vlasy a otočila si ma k sebe.

Ja som už som nemala sily vzdorovať. Bola som vyrovnaná s tým, čo sa stane.

„Prečo?“ zaujímalo ma ešte.

Rebekah sa naširoko usmiala. „Nie si pre môjho brata dobrá.“

No v tom sa rozrazili dvere a dovnútra sa niekto vrhol a hneď na Rebeku.

Obaja pristáli na schodoch.

Ja som sa oprela o stenu a snažila sa postaviť. Neudržala som sa ale na nohách a zvalila som sa k zemi.

Ale niečie silné ruky ma zachytili. Pozrela som sa na môjho záchrancu.

Klaus.

Vďačne som sa naňho usmiala a chytila sa ho. On si ma vyhodil do náruče.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma nežne.

Nevládala som odpovedať a tak som len prikývla. Klaus sa pozrel na svoju sestru.

„Čo si to chcela urobiť?!“ skríkol na ňu.

Ona na mňa len arogantne zagánila a ďalej sa venovala už len jemu. „Prečo sa s ňou zahadzuješ? Nie je pre teba dobrá. Veď aj tak ťa len odkopne,“ odsekla mu nepríjemne.

„Ty o tom nemáš právo rozhodovať!“ zvreskol, až sa Rebekah mykla.

„A ako vieš, že žijem?“ ozval sa akoby len tak náhodou.

Rebekah si dala ruky vbok. „Mám dobré zdroje. A môžem ti povedať, že niekde v meste je aj Elijah.“

Klaus na ňu vytrieštil oči. „Naozaj? A všetci ste sem prišli kvôli mne?“ Nechcel uveriť.

Klausova barbie len pretočila očami. „No vidíš, aký si žiadaný? Ďalší dôvod aby som ju mohla zabiť.“

„Tak dosť, Rebekah! Ani sa jej nedotkneš! To je moje posledné slovo! A teraz... odíď,“ prikázal.

Rebekah chcela protestovať, ale Klausov pohľad ju umlčal. Upírov rýchlosťou vybehla preč z domu.

Klaus sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a zobral ma do izby.

Uložil ma do postele a priniesol mi krv. „Prepáč mi, netušil som, že sa stane niečo také,“ ospravedlňoval sa mi.

Chabo som sa usmiala a chytila ho za líce. „Ty za to nemôžeš.“

Nevedela som, čo viac povedať. Bola som príliš unavená, síce som už v sebe mala krv. Na jeden deň som toho zažila dosť. Bolo dosť romantiky, nebezpečenstva a sklamania.

„Už pôjdem,“ povedal, keď si všimol môj unavený výraz.

Chytila som ho ale za ruku. „Ostaň so mnou, prosím.“

Usmial sa na mňa, vyzul sa a ľahol si ku mne. Oprela som sa oňho a cítila som sa v bezpečí. Okamžite som zabudla na všetko zlé a v hlave som mala len jeho. Pokojne som mohla spať...

Keď som sa ráno zobudila, Klaus vedľa mňa nebol. Okamžite som sa posadila a načúvala okoliu.

Z obývačky som začula akési zvuky.

V sekunde som sa postavila, prezliekla si tričko a vyšla z izby. V obývačke som našla Klausa a Elijahu, ako sa rozprávajú.

Keď ma zbadali, Klaus sa usmial a Elijah si ma okamžite premeral od hlavy až po päty.

„Ospravedlňujem sa za incident s našou sestrou,“ ozval sa Elijah automaticky a zatváril sa trocha zahanbene.

„Nie, neospravedlňuj sa. Nie je to tvoja vina,“ chlácholila som ho. „A čo tu vlastne robíte?“ dodala som.

„Riešime tu súrodenecké problémy.“ Usmial sa Klaus. „A prišli sme na to, že sa z nás znova môžu stať dobrí bratia.“

Elijah sa naňho usmial tiež. „Presne, Niklaus,“ prisvedčil.

Ako som na nich tak pozerala, predstavila som si či by toho boli Damon a Stefan niekedy schopní.

Ale Stefan je preč. Spomenula som si okamžite.

„Som rada, že to počujem. Bratia by mali držať spolu,“ pritakala som.

Vtom ale niekto zaklopal na dvere.

Vzdychla som si. „Ak je to Rebekah, môžem jej ublížiť? Ona je len sestra.“ A usmiala som sa od ucha k uchu.

Obaja bratia sa zasmiali. „Nemyslím si, že to je ona, ale ak to bude, vybav si to s ňou,“ oznámil mi Klaus.

Vybrala som sa ku dverám. Otvorila som a vytrieštila oči na návštevníka.

„Môžem ďalej?“ spýtal sa Alaric s úsmevom a v oboch rukách držal dýky.

Na začiatok tu máme Caroline a Klausa:

Takže... ďalšia kapitola sa bude volať: Zbohom?

Pomaly sa blížime ku koncu celej poviedky. A preto by som túto čsť chcela venovať hneď niekoľkým ľuďom.

Prvé venovanie patrí Ajka, ktorá tu bola od začiatku a čítala to, síce ma chvíľami mierne iritovala, ale chvíľami rozosmiala. Potom to chcem venovať kamarátke a spolužiačke Miška Ž., ktorá to začala čítať len nedávno, ale podporuje ma a radí mi, keď to potrerbujem. Samozrejme, nechcem vynechať ani Kathleen, mnamka a Trisha. Aj tie sú tu so mnou.Mnamke ďakujem hlavne za to, že sa stále snažila nájsť chyby a preto kritizovala, ale podľa mňa v dobrom zmysle. Aspoň súfam. :)

A čo bude v ďalšej kapitolke? No... Alaric sa ich pokúsi zabiť a Pôvodní sú nútení odísť z Mystic Falls. Odíde Caroline s Klausom? Alebo ostane v meste, kde je Damon a ostatní? Ako sa rozhodne? To sa dozviete nabudúce.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 19. časť - Bratská láska: