Little Dirty Secret - 20. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Vždy dve dvojníčky.
Snáď sa bude páčiť.

11.02.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1585×

20. kapitola

„Viete, bolo zábavné sledovať, ako si myslíte, že utečiete,“ zasmial sa Elliot, keď dotiahol Sophie do domu.

„Elliot, prosím,“ zaprosila, čo Elliota ešte viac pobavilo a rozosmial sa.

„Klaus nebude nadšený, keď sa dozvie o vašom malom úlete,“ predniesol a zamračil sa na Alexa. Potom svoj pohľad zameral späť na Sophie. „Kým sa Klaus vráti, zostaneš v tomto dome,“ prikázal hypnoticky a Sophie prikývla a popritom sa z jej oka vykotúľala jedna osamelá slza.

Vytrhla sa Elliotovi a vybrala sa smerom do svojej novej izby. Vošla dnu a rozhliadla sa dookola. Necítila sa tu dobre. Mala pocit nebezpečenstva, čo je vlastne paradox, keďže ju stráži celá armáda hybridov.

Alex vošiel hneď za ňou a v tvári mal vpísaný smútok. „Prepáč,“ pošepol a bez rozmyslu prešiel k nej a pevne ju objal.

Sophie si zaborila hlavu do Alexovej hrude a snažila sa potlačiť plač. Cítila sa odrazu hrozne prázdna, akoby vyprahla od všetkého toho smútku.

„Prečo je Elliot taký?“ pošepla zlomene.

Alex si povzdychol a rukou jemne hladil Sophiin chrbát. „Všetci hybridi sú ku Klausovi pripútaní a už to samo o sebe je hrozné. Lenže Elliot...“ odmlčal sa a hľadal správne slová, ako vyjadriť svoj poznatok. „On Klausa obdivuje a to je niečo, čo puto ešte znásobuje.“

Sophie sa pozrela do Alexových smutných očí a premýšľala čo bude ďalej. „Mne Klaus neublíži, ale tebe áno. Musíš ujsť,“ povedala.

Alex sa zamračil a pokrútil hlavou. „Nenechám ťa tu s ním samu!“ zavrčal.

Sophie sa na neho naliehavo zahľadela, „mne nič neurobí. Potrebuje ma. Ale teba by mohol zabiť a to nesmieme dopustiť. Musíš nájsť spôsob, ako zlomiť puto!“ povedala odhodlane.

Možno Alexov odchod bude pre ňu znamenať nekonečné utrpenie, ale pre jeho dobro je to to najlepšie. Ak tu teraz zostane, tak ho Sophie stratí navždy.

„Ale ja neviem ako,“ zašepkal smutne.

Vtedy Sophie niečo napadlo. „Choď do Mystic Falls a nájdi bratov Salvatorovcov. Oni určite na niečo prídu,“ navrhla a jemne do neho strčila, aby šiel. „Prosím, Alex. Kvôli mne,“ poprosila.

Alexova tvár sa zachmúrila a pozorne si prezeral Sophie. „Vrátim sa po teba!“ ubezpečil ju a Sophie vedela, že jej vraví pravdu.

***

Klaus zastavil pred domom o ktorom vedel, že patrí Katherine. Alebo Lorrine. Vlastne si ani nebol istý, že mu Chris povedal pravdu, ale musel to preveriť. Musel sa ubezpečiť.

Vošiel dnu a rozhliadal sa dookola. Vyzeralo to tu prázdne, keď si všimol dva veľké kufre. Zamračil sa a prešiel k nim. Jeden z nich otvoril a našiel ženské oblečenie.

„Pre toto som chcela, aby si vypadla!“ doniesol sa k nemu známy hlas a vo dverách sa zjavili dve dvojníčky.

Klaus vyjavene preskakoval pohľadom z jednej na druhú. Presne vedel, ktorá je ktorá. Katherine sa tvárila pobavene a škodoradostne, zatiaľ čo Lorrina vyzerala, akoby jej na hlavu vyliali vedro ľadovej vody. Veľmi ľadovej vody.

„Katherine zmizni!“ prikázal Klaus a dvojníčka bez reptania poslúchla a on s Lorrinou osamel. „Aké milé prekvapenie,“ predniesol a mykalo mu kútikom úst.

Lorrina sa chvíľu tvárila akoby videla ducha, no keď sa spamätala, na jej tvári sa usadil pohrdlivý a arogantný výraz. Presne taký, na aký u nej býval Klaus zvyknutý.

Tisíc rokov. Presne toľko ju nevidel. Presne toľko prešlo od smrti jeho Tatie.

„Môžeš mi vysvetliť, ako je možné, že chodíš po tomto svete?“ spýtal sa a nadvihol obočie.

„Ja ti nemusím vysvetľovať nič,“ odvrkla Lorrina a prešla k pohovke.

Chcela si sadnúť, keď sa k nej Klaus presunul a rukou ju zdrapil pod krk. „Mňa nemôžeš zabiť. Som pôvodná!“ zasyčala a kopla Klausa do brucha.

Ten to nečakal a kopanec ho odrazil dozadu.

„Nedotýkaj sa ma!“ zajačala na neho a tvár sa jej od návalu zlosti menila. Chvíľu s tým bojovala a potom to ustalo.

„Povedz mi, čo sa stalo! Inak sa nedožiješ zajtrajšieho rána!“ povedal Klaus a Lorrina sa zamračila.

Vedela o tom kolíku, ktorý zabíja pôvodných a kým ho nevlastní ona, tak musí Klausovi vyhovieť.

„Tvoja matka ma ušetrila,“ prehodila a mykla plecom.

Klaus sa hystericky rozosmial. Bol to silený smiech a bolo to počuteľné. „Nehovor!“

Lorrina podráždene pretočila oči a sadla si. „Keď čarodejnice obetovali moju sestru na potlačenie tvojho vlkolačieho génu, tak zistili, že spravili chybu. Kliatba sa dala zlomiť len zabitím dvojníčky a ako si už zistil, hybridov môžeš takisto vytvárať len jej krvou. A vzhľadom k tomu, že ja a Tatia sme boli dvojčatá, čarodejnice zistili, že sa vždy narodia dvojníčky dve. Preto ma tvoja mama vyhľadala a premenila. Vedela, že ťa nenávidím a urobím všetko pre to, aby som ťa zničila. A tak mi dala úlohu,“ povedala a pohodlne sa usadila na pohovke.

Klaus neveriaco stiahol obočie. „Dve? Katherine predsa...“ začal, no nedokončil, lebo Lorrina ho neslušne prerušila.

„Oh, Katherine mala dvojča, Tamaru. Zabila som ju, keď mala dva týždne a rovnako tak som chcela zabiť aj Katherine. Tým by bola pokrvná línia Petrových ukončená. Lenže ku Katherine som sa tú noc nedostala a keď Petrovci na druhý deň našli Tamaru mŕtvu, aj s Katherine sa zbalili a odišli. Katherine som našla dva týždne po tom, čo ty,“ oznámila.

Lorrina vravela pravdu, nemala už najmenší dôvod klamať. Klausova kliatba je zrušená a Klaus má svoju dvojníčku, z ktorej tela berie krv.

Lorrina spočiatku premýšľala, že Sophie zabije, ale napokon uznala, že je to predsa jej vlastná krv a preto si pre ňu nachystala iný osud, ktorý má v pláne spečatiť už za niekoľko dní. Teda ak všetko pôjde podľa plánu.

„Takže ty mi chceš povedať, že dvojníčky sa vždy rodili a vždy sa budú rodiť dve?“ spýtal sa Klaus a nadvihol obočie.

Lorrina bez slova prikývla a hrala sa s kľúčmi. Cítila sa pri Klausovi nepríjemne. Už keď boli ľuďmi, tak ho nemala rada. Nikdy nepochopila, ako sa do neho jej sestra mohla zamilovať. A presne tá láska bola pre ňu osudná. Esther bolo jedno, ktorú dvojníčku ušetrí, ale Lorrina ju presvedčila, že Tatia urobí presný opak toho, čo sa po nej chce. Bude Klausovi pomáhať a to nesmeli dopustiť.

Áno, aj Lorrina možno neuspela tak, ako si to predstavovala, ale čoskoro svoju pomstu naplní a Klaus zomrie.

„A ty si myslíš, drahá Lorrina, že po tom, čo si mi povedala, ťa ušetrím?“ prehodil Klaus pobavene.

Lorrina sa usmiala a prikývla. To, čo sa mu chystala povedať, bola bohapustá lož, no zachráni jej život. „Inak zomrie aj tvoja Sophie,“ zaševelila a Klaus nadvihol obočie. „Životy dvojníčok sú viazané na môj život,“ oznámila a Klausova tvár od hnevu doslova spurpurovela.

Už-už chcel niečo povedať, keď mu zazvonil mobil. Volal Elliot.

„Dúfam, že je to dôležité, keď ma vyrušuješ!“ vyštekol do telefónu.

„Sophie a Alex sa pokúsili utiecť. Chytil som ich, no i tak by si sa mal čo najskôr vrátiť,“ oznámil Elliot a Klaus od hnevu rozdrvil telefón.

„Problém?“ spýtala sa s úsmevom Lorrina.

Klaus prehltol radu nadávok, ktoré sa mu dostávali na jazyk. „My dvaja sme ešte neskončili,“ povedal a zmizol.

Lorrina osamela a povzdychla si. Keď nad všetkým spätne uvažuje, už sa jej Estherin plán nezdá dobrý. Klaus dostal všetko, čo chcel, aj keď Sophie sa zdá byť pekný kvietok.

A to je dôvod, prečo ju Lorrina ušetrí. Je presne taká istá, akou bývala aj Tatia. Lorrina ju milovala zo všetkého na svete najviac, aj keď ju poslala na istú smrť.

Možno za to raz zhnije v pekle, no jedno vie určite. Postará sa, aby Klaus v tom pekle hnil s ňou.

***

Damon pochodoval po obývačke a pomaly ho z toho úporného premýšľania začínala bolieť hlava.

Dve dvojníčky. Dve, z toho jedna pôvodná. Kto je vlastne Katherine? A kto je tá druhá? A prečo plakala, keď mu mazala pamäť?

„Sakra!“ zasyčal a kopol do pohovky, ktorá preletela miestnosťou a vrazila do knižnice.

Mal by začať kontrolovať a hlavne upokojovať svoje emócie, inak zdemoluje pol domu.

Idem na to zle, pomyslel si a posadil sa do kresla. Musí si to premyslieť od začiatku.

Keď boli ľudia, spoznali Katherine. Milovala ich oboch... ale čo ak to tak nebolo? Čo ak boli vždy dve a menili sa? Alebo...

Vtedy sa mu do hlavy dostala spomienka, na ktorú už zabudol.

„Je nebezpečné, aby sme tu boli obe,“ prehovorila Katherine. Damon práve šiel do svojej izby a začul ju, ako s niekým hovorí.

Zastavil a skryl sa za police s porcelánom v jedálni, ktorá zdanlivo vyzerala prázdne.

„Prečo si včera neprišla?“ spýtal sa takmer rovnaký hlas.

„Nemohla som,“ odpovedal Katherinin hlas. „Zdržal ma Damon a keď som sa od neho dostala, už som ťa nevedela nájsť. Teraz už konečne odíď. Chris ťa počká na konci mesta!“ prikázala Katherine a Damon zahliadol dve vzďaľujúce sa postavy.

Vtedy si to neuvedomil, alebo možno si to uvedomiť nechcel, ale tie dve ženy, ktoré od neho odchádzali vyzerali úplne rovnako.

A Chris... je možné, že šlo o Chrisa Anthonyho? Toho istého, ktorý práve prišiel do Mystic Falls?

Každopádne musí prísť na to, čo sa vtedy stalo a kto je tá druhá dvojníčka. A hlavne si musí ujasniť, do ktorej sa vtedy zamiloval.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction