Little Dirty Secret - 22. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Záchranná akcia.
Snáď sa bude páčiť.

15.02.2013 (09:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1502×

22. kapitola

Kol cítil, že z neho a Damona by mohli byť celkom dobrý priatelia. Ako dlho už nemal skutočného priateľa? Mal vôbec niekedy nejakého? Toto je otázka, ktorá ho zamestnávala celú cestu za jeho bratom.

Autom schválne postáli obďaleč a s Damonom sa vybrali ku kôlni pešo. Obaja mlčali a obom im to tak vyhovovalo.

Kol rátal pre a proti priateľstva s Damonom a Damon premýšľal o dvojníčkach. Nemohol dostať z hlavy pohľad na... slečnu mysterióznu, keď mu mazala pamäť. Ona bola skutočne smutná. Plakala, kvôli nemu. Je možné, že niekomu na ňom záleží?

„Damon, sústreď sa!“ zasyčal Kol a štuchol Damonovi do rebier.

Ten bolestne zasyčal a zagánil na muža, ktorý pozoroval okolie. „Je tu asi šesť ľudí, hliadkujú dookola. Pre naše vlastné dobro ich musíme povraždiť,“ povedal.

„Jupí, večera,“ predniesol ironicky Damon a Kol pretočil oči.

„Tak ideme na to. Ty berieš troch, ja beriem troch,“ prikázal Kol a skôr než Damon stihol nejako zareagovať, bol preč.

Damon si povzdychol a lenivo sa vydal smerom, o ktorom vedel, že je tam nejaký strážca. Muž bol ležérne opretý o strom a v ruke zvieral samopal.

„Chyba číslo jeden,“ zakričal Damon a muž sa odrazil od stromu a samopalom mieril pred seba. „Nikdy si nenechávaj nechránený chrbát,“ pošepol mu do ucha a rýchlim pohybom mu zlomil väzy.

Ak to pôjde takto ľahko aj ďalej, tak sa asi začne nudiť. Prešiel na miesto, kde bol ukrytý druhý strážca. Ten bol ale ostražitejší, a tak Damon schytal guľku do nohy. Skôr než muž stihol zasiahnuť upíra aj inam, ležal v blate s mŕtvym pohľadom.

„To máš za to, že si mi zničil rifle!“ zasyčal na neho Damon a prešiel ku kôlni, kde strážili dvaja muži.

Asi päť metrov od seba uvidel Kola. Vymenili si rýchle pohľady a Kol prikývol. Obaja sa upírou rýchlosťou dostali k nim a skôr, než sa jeden alebo druhý stihli spamätať, bolo po nich.

„Nebolo to príliš ľahké?“ spýtal sa Damon a nadvihol obočie.

„Niekoľko dní nemali veliteľa. Myslím si, že to je dôvod. Povolili v ostražitosti,“ odpovedal nezanietene Kol a spolu s Damonom sa vybrali dnu.

„Berieme aj Elenu?“ spýtal sa Kol pobavene. Chcel odľahčiť situáciu a pobaviť Damona, ale ten nevyzeral, že by mal náladu na vtipy.

„Nie, necháme ju tu,“ vyhlásil a spolu zišli po drevených schodoch dolu.

Dostali sa do malej chodby, ktorá pripomínala väzenie. Boli tu mreže a za mrežami... „Elijah!“ vykríkol Kol a prešiel k svojmu bratovi.

Elijah aj Elena vyzerali absolútne mŕtvo. V tvári nemali žiadnu farbu, boli špinaví a zakrvavení. Už na prvý pohľad na tom bola Elena horšie, Damonovi jej dokonca prišlo ľúto.

„Kol?“ zachrapčal Elijah a tvár skrivil do nepeknej grimasy.

Kol sa dotkol mreží a zajačal od bolesti, ktorá sa prehnala jeho rukou.

„Čo je?“ spýtal sa Damon a prešiel k nemu.

„Železník, tie mreže sú ním potreté,“ povedal Kol a rozhliadol sa dookola. „Musíme nájsť kľúče,“ povedal Damonovi a ten okamžite prikývol a vybral sa von.

Musí ich mať jednoznačne jeden zo strážcov. Netrvalo dlho a našli ich. Mal ich vo vrecku ten, čo postrelil Damona.

Damon a Kol sa vrátili dolu a odomkli obe cely. Kol okamžite išiel na pomoc Elijahovi a Damon zasa prešiel k Elene.

„Kde je Stefan?“ pošepla. Ťažko sa jej dýchalo a celým telom jej mykalo.

„Neviem,“ odpovedal úprimne Damon a vzal ju na ruky, aby ju mohol vyniesť von.

***

Stefan sedel v Grille a divil sa, že sa tu ešte neukázal Damon. Kde môže byť? Telefón mu neberie a ani doma nebol.

Jediné, čo Stefan doma našiel a čo ho určite nepotešilo, bola roztrieskaná knižnica a prelomený gauč. Tentokrát to za Damona upratovať nebude. Nech si zje, čo si navaril.

„Už sa vie niečo o Elene?“ spýtala sa Car a prisadla si k nemu. Tyler bol hneď za ňou a majetnícky ju držal okolo pásu.

„Zatiaľ nie,“ odpovedal Stefan a odpil si z bourbonu. Nemal ho síce rád, ale robil mu dobre a pomáhal mu upokojiť nervy.

„Stefan, bude to v poriadku,“ chlácholila ho Caroline a jemne ho rukou pohladila po ramene.

„Bodaj by si mala pravdu,“ zašomral a na ex vypil zvyšok bourbonu, ktorý mu v pohári ešte zostal.

„Stefan Salvatore?“ prihovoril sa mu odrazu neznámy hlas a Stefan sa za ním otočil.

Ocitol sa tvárou tvár hnedovlasému chlapcovi, vyzeral tak maximálne na dvadsať, možno aj menej.

„Áno,“ pritakal Stefan a zamračil sa.

„Som Alex Vanderwall,“ predstavil sa a natiahol k Stefanovi ruku. Stefan chvíľu váhal, ale nakoniec ju prijal.

„O čo ide?“ spýtal sa Stefan.
Caroline a Tyler si vymenili začudované pohľady, a keď sa pozreli späť na chlapca, uvedomili si, že na nich zazerá.

„Možno by sme to mali prebrať v súkromí,“ prehovoril napokon.

Stefanovi došlo, že prítomnosť Car a Tylera sa mu zjavne nepáči, no nemal v úmysle vyhovieť jeho požiadavke.

„Povedz to tu a teraz, alebo choď preč,“ povedal Stefan rozhodne a Alex si povzdychol a pustil sa do vysvetľovania.

„Ide o Klausa a Sophie,“ začal a pozorne sledoval výraz v tvári Stefana, ktorý sa pri zmienke o nich, prestal tváriť ľahostajne a otrávene.

„Čo o nich vieš?“ spýtala sa pre zmenu Caroline.

„Som Klausov hybrid a mal som na starosti Sophie, ale nejako sa nám to vymklo z rúk a ušli sme od neho. Nevedeli sme, že Klaus na nás nasadil ďalších hybridov. Nedôveroval mi a dovolím si povedať, že to bolo oprávnené. Ide o to, že chcem Sophie pomôcť, ale na to potrebujem zlomiť puto,“ objasnil im Alex situáciu a Stefanov pohľad vystrelil k Tylerovi.

„Pomôžeš mu?“ spýtal sa a Tyler sa zaškľabil.

„Jasné, urobím čokoľvek, čo prispeje k zničeniu Klausa,“ odpovedal Tyler a Alex nechápavo nadvihol obočie.

„Pomôžeme ti,“ uškrnul sa Stefan a potľapkal Alexa po ramene.

***

Sophie pochodovala po izbe a rukami sa poťahovala za vlasy. Čo sa to stalo? Čo to urobila? Ako mohla dovoliť, aby tak hlúpo podľahla Klausovi? Bolo to od nej úbohé. Mala sa mu vzoprieť a už vonkoncom mu nemala dovoliť, aby nad ňou tak jednoducho získal moc.

On ju predsa väzní... chová sa k nej ako malému dieťaťu, ktoré nemá vlastný rozum. Zakazuje jej to a tamto, a potom jednoducho príde a pobozká ju? Čo si vlastne myslí?

Dvere sa otvorili a dnu nakukol Klaus. Sophie sa otočila tvárou k nemu a uprene mu hľadela do modrých očí, ktoré pôsobili tak mlado a staro zároveň.

„Si v poriadku?“ zašomral Klaus. Sophie jeho slovám sotva rozumela, no prikývla. „Vieš, chcel som...“ začal, no Sophie ho v domnelí, že vie o čo sa jedná, prerušila.

„Nechaj to tak, Klaus. Proste na to zabudneme,“ mykla plecom a zahryzla si do pery.

V Klausovi pri jej slovách navrel hnev. Úsečne prikývol a odišiel z miestnosti. Vtrhol do svojej pracovne a premýšľal, čo urobiť, aby sa neprestal ovládať. Naštvala ho. Tak veľmi, že by teraz pokojne niekoho zabil a ani brvou by pri tom nemykol.

„Klaus?“ doniesol sa k nemu hlas jedného z jeho hybridov.

Klaus nadvihol obočie a povýšene ho prebodol pohľadom. „Našli ste ho?“ spýtal sa.

Hybrid sa zamračil a pokrútil hlavou. „Ale budem hľadať ďalej. Nájdem ho, Klaus. Sľubujem!“ povedal.

„Nesľubuj niečo, čo nemôžeš splniť!“ zasyčal a prešiel k nemu. „Ste tak neschopní!“ povedal a jediným pohybom vytrhol hybridovi srdce z hrude.

Alex je prekážka medzi ním a Sophie, a preto musí zomrieť. Iná možnosť nejestvuje.

Viem, že by Vás asi viac zaujímali Klaus a Sophie, ale sľubujem, že v 24. a 25. kapitole si ich užijete až-až. Majte so mnou, prosím, strpenie :)

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction