OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Little Dirty Secret - 26. kapitola

20.02.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1582×

26. kapitola

„Stefan, niečo sa mi na nej nepáči,“ šomrala Elena a prechádzala sa po izbe sem a tam.

Nedokázala dostať z hlavy obraz Lorriny, ako sa lepí na Damona. No to nebolo to, čo ju trápilo najviac. Elena jej neverila a nech by urobila čokoľvek, ani jej veriť nebude. Pri Lorrine mala dokonca ešte horší pocit, ako keď stretla Klausa a to si myslela, že niečo také nie je možné.

„Ak mám byť úprimný, tak ani mne. Ale vieš, čo ma metie najviac? Ktorá je v skutočnosti tá zlá. Všetky tie príšerné veci robila Lorrina, alebo Katherine?“ povedal Stefan. Bola to viac – menej rečnícka otázka, na ktorú neočakával odpoveď a ani ju nedostal.

Kým Elena stihla povedať niečo ďalšie, do izby sa vrútila Caroline s víťazoslávnym úškľabkom na tvári. „Hotovo!“ vykríkla s úsmevom.

Stefan aj Elena na ňu pohliadli s nadvihnutým obočím a Caroline sa zamračila.

„Alex je voľný!“ prehovorila už menej nadšene a jej nadšenie opadlo ešte viac po tom, čo sa zvyšok osadenstva nemal k jasaniu. Momentálne boli na práci dôležitejšie veci, ako Klausovi hybridi. „Tvárite sa tak pohrebne kvôli Lorrine?“ spýtala sa po chvíli blondína a posadila sa na veľkú hnedú pohovku.

„Stretla si ju?“ spýtal sa okamžite Stefan.

Caroline rázne pokrútila hlavou. „Zatiaľ nie!“ odpovedala pokojne a mykla plecom.

„Ani nechci,“ zavrčala Elena a ruky si založila na prsiach.

Caroline začudovane nadvihla obočie. „Deje sa niečo?“

„Nepáči sa mi, dobre?!“ zajačala Elena a vypochodovala z miestnosti.

Stefan sa zamračil, ale nijako to nekomentoval, len hypnotizoval podlahu a hrýzol si do pery.

„Stefan, čo sa tu naozaj stalo?“ spýtala sa po chvíli Caroline.

Stefan si povzdychol a aby sa aspoň trochu upokojil, začal sa prechádzať dookola. „Elena prichytila Damona s Lorrinou v dosť chúlostivej situácii. Aspoň z jej pohľadu,“ začal pomaly a Carolinina tvár sa vyjasnila pochopením. „Aj keď si to odmieta priznať, tak žiarli,“ dodal a povzdychol si.

*** 

Lorrina sa vrútila do domu a tresla za sebou dverami. Tie sa od nárazu rozlomili a zostali visieť za pánty.

„Ale... niekto tu má zlú náladu!“ posmešne prehovoril Kol a do sekundy sa zjavil pred rozčúlenou dvojníčkou.

Lorrina sa už-už chystala začať mu nadávať, ale Kol ju predbehol a pokračoval.

„Mám zlú správu,“ predniesol a stisol pery do úzkej linky.

Lorrina nadvihla obočie a zaškľabila sa. Zlých správ bolo dosť na ďalšie storočie. Minimálne.

„Dnes som bol v meste a hádaj, koho som stretol!“ prehodil nedbalo a vychutnával si Lorrininu zamračenú tvár. „Dvojníčku,“ dodal, keď sa hnedovláska k ničomu nemala.

„Vravela som jej, aby zmizla!“ zasyčala Lorrina a vydala sa k baru s alkoholom. Ani sa neobťažovala si ho liať do pohára. Rovno do seba obrátila fľašu, bola tak naštvaná, že mala chuť vraždiť. A možno to aj urobí.

„Hanne?“ pochybovačne nadvihol obočie Kol a Lorrine zabehlo.

„Hannah Gilbertová je v Mystic Falls?“ spýtala sa a od šoku, ktorý opantal jej telo takmer zabudla na dýchanie.

Ako mohla byť taká nedôsledná? Vedela, že nie je najlepší nápad nechať Hannu žiť, ale tá potvora s ňou uzavrela dohodu. A teraz sa ju rozhodla porušiť? Ale prečo? Lorrine nešlo do hlavy, prečo sa práve teraz rozhodla ukázať a čo ju k tomu vlastne priviedlo.

Hannah nikdy nebola hlúpa a to len utvrdzovalo Lorrinu, že nemá tak celkom nezištné dôvody. Niečo sa tu deje.

„Čo je, nejako si zbledla!“ posmieval sa Kol. „Zlyhala si a po svete behá možno stovka dvojníčok!“ Kol si doslova užíval, ako mŕtvolne sa Lorrina tvári.

Lorrina kopla do konferenčného stolíka a vypustila fúru nadávok. „Nie je ich stovka, ty pako. Ja presne viem, koľko mojich kópií na svete je!“ zakričala na Kola.

Toho jej reakcia pobavila a spokojne sa uvelebil na kresle a pohmkával si nejakú melódiu. Ak už sem prišiel, prečo nevytočiť Lorrinu do nepríčetnosti?

„Kol, musíme zistiť, prečo je tu!“ vyhlásila rozhodne Lorrina a prebodla pôvodného pohľadom.

„Musíme?“ začudoval sa Kol a rázne pokrútil hlavou. „Ja nemusím nič maličká!“ vyhlásil s úsmevom a prenikavým pohľadom prebodával Lorrinu.

„Ale kvôli mne by si to urobil, však?“ spýtala sa s pohľadom anjela a podišla bližšie k rozvalenému Kolovi.

„Nevidím k tomu najmenší dôvod!“ prehodil ledabolo a prstami klopkal po stolíku vedľa neho.

Keď si všimol, ako to Lorrinu vytáča, pridal na intenzite.

„Ale no tak,“ zapriadla a posadila sa tesne k nemu. Kol sa automaticky odtiahol, ale Lorrina nebola typ, ktorý by hral fér a preto použila svoju upíriu rýchlosť a v sekunde sa dostala do Kolovho lona.

„O čo ti ide?“ fľochol naštvane. „Znova ma chceš využiť pre svoje plány a potom ma jednoducho odkopneš? Veď tak to robíš, nie?!“ zareval a pokúsil sa ju zo seba dostať, ale Lorrina to čakala a preto bola rýchlejšia.

Jediným pohybom dostala Kola na chrbát, obkročmo si na neho sadla a pobavene sa na neho zaškľabila. „Ty ma už nemiluješ?“ spýtala sa naoko smutne.

Kol prevrátil oči a povzdychol si. „Nie!“ vyhlásil jednoznačne.

Lorrinu spočiatku prekvapil chlad, ktorý z neho sálal, no nedala to na sebe poznať a rozpustene sa na neho usmiala. „Ale no tak,“ zapriadla a ukazovákom mu prešla po pere. Kol sebou mykol a to Lorrinu vyprovokovalo.

Pritisla svoje pery k jeho a tým nad Kolom získala neuveriteľnú moc. Už ako chlapec bol do nej zamilovaný, ale ona... spočiatku milovala Klausa, ale jej sestra jej ho ukradla a potom sa z nej stala zatrpknutá pomstychtivá mrcha.

„Prečo ma klameš?“ pošepla Lorrina do Kolových pier a ten sa striasol, keď si uvedomil, čo robí a odsotil ju.

„Stačí!“ vyhlásil a postavil sa na odchod, ale Lorrina ho predbehla.

„Snáď teraz neodídeš!“ pošepla a pritisla sa k nemu. „Čo keby sme urobili dohodu?“ navrhla.

Kol chvíľu zvažoval, čo urobiť, ale napokon prikývol a pokynul Lorrine, aby spustila.

„Ty mi pomôžeš nájsť Hannu a ja ti za to dám to, čo chceš,“ povedala a Kol sa na ňu nepekne zamračil.

„A čo Damon?“ spýtal sa napokon a podľa výrazu v tvári dvojníčky mu došlo, že trafil do čierneho.

„Damon sa to nedozvie!“ vyhlásila a prebodla ho zamračeným pohľadom.

Kol sa spočiatku rozosmial, ale napokon sa rozhodol, že toto si nesmie nechať ujsť. Nie len preto, lebo si znova užije Lorrinu, ale hlavne preto, že bude mať niečo, čo proti nej môže použiť. Damon je jej slabinou a mať v zálohe takúto výhodu sa mu môže zísť.

Lorrina je jednoznačne blbá, ak si myslí, že to na ňu raz nevytiahne a nezničí aj ten posledný miniatúrny mikrób nádeje čo zostal. A potom sa už z Damonom môže rozlúčiť nadobro.

„Dobre,“ uškrnul sa a bez toho, aby počkal na jej reakciu z nej strhol tričko a vrhol sa na ňu.

*** 

Sophie pobehovala po dome a premýšľala, ako sa asi rozptýli. Mala chuť maľovať, spievať, tancovať, čítať, alebo možno si zahrať XBox. Alebo ísť na nákupy, alebo do kina. A možno sa len s niekým rozprávať.

Pri poslednej myšlienke sa otočila a vybrala sa smerom do Klausovej pracovne. Bez zaklopania vtrhla dnu a uvidela Klausa, ako pozorne hľadí na svoj rozrobený obraz.

„Ahoj,“ zakričala nadšene a podišla k nemu.

Klaus sa na ňu najprv zamračil a na tvári sa mu nachvíľu usadil zamyslený výraz, ale ten hneď vystriedalo uspokojenie a usmial sa. „Ahoj,“ pozdravil. „Čomu vďačím za tvoju prítomnosť?“ spýtal sa.

Sophie mykla plecom a sledovala, ako Klaus opatrne dokončuje... čože to je? „Čo to bude, keď to bude?“ spýtala sa s úsmevom a Klaus sa nad jej správaním musel zasmiať.

„Čo ti hovorí pojem abstrakcia?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím a kútikom oka sledoval hnedovlásku, ktorá si ukazovákom klopkala po brade a intenzívne sa mračila na obraz.

„Chceš to vedieť?“ spýtala sa po chvíli s úsmevom a Klaus prikývol.

Sophie ho odtisla od obrazu a chvíľu sa naň ešte pozerala. Potom vzala štetec z Klausovej ruky, namočila ho do farby a obraz počmárala.

Klaus vyvalil oči a s otvorenými ústami sledoval Sophie, ako ničí jeho veľdielo. „Ty si ho úplne pokazila!“ vyhlásil neveriaco, čo Sophie rozosmialo.

Chovala sa tak bezstarostne a jej nálada bola úplne dokonalá. Každý jej výraz, každá jej grimasa a každé jej slovo nadobudli úplne iný význam.

„Nie, ja som ho vylepšila!“ povedala rozhodne a pozerala na obraz.

Klaus dostal pri pohľade na dvojníčku chuť chovať sa detinsky a rukami ju oblapil okolo pása a stiahol ju k sebe.

„Za toto ťa potrestám!“ vyhlásil a hodil Sophie na pohovku.

Tá sa rozosmiala a pokúsila sa od neho utiecť, ale povedzme si úprimne, veľmi nemala šancu.

„Nik, prosím,“ vykoktala pomedzi záchvaty smiechu a snažila sa od seba Klausa odtlačiť.

„Nie, nie, nie,“ pokrútil hybrid pobavene hlavou. „Povedz, Sophie, si šteklivá?“ spýtal sa s obrovským úsmevom a Sophiine oči sa rozšírili hrôzou.

To Klausovi stačilo ako odpoveď a jeho ruky ju šteklili po celom tele. Sophie už pomaly začínala plakať od smiechu, keď sa jej konečne podarilo premôcť Klausa a teraz bol on ten, kto bol “zajatý“ na sedačke pod ňou.

„Už ku mne nikdy nebuď zlý,“ poprosila vážnym hlasom a Klausa okamžite prešla chuť na zábavu.

Civel na ňu a nevedel, ako presne by mal zareagovať. Skutočne jej už ublížiť nechcel. Nemo prikývol a Sophie si zahryzla do pery a pohladila Klausa po líci. Vtedy Klaus prestal bojovať so svojou túžbou a stiahol ju na seba a spojil ich pery vo vášnivom bozku.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 26. kapitola: