Little Dirty Secret - 15. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Sen je občas lepší ako realita.
Snáď sa bude páčiť.

04.02.2013 (14:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1549×

15. kapitola

Alex v skutočnosti do Sophiinej izby nevošiel. Zostal stáť pred jej dverami, civel na ne a počúval vábivú melódiu.

Bál sa vojsť do jej izby. Je predsa hybrid a je Klausovi zaviazaný a má k nemu puto. Tak ako by s ňou mohol ujsť? Klaus by ich vystopoval a bolo by po všetkom, ale za pokus to stojí, nie?

Hudba po niekoľkých minútach ustala, ale Alexove myšlienky sa v jeho hlave šialene premávali a prekrývali, až mu to napokon spôsobilo jemnú migrénu.

„Hybridi neovládajú telekinézu,“ doniesol sa k Alexovi Klausov posmešný hlas a on sebou okamžite mykol a otočil sa tvárou k nemu.

Telekinézu? pomyslel si Alex. Musel asi vyzerať, že sa tie dvere pokúša otvoriť silou vôle.

„Som rád, že si tu. Odchádzam a preto budeš strážiť Sophie. Nespustíš ju z dohľadu, kým sa nevrátim,“ prikázal rázne, otočil sa na päte a odišiel.

Alex ešte niekoľko minút pozoroval dvere, ktorými vyšiel, keď si uvedomil, že Sophie prestala plakať. Započúval sa do ticha, ktoré nastalo a ktoré prerušoval len jej pokojný a vyrovnaný dych.

Potichu otvoril dvere a po špičkách prešiel k jej posteli. Tvár mala červenú a zmáčanú od sĺz, no inak vyzerala úžasne. V jej výraze sa zračil pokoj a pery mala lákavo pootvorené.

Posadil sa na kraj postele a uvažoval o spôsobe, ako by ju mohol nejako rozveseliť. Je vôbec niečo na svete, čo pre ňu môže urobiť?

A vtedy mu v hlave skrsla myšlienka. Síce to ešte nikdy nerobil, no raz musí prísť aj na to. Plne sa sústredil a začal do Sophiinej hlavy vkladať sen.

Sophie stála pred veľkým domom. Ich domom, tým, v ktorom vyrastala a prežila takmer celý svoj život.

„Sophie,“ zvolal na ňu niekto a dievča sa za hlasom otočilo.

Bežal k nej jej brat a šťastne sa na ňu usmieval. Sophiina tvár sa rozjasnila a bez rozmýšľania sa vrhla svojmu bratovi do náručia,

„Som tak rada, že ťa vidím,“ pošepla a hlavu si zaborila do jeho hrude. „Kde sú ostatní?“ spýtala sa a Jacob sa zatváril samoľúbo.

„Čakajú len na teba!“ oznámil s úsmevom a pokynul jej, aby ho nasledovala.

Spolu prešli do záhrady a z tváre Sophie ani na jednu sekundu nezmizol blažený úsmev. Bola znova so svojou rodinou, ktorú nadovšetko milovala. Áno, bola na nich predtým nahnevaná, ale to pominulo a teraz si priala iba jediné. Byť s nimi.

„Sophie!“ zakričala Miriam a rozbehla sa k svojej staršej sestre. „Konečne si doma. Prečítaš mi večer rozprávku?“ spýtala sa s úsmevom na tvári.

„Nie, princezná. Poviem ti ju,“ uškrnula sa na ňu Sophie a zovrela ju v pevnom objatí.

Všetky tie zlé pocity sa z nej razom vyparili a ona sa odrazu cítila šťastne. Bola plná pokoja a nič na svete by ju v takejto chvíli nemohlo rozhodiť.

Keď sa dievčatá od seba odtrhli, do Sophiinho zorného poľa sa dostala jej mama. Pani Wilsonová hľadela na svoju dcéru vľúdne a s láskou. Presne tak, ako Sophie vždy chcela.

„Ach, dcérka,“ prehovorila pani Wilsonová a podišla k Sophie. „Už nás nikdy nesmieš opustiť,“ poprosila a jej hlas znel naliehavo.

Sophie vedela, že chce byť so svojou rodinou navždy a nikdy sa už od nich nevzdialiť. Chcela, aby jej pani Wilsonová povedala, že ju miluje a že tu pre ňu navždy bude. Potrebovala cítiť bezpečie a domov. Ale predovšetkým, potrebovala istotu, že ju niekto skutočne miluje.

***

Kol dovliekol pastora do ich veľkého domu a zaviedol ho do suterénu. Stefan si vzal na starosti pána Wilsona a Damon pani Wilsonovú.

Kol nepochyboval ani v najmenšom o tom, že pani Wilsonová sa zajtrajška nedožije, no to nie je jeho problém.

„Tak pastor, pôjde to po dobrom, alebo po zlom?“ začal hravo Kol a pastora posadil na malú stoličku v tmavej zatuchnutej miestnosti, kde bolo cítiť len hnilobný zápach.

Pastor odhodlane mlčal a tváril sa, že Kola vôbec nepočuje. V jeho vnútri sa miesili strach a hnev. Predovšetkým sa hneval na seba samého a potom na Wilsonovcov. Keď pracoval sám, darilo sa mu. Ako náhle do toho zaplietol tých ignorantov, nastala pohroma gigantických rozmerov, z ktorej, nech sa snažil ako chcel, nevidel východisko.

„Vy mi poviete, kde je môj brat a ja vás možno nechám nažive,“ povedal Kol a pristúpil k pastorovi.

Kolova blízkosť mala za následok, že pastor sebou trhol a takmer sa na stoličke prevrátil. Ale Kolove reflexy ho zachránili a on sa tak ocitol len pár centimetrov od svojho nepriateľa. Do nosa mu udrela jeho výrazná vôňa a dokonca na sebe mohol cítiť jeho dych.

„Nesnažte sa ma vytočiť!“ zavrčal Kol a udrel pastora do tváre.

Ten sa zvalil na zem a stolička sa pod ním prelomila. Z nosa sa mu spustila krv, ktorá razila železníkom.

„No vy ste teda riadne napustený, pán Young,“ zasmial sa Kol. „Ale to vám nepomôže,“ vyhlásil a z vrecka vybral nožík.

Učupil sa nad pastora a tupou stranou čepele mu prešiel po líci. „Tak čo bude?“ pošepol.

„Nedostaneš zo mňa nič!“ zasyčal pastor a urobil niečo, čo pre svoje vlastné dobro robiť nemal. Napľul Kolovi do tváre.

Pôvodného to rozzúrilo do nepríčetnosti a ako prvé sa znížil ku kopancu do pastorovho boku. Postarší muž sa rozkričal od bolesti, ktorá sa valila jeho telom, ako lavína.

„Ty ľudská spodina!“ zajačal na neho Kol a zohol sa k nemu. „Veď ja z teba ten železník dostanem,“ zašomral skôr sebe ako jemu a čepeľ noža sa zaborila do pastorovej kože.

Z diery, ktorá zostala v jeho stehne sa vyvalila krv a začala sa vsakovať do pastorových nohavíc a do hliny, na ktorej ležal.

„Páči sa ti to?“ spýtal sa Kol s mierne sadistickým výrazom. „Chceš viac?“ precedil cez stisnuté zuby a nôž znova zabodol do pastorovho tela.

Potom to zopakoval ešte tak desaťkrát a každý jeden raz nasledoval mučivý výkrik z pastorových rozochvených pier. Kola to povzbudzovalo ďalej a ďalej a úplne sa nechal uniesť svojou impulzívnou povahou.

***

Chris do seba lial už asi ôsmy pohár whisky a zarmútene sledoval bar.

Sedel v Mystic Grille a snažil sa zahnať problémy, ktoré si už stihol vyrobiť. Nebude na ne myslieť a možno sa vytratia. Absurdná predstava, no i cez to upokojujúca.

Snažil sa nevnímať okolie a vytesniť všetky zvuky navôkol, keď sa do jeho uší dostal hlas, ktorý už počul. Úkosom sa pozrel na miesto, odkiaľ sa hlas k nemu doniesol a uvidel ho. Jedného Salvatoreho. Nevedel presne ktorý to je. Nikdy mu nestáli za to, aby sa naučil ich mená. Boli len nepatrnou špinou na Katherininom živote. Jediné, po čom túžil, bolo zbaviť sa jej. No po tak dlhom čase, aký ubehol, si uvedomil, že by to nemuselo byť k ničomu.

Už bol rozhodnutý, že bar opustí, keď sa tam zjavil niekto nečakaný.

„Damon, musíme si pohovoriť,“ prehovoril Kol naliehavo.

Chris v duchu zaklial a sklonil hlavu medzi plecia. Ak ho Kol uvidí, je v keli. Je dosť možné, že Kol a Klaus sú v kontakte a ak sa Klaus dozvie, že on prišiel sem, tak to pre neho bude mať fatálne následky.

Kol sa už otáčal na odchod, keď Chrisov mobil zapípal.

Toľké šťastie si ani nezaslúžim, pomyslel si a vytiahol mobil. Mal jednu SMS-ku od nej.

Idem do Mystic Falls. Zbav sa Katherine.

„Chris Anthony?“ Kol k nemu podišiel a s úsmevom na tvári si ho obzeral.

„Kol,“ zaradoval sa naoko Chris a potriasol ponúkanou rukou.

Damon stál za Kolom a so záujmom si Chrisa obzeral, čo ho privádzalo do šialenstva.

„Nepredstavíš nás?“ prehodil nenútene Damon a Kol sa zaškľabil.

„Damon Salvatore, Chris Anthony,“ predniesol Kol veľavýznamne a dvaja upíry sa prebodli škaredými pohľadmi.

Chris nemohol Damona zniesť preto, že je Salvatore. Nijaký iný dôvod nepotreboval. A Damonovi sa nepáčil fakt, že Chris si dovolil sa na jeho osobu škaredo pozrieť.

Celkom komická situácia, no vzhľadom k temperamentu oboch mužov vcelku prijateľná.

„Ako dlho si tu?“ spýtal sa Kol.

„Prišiel som dnes,“ pohotovo zaklamal Chris a cítil sa viac, než nervózne. Jediné na čo teraz myslel, bola modlitba za to, aby Kol nebol s Klausom v nijakom kontakte.

„To je fajn, mohla by sa nám zísť tvoja pomoc. Ako dlho sa zdržíš?“ spýtal sa Kol zo záujmom a Chris prehltol radu nadávok, ktoré sa mu drali na jazyk.

Čakal by tu naozaj kohokoľvek, ale Kola nie. Podľa jeho zdroja mal byt v Chicagu, tak kedy odtiaľ stihol odísť?

„Vlastne nemám veľa času...“ snažil sa z toho Chris vykrútiť a premýšľal nad vierohodnou výhovorkou.

„No tak si ho urobíš,“ uškrnul sa Kol a Damon sa na Chrisa intenzívne mračil.

Jednoducho povedané, ak chcete vidieť mŕtveho muža, pozrite sa na Chrisa.

P. S.: Má niekto typ, kto by ona mohla byť? Bola by som na Vaše teórie zvedavá.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction