OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 16. kapitola

06.02.2013 (14:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1589×

16. kapitola 

A bolo to tu znova. Katherine dostala príkaz stratiť sa z povrchu zemského, aby ona mala voľnú cestu. Ale prečo? Prečo ona musí stále utekať a tváriť sa, že nejestvuje? Nezobrala jej už dosť?

Katherine sa nespokojne mrvila na sedačke v jednom zo svojich domov a mračila sa tak intenzívne, až ju z toho rozbolela tvár. Presne vedela, čo urobí. Musí sa s ňou stretnúť.

A kam inam ako sem by šla? Chris bol ubytovaný v nejakom zavšivavenom hoteli a tak Katherinin dom bol jediné miesto, kde mohla hľadať útočisko.

A presne, ako si to Katherine predstavovala, tak aj bolo. Dvere sa otvorili a dovnútra vošla jej dokonalá podobizeň. Inak vždy rovné vlasy jej v kučeravých lokniach padali okolo tváre, na ktorej sa jej usadil pohrdlivý výraz.

„Zdravím,“ zaševelila Katherine a silou mocou sa pokúšala skryť svoju nervozitu za arogantnú masku.

Oči druhej dvojníčky sa roztiahli šokom a na moment doslova zamrzla v pohybe. „Čo tu robíš?!“ vyštekla, ako náhle sa spamätala.

Katherine vstala, cítila sa tak bezpečnejšie, a podišla bližšie k hnedovláske. „Ja nejdem nikam,“ vyhlásila rozhodne a tvár druhej ženy sa stiahla do posmešného úškľabku.

„Skutočne?“ odfrkla a založila si ruky na prsiach. „A čo ak sa ťa rozhodnem zabiť? Bolo by pre mňa výhodnejšie, ak by si tu nezavadzala.“

Katherine sa naježila, ako mačka a v prvom momente dostala neskutočnú chuť, začať kričať. „To neurobíš,“ vyhlásila, ale seba vedomosť z jej hlasu sa vytrácala.

Skôr než stihla hnedovláska niečo odvrknúť, dvere sa rozleteli a dnu vošiel Chris. „Katherine, čo tu robíš?“ oboril sa na ňu okamžite a prítomnosť ďalšej dvojníčky ignoroval.

„Načo je toto dobré?“ spýtala sa napokon Katherine a bezmocne rozhodila rukami. „Klaus si myslí, že som mŕtva a teraz sa tu zjavíš a budeš predstierať, že som ja?“

Spočiatku sa nikto veľmi nemal k odpovedi a Chrisa napadlo, že Katherine má pravdu, no nahlas by to pre svoje vlastné dobro nepriznal.

„Lorrina, myslím, že by bolo lepšie sa tu teraz nezdržiavať,“ pošepol napokon a prikrčene čakal, čo sa bude diať.

„Ja si skôr myslím, že by bolo lepšie konečne povedať pravdu!“ vyštekla jedovato Katherine a zagánila na Lorrinu, ktorá sa snažila premôcť hnev, čo jej odrazu ovládol celé telo.

„Ty nebudeš rozhodovať o tom, čo sa bude diať!“ zavrčala a tvár sa jej od zlosti začala meniť. „Ja som tá, ktorej slovo je prvoradé a keď poviem, že sa niečo udeje takto,“ dupla nohou, „tak nikto nebude odvrávať!“  Jej tón bol plný hrozieb a nenávisti. „Čo si vlastne myslíte?!“

Chris nervózne prešľapoval a snažil sa vyhýbať pohľadu na Lorrinu.

„Chris,“ otočila sa napokon na neho. „Čo sa ti podarilo zistiť odkedy si tu?“ spýtala sa a prebodávala ho pohľadom.

„Kol je tu,“ odpovedal jej po chvíli a Lorrina si vzdychla.

„Skvelé,“ zamrmlala a Katherine pocítila nával škodoradosti.

Konečne tej zmiji niečo nevychádza.

„A to nie je to najhoršie,“ pokračoval bojazlivo Chris, „on vie, že som tu. Videl ma dnes,“ dodal.

Katherine potlačila smiech a Lorrina hŕbu nadávok, čo sa jej dostávali na jazyk. „Kto to ešte vie?“ zasyčala cez zaťaté zuby.

„Damon Salvatore,“ pošepol Chris skôr podlahe, ako Lorrine a už po päťdesiaty raz sa modlil, aby sa dožil zajtrajška.

*** 

Sophie sa pomrvila a pomaly si ponaťahovala telo. Keď otvorila oči, zarmútila sa. Takže to bol  sen. Ona skutočne so svojou rodinou nebola.

„Ahoj,“ doniesol sa k nej Alexov jemný hlas.

Posadila sa a vlasy, ktoré jej neprestajne padali do očí, si zasunula za uši. „Ahoj,“ uškrnula sa na Alexa, ktorý sa rozvaľoval na sedačke a čítal.

„Čo čítaš?“ spýtala sa Sophie so záujmom a naťahovala krk, aby dovidela na obálku knihy.

„Portrét Doriana Graya,“ odpovedal Alex a Sophie sa zamračila.

„Nevedela som, že máš rád také knihy,“ prehodila a vstala, aby prešla k Alexovi.

Alex mykol plecom a zaklapol knihu. „Kedy si myslíš, že sa Klaus znova rozhodne presťahovať?“ spýtal sa, keď sa Sophie schúlila vedľa neho.

„Neviem, prečo?“ odpovedala a oči upierala na podlahu.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa Alex s potmehúdskym úsmevom a ruku omotal Sophie okolo pása.

Sophie si jemne zahryzla do pery a zamyslela sa. Ako sa vyspala? Na jednej strane vynikajúco, pretože mala úžasný sen. A na strane druhej, príšerne, lebo ten sen, bol len sen.

„Ani neviem,“ zašomrala napokon a schúlila sa k Alexovi ešte viac.

„Ako to?“ prekvapil sa mladík a na jeho tvári sa usadil zadumaný výraz. „Nesnívalo sa ti nič?“ spýtal sa ostražito.

Sophie jeho prudká zmena prekvapila a vzpriamene sa posadila a prezerala si ho. Darmo sa snažil tváriť, že sa nič nedeje a že on s ničím nič nemá.

„Ten sen...“ zašomrala a zúžila oči do štrbín.

Alex sa zatváril previnilo a kajúcne a stiahol hlavu medzi plecia. Už sa mu ten nápad nezdal až taký dobrý.

„Prepáč, myslel som...“ začal, no nedohovoril, lebo Sophie mu skočila do reči.

„Počkaj!“ zdvihla ruky a vypúlila oči. „Prečo?“ spýtala sa po chvíli, ktorá Alexovi pripadala hriešne dlhá.

„Chcel som ťa potešiť. Počul som časť tvojho rozhovoru s Klausom a viem, že k nemu niečo cítiš,“ odpovedal a nervózne sa pohrával s rukami.

Sophie odula pery a premýšľala. „Vyzerá to tak?“ spýtala sa napokon.

Alex prekvapene nadvihol obočie a prebodol Sophie pohľadom. „Áno a myslím, že ani Klausovi to neušlo,“ odpovedal úprimne a sklamanie, ktoré z toho pociťoval zatlačil do ústrania.

„Ale ja ho predsa nemilujem. Áno, mám ho rada...“ Sophie sa v polovici vety zasekla a zaúpela.

„A?“ pobádal ju Alex, pretože sa chcel dozvedieť čo najviac o jej pocitoch.

„Zakaždým, keď si myslím, že by som v ňom mohla objaviť kúsok dobra, tak sa mi snaží ukázať, že v ňom žiadne nie je. Po celý čas sa tomu pokúšam odolávať a hovorím si, že je to len maska, za ktorou sa skrýva, ale už si nie som istá.“

Klaus sa vydal do Sophiinej izby, aby si s ňou o niečom dôležitom pohovoril, no začul rozhovor medzi ňou a Alexom. Zostal stáť pri dverách a napriek tomu, aké to je neslušné, počúval o čom hovoria.

A konečne sa dozvedel, aký názor na neho má Sophie. Doteraz to z jeho strany boli len domnienky a aj to nesprávne. On je zlý, bol zlý a bude zlý. A nikto na tom nikdy nič nezmení.

On predsa nežije za žiadnou maskou. Všetko čo kedy urobil, bolo úprimným vyjadrením jeho pocitov. Či už šlo o vraždu, alebo o niečo podobne zlé.

Keď Alex aj Sophie už nejakú chvíľu mlčali, Klaus rozrazil dvere a vošiel dnu. Sophie sebou pri hluku, ktorý narobil mykla a pritlačila sa k Alexovi.

„Pobaľte si veci!“ prikázal Klaus a otáčal sa na odchod, keď ho zastavila Sophie.

„Prečo?“ spýtala sa Sophie a Klaus sa otočil späť k nej. Videl, že vstala.

„Lebo som to povedal,“ zavrčal. Mal príšernú náladu vďaka zisteniam, ktorým pred malou chvíľou čelil.

„Sťahujeme sa,“ nedala sa Sophie a vyzvedala ďalej.

„Nie ideme k moru na dovolenku,“ sarkasticky odvrkol Klaus.

„Kam sa sťahujeme?“ spýtala sa Sophie a ignorovala jeho zlú náladu, ktorá bola už na prvý pohľad zrejmá.

„Prečo ťa to, kurva, trápi?“ zajačal a premáhal chuť skočiť po nej a vziať si jej krv.

Krv dvojníčky bola lahodná a vábila ho. Bola pre neho ako dokonalá symfónia.

„Povedz mi to,“ naliehala Sophie.

„Do Virgínie,“ odpovedal Klaus a keď videl, ako sa Sophiina tvár roztiahla v úžase a šťastí, pocítil nutkavú potrebu, znova ju zarmútiť. „Ale s nikým zo svojej rodiny a ani priateľov sa nestretneš!“ povedal už pokojnejšie a otočil sa na päte a vypochodoval z izby.

„Utečieme,“ pošepol jej Alex do ucha. Hlas znížil tak veľmi, že Sophie takmer nič nepočula.

Otočila sa na neho a prikývla. Vedela, že iná možnosť, ako útek z tohto pekla nie je.

*** 

Elena sa pretočila na druhú stranu. Celé telo ju neznesiteľne bolelo a v hlave jej hučalo. Ak by si už nevyplakala všetky slzy, čo mala, tak by proste plakala ďalej.

Elijah rezignovane sedel na dlážke a civel na stenu pred sebou. Už asi stý raz počítal ryhy a praskliny v nej.

„Myslíš, že nás nájdu?“ spýtala sa Elena a odkašľala si.

Elijah na ňu upriamil svoj neprítomný pohľad a mykol ledabolo plecom. „Netuším,“ povedal takmer nečujne.

„Ticho!“ zareval strážnik za celou a tresol kovovou zbraňou do mreže.

Po miestnosti sa ozval neznesiteľný zvuk a Elijah stisol oči a zaťal zuby. Elena sa ani nepokúšala to obísť bez stonania.

Boli tu zavretý už tak dlho. Vlastne ani nevedeli, koľko času presne ubehlo a oboch už pomaly, ale isto, premáhal strach.

Strach, že tu jednoducho vyschnú a už nikdy sa nedostanú von a neuvidia svojich priateľov a svoju rodinu.

„Elijah?“ pošepla Elena a hlavou mykla jeho smerom.

Elijah nadvihol obočie na znak, že ju vníma, ale nepovedal nič.

„Čo myslíš, že od nás chcú?“ spýtala sa trhane. Hrdlo mala úplne vyschnuté a škriabalo ju.

„Myslím, že od nás nič,“ zašomral. „Ale od niekoho, kto je nám blízky,“ dodal.

Elena vedela o kom hovorí. Znova nastalo ticho, ktoré občas prerušil strážnik, keď sa pokúšal si nejako skrátiť čas.

Sophie a Klaus. To kvôli nim sa toto dialo.

Tak, má niekto teóriu, čo presne by mohla byť Lorrina zač a kde sa vzala?

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 16. kapitola: