OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová 5. kapitola

06.09.2011 (17:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 14× • zobrazeno 2739×

5. kapitola - Intrigy

Zobudila som sa v mäkkej posteli s klenutými nebesami a dlhými závesmi, ktoré som večer nezatiahla. Rada som zaspávala s pohľadom upretým na žiarivé hviezdy, dokonale kontrastujúcimi s tmavou oblohou. Zastreté závesy by mi kazili výhľad von oknom.

Niekde uprostred sna som si vydýchla. Nebol to sen, je to skutočné. Som v Rokforte.

Nechcelo sa mi vstávať a tak som si len sadla vyššie, hlavu si oprela o vankúš, ktorý som si predtým napravila. Pohľadom som blúdila po izbe a zastala som na Hermione. Nepokojne sa mrvila v posteli. Niečo si mrmlala popod nos a zrazu sa to zmenilo v hlasný výkrik. Stlmila ho svojou rukou a poobzerala sa, či niekoho zobudila. Keď si ma všimla, ledabolo som jej mávla rukou.

„Snívalo sa mi, že som zabudla všetky texty z učebníc a nevedela som odpovedať na otázku ohľadom transfigurácie. Bolo to strašné... viac ako to. Nočná mora!“ Potlačila som výbuch smiechu a stále si hryzúc do jazyka som sa na ňu súcitne usmiala.

Bolo obdivuhodné, ako rýchlo sa spamätala z jej divokej nočnej mory. Pobehovala po izbe, navliekala na seba oblečenie a prehrabovala sa knihami. Kým sa hrabala v kufri navliekla som na seba oblečenie a chytila kefu. Konečne si učešem moje vlasy. Momentálne mali tvar divnej chumáčovitej rastliny s úponkami, ktoré trčali do všetkých strán. Kto vie, čo som robila v noci? Snažila som sa o navrátenie pôvodného tvaru, ale to by neboli moje vlasy, keby sa mi v nich nezasekla kefa. Nakoniec som ju vytrhla z hustého porastu spolu s ďalšou stovkou mojich vlasov. Dobre, možno preháňam, ale môžem ďakovať Merlinovi, že mi nezostala plešina. Povedala som Merlinovi? Veď som tu len jeden deň...

Z úvah ma vytrhla kniha, ktorá ma zasiahla rovno do čela. Sila nárazu ma zhodila na posteľ. Rukou som si prehmatala tvár. Nekrvácala som, ale obludne rýchlo sa moje hladké čelo zmenilo na pahorok.

„Čo to robíš?“ vyštekla som na Hermionu, ktorá sa na mňa dívala zarazeným pohľadom.

„Myslela som si, že tú knihu vidíš letieť,“ pošepla. Jasné, akú inú odpoveď som očakávala. Ignorujúc veľkú červenú hrču, ktorá sa mi pýšila na prostriedku hlavy, som knihu Transfigurácia pre začiatočníkov otvorila podľa Hermioniných inštrukcií na strane päť. Odrapkala text a odo mňa čakala len toľko, že ju ubezpečím o správnosti údajov.

Po pár stranách, mimochodom, nepomýlila sa ani raz, ma to prestalo baviť, a tak som jej ju hodila späť so slovami: „Vieš všetko.“

Lavender Brownová spustila salvu smiechu. „Slovo „všetko“ je úplne výstižné.“ Škaredo sme na ňu pozreli a rýchlo sme vycúvali z izby na raňajky.

„Budú sa rozdávať rozvrhy! Dúfam, že ho budem mať poriadne nabitý.“ Len som zakrútila hlavou a prešla cez obraz Tučnej panej. Jediné, čo ma teraz zaujímalo, bol tanier plný dobrého jedla. A ako na povel mi zaškvŕkalo v bruchu.

Po výdatných raňajkách sme s Hermionou mierili na našu prvú hodinu. Sklamane obracala rozvrh v rukách a snažila sa nájsť niečo, čo by jej ešte viac zaplnilo čas strávený čítaním kníh v klubovni. Už po piate ho sklamane strčila do tašky a hneď nato vytiahla, akoby čakala, že jej tam niekto ukrytý v taške záhadne dopísal ďalšie hodiny.

„Upokoj sa. Máš viac času na štúdium predmetov, ktoré máš v rozvrhu,“ nadhodila som.

„Čo?! Jednoducho... Myslela som si, že prváci majú viac hodín.“ Nadvihla som obočie. „Fajn, možno som vedela, koľko hodín presne budeme mať, ale ja tak ma to sklamalo.“ Rezignovane vzdychla: „Zvládla by som viac.“

„Ja viem, ale ostatní by na tom tak dobre neboli. Pochybujem, že v škole nájdeš niekoho, kto by bol taký dobrý ako ty.“

„Ďakujem.“ Rýchlo sklopila tvár a zotrela si slzu. Taktne som sa pozrela niekam inam a zavadila pohľadom o Malfoya. Uškŕňal sa na Crabba s Goylom a niečo im hovoril. Neriešila som to a dobehla Hermionu, ktorá nestihla zistiť, že som zaostala.

Prvé hodiny, prvého dňa prebiehali podľa mojich predstáv. Väčšina učiteľov si všímala len vyskakujúcu Hermionu, sediacu vedľa. Teraz ona bola výrazná a ja tá nenápadná. Nemôžem však zabudnúť na mysteriózneho Harryho Pottera, ktorý vzbudzoval pozornosť viac ako Michael Jackson, kráčajúci rovno popred váš dom. Pri ňom som vyzerala aj s planúcimi červenými vlasmi ako sivá myš. Nepriala som mu to, ale bola by som rada, keby toto okúzlenie ním trvalo dlho. Pretože hneď, ako to prestane, si všetci začnú všímať záhadnú Lily Potterovú. Kto to je? Čo má spoločné s Harrym Potterom? Ako je možné, že majú rovnaké oči a priezvisko? Prečo chodia do rovnakého ročníka?

Pri uchu sa mi ozval hlasný chichot. Pohľad mi padol na Lavender, ktorá sedela pri mojej posteli a v rukách zvierala nejaký list papiera.

„Vráť mi to!“ Až prineskoro som si uvedomila, čo to vlastne drží. Bol to list, ktorý so mnou ležal v deke, keď ma našli pred sirotincom.

„Petunia! To znie ako keby boli tvoji rodičia hipíci! Veď to poznáš nie? Rainbow, Sunny, River, Poppy.“

„Levanduľa mi má čo hovoriť,“ prudko som odsekla. Pobavené iskričky v jej očiach sa zmenili na nenávistné. Otvorila dvere od spální a zamávala mi. Zamrkala som, aby som zahnala slzy a rozbehla sa za ňou.

„Prestaň! Vráť mi to!“ Pomaly kráčala po schodoch do klubovne. Bolo po večeri, preto bola plnšia, ako v iný čas.

„Lavender vráť jej to!“ skríkla Hermiona, ktorá sa odlepila od kníh a dobehla ju na schodoch.

„Počuješ? Podaj mi ten list,“ zavrčala na ňu pomedzi zuby.

„A čo keď nie?“ zastala uprostred schodišťa a list hodila do plnej klubovne.

„Ty si taká krava!“ nenávistne som jej šepla a dupotajúc zbehla schody. Porozhliadla som sa po klubovni a sledovala osobu, ktorá zachytila list. Prehltla som slzy, ktoré mi stiekli po lícach a zobrala si ho. „Ďakujem.“ Strčila som si ho do vrecka a rýchlo vybehla do klubovne. Na posteli sedela Lavender a nad ňou sa týčila Hermiona. Nepočúvala som ich, rovno som sa zvalila do postele. Poznala som veľa detí, ktoré sa snažili na seba upozorniť, ale nikto to nerobil takým spôsobom ako Lavender.

Nikdy som si nemyslela, že si nájdem nepriateľa rovno v mojej fakulte, naviac i v spálni. Bolo badať z každého pohľadu, pohybu a slov, že sa neznášame. Že ona ma neznáša. Už párkrát som jej tento deň ponúkla zmierenie, ale ona to okázalo ignorovala.

Harry sa ku mne tiež začal správať čudne. Nepekne si ma prezeral, a vždy, keď som mu vrátila pohľad, odvrátil sa preč. Jednoducho sa správal ako idiot.

„Zem volá Lúúú!“ Stratila som rovnováhu a narazila do brnenia v rohu chodby. Železo narážajúce o stenu zarinčalo a všetko spadlo na menšiu hromádku.

„Som okej.“

Doľahol ku nám nadurdený hlas školníka.

„Mali by sme vypadnúť.“ Hermiona ma schmatla za ruku a vliekla po chodbách, schodoch, chodbách a zas schodoch. Zastali sme v podzemí pred mohutnými dverami.

„Čo je?“ spýtala som sa sledujúc Hermionine trasúce sa ruky.

„Nikdy som nemeškala na hodinu.“

„To je jasné, keď sme v hrade len druhý deň. Jednoducho do toho skočíme.“ Chytila som ju za ruku a potom otvorila dvere. Celá trieda stíchla a obrátila sa na nás.

„Áá, tak predsa sa nájde niekto neschopnejší, ako naša hviezda.“ Strelila som pohľadom k Malfoyovi, ktorý sa snažil udržať svoj smiech na uzde. Malo to presne opačný účinok. Znelo to, ako keby ho vôbec nechcel zakryť.

My máme spoločnú hodinu so Slizolinom? Prečo ma takto trestáte. Ale potom... elixíry.

„Vy musíte byť slečna Grangerová a...“ pozrela som za hlasom a zbadala profesora Snapa. Keď mu oči padli na mňa, zmĺkol.

„Sadnite si,“ zavrčal po hlbokom povzdychu. Malfoy sa dosmial a niečo pošepol svojim kumpánom. Určite si myslel, že nás Snape potrestá alebo zosmiešni.

Hodina dopadla dobre, až na pár dier v topánkach a zraneného Seamusa. Neville, ktorý bol zaradený k nemu, uvaril zvláštny elixír, ktorý roztavil kotlík. Jedna jeho časť sa vyliala na Seamusa, ktorý si to všimol až keď ho začali páliť ruky. Zvyšok skončil na dlážke.

Keď to všetko Snape spacifikoval, pokračovali sme vo varení našich elixírov. Nanešťastie hodina skončila skôr ako sme ho stihli dokončiť. Hermione to bolo ľúto a plačúca utiekla na záchody. Chcela som sa k nej pridať a utešiť ju, ale z baldachýnu na mňa vyskočil Malfoy s jeho ochrankou.

„Neznamená, že keď nie si Weasleyová, začnem sa k tebe správať inak, ako k ostatnému odpadu,“ dýchol mi do tváre.

„Rob si čo chceš.“ S nezáujmom som ho obišla.

„Kry si chrbát, Potterová!“ vyštekol tesne pred tým, ako som zmizla za rohom chodby.

Prečo majú všetci pocit, že mám chuť správať sa nepriateľsky?

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová 5. kapitola: