OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 19. kapitola - Rozštvrtená

21.12.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1251×

19.  kapitola

Rozštvrtená

Slnko prenikalo cez jemné závesy do izby a nedoprialo mi spať. V hlave mi trešťalo a mala som pocit, že už ani nezaspím.

Otvorila som oči a poobzerala sa okolo seba. Všetko mi prišlo také povedomé. Snažila som sa spomenúť si, ako som sa sem vlastne dostala.

Odrazu som mala v hlave akýsi čierny opar, ktorý mi zabraňoval spomenúť si.

Sadla som si na posteli a pozrela sa na seba. Hneď som sa aj zhrozila. Pohľad na moje oblečenie bol hrozný. Všade zaschnutá krv.

Spomienky sa mi začali vracať. Po kúskoch sa to na mňa všetko valilo.

To, ako som trepla Stefana o stenu a ušla. To, ako som zabila človeka. Ako ma našiel Damon a náš súboj. Moje sebavedomie. Ďalší mŕtvy.

Striasla som sa pri spomienke na to a už som viac nechcela spomínať. Bolo to príliš bolestivé.

Siahla som si na krk, aby som zistila, ako sa mi to hryznutie už zväčšilo.

Nič tam ale nebolo. Začala som to hľadať, ale nikde nič nebolo. Čože? Nešlo mi to do hlavy. Ako to je možné?

Postavila som sa z postele, vyzliekla si krvavé tričko a rifle tiež. Veď Damon ma už predsa takto videl. Tomu to vadiť nebude.

Zišla som dole schodmi do obývačky a naliala som si whisky. Na tvári sa mi hojdal jemný úsmev. Nezomieram. Žeby to bol len sen?

Niečo za mnou sa pohlo. Prudko som sa otočila a zbadala pred sebou postavu. Dobre známu.

Vytreštila som oči a nebola som schopná ani slova. On sa len naširoko usmial.

„Vidím, že tvoje telo je stále rovnako bezchybné, ako aj predtým,“ podotkol Klaus a sadol si na gauč.

Otvorila som ústa, že mu niečo poviem, ale namiesto toho som sa rýchlo vyparila hore do Damonovej izby, kde mám svoje veci na oblečenie.

Bože, to bolo strašné!

Klaus ma videl len v spodnej bielizni! A ten jeho trápny úsmev.

Vybrala som si len jednoduché šaty a navliekla ich na seba. No potom som sa zarazila.

Od kedy je vlastne Klaus naspäť v meste? zamyslela som sa.

Keď som sa otočila, narazila som doňho. Úplne dezorientovane som zaspätkovala a oprela sa o skriňu.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa.

Usmial sa ešte väčšmi. „Vieš, keby som neprišiel, tak teraz by si tu nebola, láska.“

„Nehovor mi láska,“ poopravila som ho.

Takže sa to stalo. Rosemary je vlkolak, pohrýzla ma a Klaus ma zachránil.

Vzdychla som si a do pľúc som nabrala nepotrebný vzduch.

„Ďakujem.“ Snažila som sa o úsmev, ale nevedela som, čo urobiť alebo povedať.

„Za tú záchranu by som si hádam aj niečo zaslúžil, nie?“ A nevinne sa na mňa pozrel.

Nadvihla som obočie. „Zabudni! Mám veľké problémy a tipujem, že aj ty máš svoju prácu. Takže... tešilo ma a dovidenia.“

Klaus odo mňa ustúpil. „Problémy? Máš na mysli problém menom Rosemary?“

Vypúlila som oči. „Čo o nej vieš?“

Mávol rukou. „Tak o ňu sa nemusíš báť. Už som sa s ňou stretol a vysvetlil jej, že ti nemá ísť po krku, lebo to oľutuje.“

Naklonila som hlavu nabok. „Čo tým myslíš, Klaus? Urobil si jej niečo?“

Oblizol si pery a usmial sa. „Povedzme to tak, že mám o jedného hybrida naviac.“

„Čože?“ zapišťala som.

Preboha, to hádam sranduje! Prosím, nech to nie je pravda!

„Ako si počula, nemôžem dopustiť, aby ťa nejaký vlkolak zabil. A keďže mi ešte ostala Elenina krv, tak som jej ju dal.“

Neveriacky som krútila hlavou. Mala som sto chutí streliť mu po tvári. Ako sa opovažuje?

Dobre, Rosemary ma skoro zabila, ale je to predsa časť zo mňa. Časť, ktorá ma svoju vlastnú vôľu. Alebo aspoň mala.

„Tebe nejde o nič iné, len o tvojich hybridov, však?“ odfrkla som a prešla do kúpeľne k umývadlu.

Klaus ma ale nasledoval.

„Idem sa osprchovať. Myslím si, že je načase, aby si odišiel,“ navrhla som a kyslo sa usmiala.

„Po takej dlhej ceste by sa mi sprcha zišla,“ povedal Klaus.

„Tak o tom len snívaj.“ Otočila som sa, aby som mu videla do očí, no on už mal tričko dole.

Oči sa mi hneď zastavili na jeho tele. Pokrútila som ale hlavou, aby som sa dokázala koncentrovať.

„Vypadni odtiaľto!“

Pomaly prikročil bližšie. Ja som stuhla a ostala stáť nehybne. Prešiel poza mňa a svojimi rukami ma chytil za pás.

Zatajila som dych, no v druhej sekunde som dýchala sťažka. Jeho dych som cítila na svojej pokožke.

„Prečo ma vyháňaš? Neprešli sme si tým už raz?“ spýtal sa a ten jeho prízvuk sa len leskol. Vedela som, že sa usmieva. „Viem, že som ti chýbal. Nerob to ešte ťažším. Prosím,“ zašepkal znova a perami sa veľmi jemne dotkol môjho ramena. Pomaly prešiel vyššie ku krku.

Dýchala som rýchlo a nevedela, čo urobiť.

Rýchlo som sa otočila a pritlačila ho k stene. „Nechaj ma, Klaus! Hra sa skončila! Nechcem ťa!“ skríkla som po ňom v toľkom nátlaku.

On sa len usmieval. „Práve naopak. Hra sa ešte len začala.“

Pohľad Eleny:

Otvorila som oči a pozrela sa na miesto vedľa seba.

Bol tam Kol. Ticho a nerušene spal. Bol nádherný. A vedel byť aj milý. No stále mi pripomínal minulosť. Všetko, čo sa stalo, všetko, čo som urobila a komu som ublížila.

Caroline, spomenula som si a hneď sa mi stiahol žalúdok. Kvôli ovplyvneniu som ju skoro zabila. Čo som to len urobila?

Mala by som sa vrátiť. Ospravedlniť sa a všetko vysvetliť. Ale čo ak to neprijme? Má právo byť na mňa naštvaná za to, čo som vykonala.

Kol vedľa mňa sa zobudil. Otvoril oči a pozrel sa na mňa.

„Dobré ráno, zlatko,“ pozdravil a hneď ma stiahol k sebe a vášnivo ma pobozkal.

Jeho pery boli mäkké ako perie a bozkával sa úžasne.

Odtiahla som sa a usmiala sa. „Dobré ránko. Ako vidím, vyspal si sa dobre.“

„Keď som spal s tebou.“ Oči sa mu lišiacky smiali.

Štuchla som ho. „Prestaň! Dobre?“

„Tak fajn. Nič som nepovedal, slečna.“ Zdvihol ruky hore na znak toho, že sa vzdáva.

Znova som sa k nemu natiahla a ľahla si naňho. Bradu som si oprela o jeho hruď. Dívali sme sa jeden druhému do očí. „Vieš o tom, že ako upírka si lepšia?“ spýtal sa.

„Naozaj?“ Nadvihla som obočie.

„H-mh,“ prikývol. „Si nebojácnejšia. Si si v mnohých veciach istejšia.“

„Ako napríklad v takých?“

Sklonila som sa a jemne som ho pobozkala. Zišla som nižšie po krku až na hruď, ktorú som obdarovávala božtekmi.

Potom som sa cez závoj vlasov pozrela na Kolovu tvár, ktorá sa smiala.

„Napríklad,“ súhlasil.

Šikovne som sa postavila a už som stála pri šatníku.

„Chystáš sa niekam?“ zaujímalo ho.

Bez slova som prikývla a vyhrabala nejakú rifľovú sukňu zo skrine. „Môžeš ísť so mnou, ak chceš.“

„A kamže to máš namierené?“ Postavil sa a prešiel ku mne. „No... kam to my máme namierené?“ poopravil sa.

„Naspäť do Mystic Falls.“

Kol na mňa neveriacky pozrel.

„To nemyslíš vážne!“

Pohľad Damona:

„Matt, nechaj mi tu celú fľašu,“ požiadal som toho sprostého futbalistu.

On len prikývol a nechal ju predo mnou.

„Ťažký deň?“ spýtal sa.

Čo si myslí, že keď tu teraz pijem, tak to bude z radosti? Pomyslel som si a nad tou jeho sprostou otázkou som len prevrátil oči.

„Nestaraj sa,“ odvrkol som nevrlo a už sa Matt vzdialil.

„Tak čo, kamarát, už si ju varoval?“ prisadol si ku mne Philip a tiež si objednal.

Kyslo som sa usmial. „Tak čo, nevieš ju nájsť?“

„Nebodaj o mne pochybuješ, Damon? Vieš... zatiaľ čo ty si naháňal koncom deväťdesiatych rokov mladučké ženy, ja som stále lovil upírov a zabíjal. Nikdy mi žiadny neujde. Ani teraz, na to sa spoľahni.“ Na chvíľu zmĺkol a tvár mu posmutnela. „Chýbajú mi tie čas, keď sme boli ty a ja, dvaja kamaráti, proti všetkým. Tebe nie?“

Nad tým som sa musel pousmiať a na chvíľu sa ma zmocnila nostalgia za starými časmi.

Atlanta, 1953, noc

„Damon, on nám utečie!“ zvrieskol na mňa Philip z druhého konca ulice.

Pozrel som smerom k upírovi, ktorý za sebou nechával len mŕtvoly a snažil sa odhadnúť jeho rýchlosť a vypočítať tak dobu spoločného stretu.

„Neutečie!“ uistil som Philipa a už som aj vyrazil s kolíkom v ruke za upírom. Pol roka sme ho naháňali, tak teraz nedopustím, aby ušiel.

Všetko mi vychádzalo. Podarilo sa mi ho zraziť k zemi.

„Hra sa skončila, kamoš,“ usmial som sa a s veľkým potešením mu zabodol kôl do srdca.

Upír naposledy vydýchol a bolo po ňom. Medzitým ma dohnal Philip. Usmieval sa od ucha k uchu. „Dobrá práca, Damon.“

„Ja viem. Kedy som urobil niečo zlé?“

Potľapkal ma po chrbte. „Veľa krát, no radšej ti to tu nebudem menovať.“ Vrátil mi.

Chytil som ho pod pazuchu a zasmial sa. „Teraz to ideme zapiť, dobre?“

„Že sa pýtaš.“ Dal mi za pravdu a spoločne sme vyšli k prvému baru, ktorý sme našli.

„Spomínam na Atlantu. Ako super tam bolo. Naše začiatky. Pamätáš?“

Philip na mňa pozrel a vypil obsah pohárika. „Ako by som mohol zabudnúť. Tam si predsa spoznal Dheliu, nie?“

Prišlo mi z tej spomienky tak smiešno, že som sa rozrehotal na celý Grill.

„Áno, až na jeden detail. Bola to čarodejnica, ktorá nás oboch chcela zabiť,“ pripomenul som mu.

Prikývol. „No... poviem to tak. Ty si mal vždy "šťastie" na partnerky.“

„Veľmi veľké,“ poznamenal som ironicky. „Philip, veď si môj kamarát. Poznáme sa už roky. Naozaj je pre teba také ťažké prižmúriť oči? Prosím... aspoň kým ju nenapravím. Potom povieš, že si toho upíra našiel a zabil. Lebo Caroline nezabíja ľudí. Ona je iná....“ zmĺkol som. „Je svetlo nádeje v mojom mizernom živote.“

Dlhoročný priateľ sa nestačil čudovať. „Poriadne si zmäkol. No ako som hovoril, ľutujem. Dostal som úlohu a musím ju splniť. Už raz som privrel oči, pamätáš sa na to, nie?“

„Ako by som mohol zabudnúť,“ zachripel som. „Veď som to vtedy schytal.“

Philip sa postavil. „Buď ju zabiješ ty, alebo ja. Je to na tebe, Damon. No stále to budeš ty, na koho bude pri smrti myslieť.“

A znova sa mi stratil z očí ako vietor.

Do šľaka!

Pohľad Katherine:

Tak to je zaujímavé, pomyslela som si a skryla sa na dievčenské záchody v Grille.

Určite ju zabije Damon. Nenechá to urobiť Philipa. Veď je to jeho kamoš. A potom, keď bude po nej, ja prídem na scénu ako utešiteľka.

Tak tento plán je ešte lepší ako prvý. Škoda len, že už nie je Rosemary v kurze.

Tak čo, páčila sa vám kapitola? Som veeeľmi zvedavá na vaše dojmy a názory.

No a v ďalšej kapitole nás čaká príchod Eleny do Mystic Falls. Čo myslíte, príde aj Kol? Samozrejme, Damon sa snaží nájsť nejakú pomoc pre Caroline a zrazu prichádza Klaus s riešením. Výhodným viac pre neho samého. Prijme to Damon? A čo sa stane, keď CAroline už nie je tak pobláznená citmy ako bola, kým bol Klaus v Tylervom tele?

Kapitola sa bude volať: Veľké plány

No a túto kapitolu by som chcela venovať mima33. Všimla som si, že čítaš túto sériu a veľmi som sa tomu potešila, pretože som nedúfala v to, že si ešte nájdem nejakých čitateľov tejto poviedky. Takže pre teba a dúfam, že sa páčilo.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 19. kapitola - Rozštvrtená: