OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 1. kapitola - Milujem ťa, láska

17.10.2012 (12:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 15× • zobrazeno 2009×

2. časť

Milujem ťa, láska

Zobudila som sa do ďalšieho dňa. Pomaly som otvorila oči a dvihla zrak.

Damon ležal vedľa mňa a hľadel na mňa. Usmial sa a pobozkal ma. „Dobré ránko, princezná moja,“ pozdravil mi s láskou.

Tiež som sa naňho usmiala a bozk mu opätovala. Pritiahol si ma k sebe a rukou mi zablúdil pod nočnú košeľu. Okamžite som ju a chytila a dala ju preč. Nechápavo na mňa pozrel.

Ja som sa len usmiala a trocha sa odtiahla.

„Idem do školy, Damon,“ vysvetlila som mu.

„Na čo? Ja mám lepší nápad, ako využiť deň,“ oznámil mi a rukou mi začal prechádzať hore po stehne.

Čapla som ho po ruke. „Nie, ja idem do školy.“

V sekunde ma prevrátil na chrbát a zovrel mi ruky. „Ale ja ťa nepustím.“  A znova sa vpil svojimi perami do mojich. Nechala som ho. Pustil mi ruky a tie jeho mu skĺzli dole. Jednou rukou mi prechádzal a stláčal stehno, druhou mi vletel do vlasov a držal moje pery na jeho.

Tú chvíľu som využila a prevalila sa naňho. Ruky som mu pritlačila na vankúš. „Idem do školy, Damon! O dva týždne maturujem a neviem vôbec nič! Ak chceš, končím okolo tretej tak po mňa môžeš prísť.“

Venovala som mu letmý bozk a zliezla z postele. Prešla som do kúpeľne a vošla do sprchy. Pustila som na seba horúcu vodu a umyla sa.

Vyšla som von a snažila sa nájsť osušku. Do frasa! Kde je? Veď som ju tu mala! Rozmýšľala som.

„Hľadáš toto?“ spýtal sa Damon, ktorý sa opieral o umývadlo a v ruke držal moju osušku.

Na tvári sa mu pohrával lišiacky úsmev.

„Damon!“ okríkla som ho. „Daj mi to!“

Usmial sa ešte viac. „Vezmi si ho.“

„Tak na toto vôbec nemám náladu. O chvíľu mi začínajú svetové dejiny.“ Začínala som byť vytočená.

Damon si to však užíval. Ja som sa naňho len kyslo usmiala a prešla do spálne. Otvorila som jeho skriňu a vybrala si uterák.

Ha! S tým nepočítal, pomyslela som si s jemný úsmevom na perách. On sa na mňa pozrel a pohľadom mi dal za pravdu.

Rýchlo som sa osušila a šla sa obliecť. Časť vecí som už totiž mala uňho. Mama sa zmierila s tým, že milujem Damona, no nepáči sa jej to. Veď akoby aj mohlo. Ani ja tomu ešte stále nemôžem uveriť.

Obliekla som si rifľové kraťasy a žltý top. Vysušila som si vlasy a dala si ich do gumky.

Damon namrzene prešiel okolo mňa von z izby.

Vzdychla som si. Vzala som si tašku a vyšla von z izby. Narazila som ale do Stefana.

„Och, prepáč, nechcela som.“

„Nevadí.“ Zasmial sa. „Čo je s Damonom?“

Pokrčila som plecami. „Má chuť, ale ja idem do školy. Keď bude zúfalý, možno príde za tebou,“ potľapkala som ho po plecu a usmiala sa.

„Ty si strašná,“ usmial sa Stefan tiež.

„Preto ma máš rád.“

Prevrátil očami. „No jasné.“

Rozlúčila som sa s ním a zbehla po schodoch. Damon sedel v obývačke a pil. Jasné. Čo iné by len on robil?

„Ahoj, Damon.“

Dvihol hlavu a pozrel na mňa. „Čau.“

Vybrala som sa do školy. Netrvalo to dlho. Keď som už vošla do školy, zazvonilo na hodinu. Musela som sa rýchlo ponáhľať do triedy. Vošla som ale posledná.

„Slečna Forbesová, takto sa chodí na hodinu?!“ spýtal sa profesor Shayne.

Pozrela som naňho a prebodávala ho pohľadom. Od nášho posledného incidentu s kyticou a vyznaním využíva každú príležitosť sťažovať mi život.

„Prepáčte, zaspala som,“ zaklamala som a prešla na miesto.

„Ak sa to stane ešte raz, vyhodím vás z hodiny!“ oznámil mi chladne, ako z kameňa.

Hodina sa mi zdala nekonečná. Strašne sa vliekla.

Zazvonilo na prestávku a všetci vyšli z triedy. Okrem mňa.

„Chcem si s vami pohovoriť, profesor,“ začala som mierne.

„Nemám s vami o čom hovoriť, slečna,“ zarazil ma.

V sekunde som zamkla dvere. Naštvane som naňho pozrela a už som ho držala pod krkom. „Takže počúvajte, profesor. Prestaňte mi znepríjemňovať život! Správajte sa ku mne ako ku každému študentovi. Prestaňte byť taký sprostý, inak uvidíte! Nezabúdajte, že proti mne ste slabý!“ varovala som ho a pustila.

Profesor začal lapať po dychu.

Zazvonilo a ja som rýchlo odišla na ďalšiu hodinu. Angličtina. No super!

Znova som vošla do triedy ako posledná. So sklonenou hlavou som si šla sadnúť dozadu na voľné miesto.

Profesorka začala vysvetľovať niečo nové a ja som sa tomu neúspešne, snažila pochopiť. Všetko som si zapisovala. No len máločomu som rozumela.

Skončila hodina a ja som sa vybrala ku svojej skrinke.

„Ahoj, Caroline,“ pozdravila ma Bonnie.

„Ahoj.“

Tiež si otvorila skrinku a vybrala si veci na ďalšiu hodinu.

Naraz sme zavreli svoje skrinky. „Vieš už niečo o Elene?“ spýtala sa šeptom.

Pokrútila som hlavou. „Nie, nič. Volala som jej asi päťdesiatkrát, no nikdy mi nezdvihla. Poslala som jej esemesky, no neodpovedá.“

Bonnie si smutne vzdychla. „Dúfam, že sa vráti. Chápem, že to, čo urobila bolo hrozné, no bola pod nátlakom,“ obraňovala ju.

„Rozumiem, Bonnie. Pointa je, že Elena je stále nevinná. Chápem."

Bola som trocha naštvaná. Síce som bola obeť, stále všetci mysleli len na Elenu. Nikdy nie na mňa.

„A ako sa má Jeremy?“ zmenila som tému.

Pokrčila plecami. „Neviem, v poslednej dobe sme sa veľa nevideli, pretože má veľa učenia a ešte stále sa nevyrovnal s udalosťami okolo Eleny,“ vysvetlila mi.

„Aha. A nechceš ho ísť navštíviť?“ navrhla som.

Jeremy jej určite nepovedal o April. Musí. Ja jej to nepoviem, ale zaistím aby sa to dozvedela.

Bonnie sa nad tým zamyslela a potom sa jej rozžiarila tvár. „Vieš ty čo? Je to celkom dobrý nápad.“ Usmiala sa a objala ma.

„Mám ťa rada, Caroline.“

„Aj ja teba, Bonnie.“

Potom sme sa rozlúčili a šli na rozdielne hodiny. Zvyšok dňa mi zbehol vcelku rýchlo. Keď som vychádzala zo školy, pred dverami parkovali policajné autá. Z jedného vystúpil svalnatý, okolo 35 rokov, tmavšej pleti, chlap a zabuchol dvere. Za ním išli ďalší. Pri vchode do školy som sa im radšej uhla. No ich veliteľ mi venoval jeden pohľad. Taký...znechutený.

Rozhodla som sa nezapodievať sa tým a rýchlo som sa vybrala domov. Za Damonom.

Pohľad Richarda Shayna:

Do triedy vošiel vysoký, svalnatý policajt.

„Dobrý deň, profesor, som rád, že sa konečne spoznávame,“ pozdravil mi a podali sme si ruky.

„Aj ja som tomu rád, pán Brain. Máme spolu neodkladné záležitosti.“

„To áno,“ prikývol a usmial sa.

Pohľad Katherine:

Sedela som v bare a pila. Bavila som sa. Žiadne zábrany, nemusím utekať, môžem si užívať život ako chcem! Tešila som sa v duchu.

Síce bez Stefana, ale predsa.

Sadla som si k baru a pozrela sa vedľa mňa.

„Ahoj, kráska. Smiem ťa na niečo pozvať?“ spýtal sa milý a vcelku mladý chalan. Usmiala som sa a prikývla.

„Som Peet. Ty?“

„Katarina,“ predstavila som sa s pravým bulharským prízvukom.

„Takže turistka?“ Nadvihol obočie.

„Niečo také. Hľadám zábavu,“ vysvetlila som mu, už normálne anglicky.

„Tak to ti viem ukázať to pravé miesto.“ Chytil ma za ruku a ťahal ma dozadu. Vybral si z nohavíc kľúč a odomkol dvere. Keď sme vošli dovnútra, zamkol.

„Toto je to pravé miesto?“ Nadvihla som obočie a skúmala prázdnu izbu, v ktorej skoro nič nebolo.

Peet sa ku mne otočil a hneď ma pritlačil k stolu. Vysadil ma naň a roztiahol mi stehná od seba.

Ten človek si vážne myslí, že ma znásilní? Rozmýšľala som s úsmevom.

Zuby sa mi predĺžili a oči sčerveneli. Mladík sa na mňa pozrel a než stihol niečo povedať, mal moje zuby zapichnuté v jeho krku.

No čo, páčilo sa? Podľa mňa to nebolo nič moc, ale no... potrebujeme predsa nejaký úvod, nie?

Tak a ako vždy tu máme nejaký obrázok. Začínane Caroline a Damon:

No idem na venovanie. Túto časť venujem Kathleen, pretože ona mi svojím komentárom vnukla nápad, ako otvoriť cekú kapitolu a preto dúfam, že sa vyjadríš, či sa páčilo. No a od ďalšej kapitoly sa môžeme tešiť na vzrúšo. Začneme pomaly, nebojte sa.

No a bude sa volať: Jedno stretnutie

Čo tam bude, nepoviem, lebo nechcem našepkávať. Budete si proste musieť počkať.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 1. kapitola - Milujem ťa, láska: