Little Dirty Secret - 28. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Hannah Gilbertová
Snáď sa bude páčiť.

26.02.2013 (11:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1472×

28. kapitola

„Som hotová!“ S týmito slovami sa vrútila Sophie do Klausovej pracovne.

Klaus práve stál pri okne a pozoroval trblietavé hviezdy na nebi. To bola jedna z mála vecí, ktoré sa za celý jeho život nemenili. Hviezdy boli stále rovnaké a stále prítomné a Klaus mal pohľad na ne nesmierne rád.

Keď začul Sophie, s úsmevom sa na ňu otočil. „Tak môžeme ísť,“ vyhlásil a nastavil Sophie rameno.

Celá scéna na Sophie pôsobila ako vystrihnutá z nejakého romantického filmu. Spolu s Klausom vyšli pred dom, kde na nich už čakali traja hybridi.

„Idú s nami?“ zamračila sa Sophie na Klausa a ten hneď prikývol.

„Pre tvoju bezpečnosť,“ oznámil jej pokojne.

Sophie bola cieľom mnohých tvorov, ktorí Klausa z duše nenávideli a keďže nemohli zabiť jeho, mohli sa o to pokúsiť u nej. Ona bola najlepší spôsob ako Klausovi ublížiť. O jeho vnútorných pocitoch, samozrejme, nikto nevedel, celkom stačilo, že táto drobná hnedovláska je kľúčom k vytváraniu jeho hybridov.

„Povieš mi už kam ideme?“ spýtala sa Sophie, keď sedeli v aute a mierili si to smerom k diaľnici.

„Nie,“ rázne, ale s úsmevom odpovedal Klaus a lišiacky pri tom na ňu pohliadol.

Hybridi nešli s nimi, ale šli druhým autom a držali sa tesne pri nich. Bolo to pre Sophie iritujúce, no rozhodne to bolo znesiteľnejšie, ako keby mali byť priamo v aute, v ktorom sú oni. A hlavne jej vadil Elliot. Sophie celkom nechápala, prečo ho nemá rada. Veď jej vlastne nikdy nič neurobil, len ju strážil a aj to na príkaz Klausa. Tak prečo ho nemala rada? Čo jej na ňom vadilo?

Ale ako nad tým rozmýšľala, nejako sa celý jej život zdal taký... prázdny? Akoby v ňom niečo chýbalo. Akoby jej niečo dôležité unikalo a Sophie presne nevedela, čo. Pripadala si občas ako stratená v temnej jame, ktorá nemala ani začiatok, ani koniec a ona len padala. Padala do bezodnej priepasti a okolo nej unikal celý svet. Celý život. Ale aký život, keď ona v podstate žiadny nemala?

***

Caroline sedela na pohovke a tvárila sa unudene. Damon s tým svojím úškľabkom neustále kazil jej náladu. Sedel oproti nej a škeril sa. Akú len mala chuť mu zapichnúť kolík do brucha. Alebo ešte lepšie, do jeho intímnych partií. Nemôcť mať sex by bolo pre neho tým najväčším nešťastím, aké by ten jeho nehorázne sexi zadok mohlo postihnúť.

„Kedy príde?“ spýtala sa Elena, ktorá každých päť minút odbehovala pred dom, aby sa uistila, že návšteva sa ešte nedostavila.

„Nikdy, lebo neexistuje,“ prehodil Damon. „Caroline mala halucinácie,“ dodal s úsmevom a Caroline potlačila nadávku.

Nie, nie, nie, nebude sa znižovať na jeho úroveň. To nie.

„Damon, neprovokuj ju,“ zasyčal Stefan a zagánil na svojho staršieho brata.

Damon len obranne zodvihol ruky a ďalej sa už venoval len svojej whisky.

Alex stál bokom a situáciu nezanietene sledoval, popritom civel na Elenu, ktorá bola taká iná a zároveň taká rovnaká ako Sophie. Stretol zatiaľ štyri dvojníčky a síce vyzerali úplne identicky a na nerozoznanie, v skutočnosti bola každá niečím výnimočná.

Elenu prezrádzal jej plachý výraz, Katherine prekypovala aroganciou, Lorrina bola zasa príliš namyslená a Sophie... to bol prípad sám o sebe. Ona bola z nich všetkých najoriginálnejšia a vždy zostala svoja. Na nič sa nehrala a bola úprimná. A jej pohľad bol plný medu.

„Je tu!“ vyhŕkla Elena a prebodla Stefana vystrašeným pohľadom.

„Určite to nie je Lorrina, alebo Katherine?“ spýtal sa Damon s povytiahnutým obočím a Elena pokrútila hlavou.

Trvalo asi osem sekúnd, kým tresli vchodové dvere a ďalších päť, kým sa pred nimi zjavila dvojníčka. S našpúlenými perami a pohŕdavým výrazom si obzrela osadenstvo, a potom znudeným krokom vošla do stredu miestnosti.

„Som Stefan,“ predstavil sa a natiahol k nej ruku.

„Hannah,“ uškrnula sa na oplátku a ponúkanú ruku prijala.

Damon pri pohľade na ňu zaúpel a rukou si zašiel do vlasov. „Nie je ich už nejako veľa?“ spýtal sa a z úst mu doslova kvapkal sarkazmus.

„Odpusti si to!“ zavrčal Alex a prešiel bližšie k ostatným. Nechcel, aby mu niečo uniklo.

Hannah šľahla škaredým pohľadom po čiernovlasom upírovi. „Ty budeš ten Damon,“ prehodila nedbalo a mykla plecom. Prameň rovných vlasov sa jej pri tom uvoľnil spoza ucha.

„Vidím, že zvesti o mne ma predbehli.“ Zaškeril sa a Hannah sa pousmiala.

„Hej, ale rozhodne som sa nedopočula nič dobré,“ rypla do neho a posadila sa ku Caroline, ktorá nestranne skenovala situáciu.

Damon sa už nadychoval k odpovedi, keď sa do toho vložila Elena. „Máme na prejednanie dôležitejšie veci!“ oborila sa na Damona.

„A okrem toho, nevravel si, že tu nebudeš?“ štekla Caroline a Damon sa usmial.

„Toto je môj dom, blondska, takže ešte slovo a nebudeš tu ty!“ vrátil jej Damon a ďalej sa rozhodol akékoľvek narážky ignorovať.

„Tak o čo tu presne ide a prečo si sem prišla?“ spýtal sa okamžite Alex a sledoval uprene Hannu, ktorá si hrýzla spodnú peru.

„Najprv mi povedzte vy, čo viete,“ vyjednávala Hannah.

„Poznáš Lorrinu?“ spýtala sa Elena a Hannah prikývla. „Tak nám o nej povedz, čo vieš,“ poprosila milo.

„Viem, že Esther ju nechala žiť, aby sa postarala o to, že dvojníčky sa nikdy nedostanú ku Klausovi. Ale zlyhala, zabila síce moju sestru a zhruba desať ďalších dievčat, ale niečo podstatné jej momentálne uniká. Je príliš sústredená na seba a o zvyšok sveta sa nestará,“ povedala s úškrnom Hannah.

„O čom presne hovoríš?“ spýtala sa Caroline a všetky oči v miestnosti sa s očakávaním stočili k Hanne.

„Poviem vám všetko, čo viem, ale mám podmienku!“ povedala pokojne hnedovláska. „Viem, že existuje kolík, ktorý dokáže zabiť pôvodného. Chcem ho!“ oznámila.

„A koho ním chceš zabiť?“ spýtal sa nezaujato Damon, i keď odpoveď už vlastne poznal.

„Lorrinu, pochopiteľne!“ Ledabolo mykla plecom. „Zabila moju sestru a tak ja zabijem ju.“

„Nie, nezabiješ,“ pokrútil hlavou Damon a Hannah k nemu prekvapene vzhliadla. „Je pôvodná a ak ju zabiješ, tak spolu s ňou zomrie celá línia upírov, ktorí boli stvorení jej krvou. A do tejto línie spadám aj ja, Elena a blondína!“ povedal a dával si záležať, aby jeho hlas znel autoritatívne.

Hanne takmer od šoku vypadli oči z jamiek. Civela na Damona a pery sa jej pri tom sformovali do písmenka O. „No dopekla!“ zanadávala.

„Aj teba stvorila, že?“ zasmial sa Damon a Hannah prikývla.

„Ale existuje predsa dýka!“ prehodil Stefan.

„A vy ju máte?“ začudovala sa Hannah.

„Nie, ale vieme kto ju má,“ uškrnul sa Damon. „A teraz ty!“ pobádal Hannu nedočkavo. Bol doslova hladný za informáciami.

„Každú piatu generáciu Petrových sa narodí dvojníčka. Pokiaľ viem, rodia sa v dvoch líniách, jedna sme my, Gilbertoví, a druhí sú Wildenoví,“ začala zamyslene. „Oba tieto rody sú potomkami Petrových, teda Tatiinho syna, ktorý mal dve deti a tak ďalej. Podľa mojich výpočtov sú na rade Wildenoví. Stopa ma doviedla až sem a pokiaľ sa nemýlim, tie dve by mali mať asi dvanásť rokov. Ale Lorrina o nich nemá páru, inak by už dávno boli mŕtve.“

***

„Je to tu krásne,“ usmievala sa Sophie a rozhliadala sa po luxusnej reštaurácii, kam ju Klaus doviedol.

Okrem tejto večere, ktorá bude asi prehnane drahá, mal pre ňu pripravené ešte ďalšie prekvapenie, ale na všetko mal presne stanovený harmonogram.

„Som rád, že sa ti tu páči. Zvažoval som, ktoré miesto bude najlepšie a táto reštaurácia je najvychytenejšia v širokom okolí,“ uškrnul sa hnedovlasý upír a odpil si z vína.

„To je jedno. Stačil by mi aj McDonnald,“ usmiala sa Sophie. Mala nesmierne dobrú náladu. Ani nevedela prečo, ale cítila sa uvoľnene a spokojne, i keď pocit, že jej niečo uniká, ju žiaľ neopúšťal.

„Si v poriadku?“ spýtal sa Klaus, keď Sophie už dlhšie nič nevravela a len hypnotizovala kvety vo váze.

Hnedovláska sa jemne pousmiala a prikývla. „Samozrejme.“

„Povedz mi pravdu!“ prikázal Klaus. Túto upíriu schopnosť miloval najviac zo všetkých.

„Ja neviem,“ priznala. „Mám stále pocit, že sa niečo stratilo. Že niečo z mojej hlavy ušlo a nedokážem prísť na to, čo to je,“ povedala pod nátlakom.

Že ho to nenapadlo! Ovplyvnenie jej vymazalo spomienky a nie pocity. V nej sa stále kopia milióny emócií a ona im nerozumie a to ju ničí. Ako na niečo tak banálne mohol zabudnúť? Mohol by jej emócie vypnúť? Upíri to síce dokážu, ale čo ľudia?

„Idem na toaletu,“ usmiala sa Sophie a pomaly sa pobrala preč.

Potrebovala byť na chvíľku sama a odpočinúť si od Klausovho pohľadu, ktorým ju v jednom kuse prepichoval. Akoby sa snažil vidieť priamo do nej. Štvalo ju to. Ale keď nad tým uvažovala z iného uhlu, tak ju napadlo, že sa ju možno len snažil pochopiť.

Vošla na toalety a do nosa jej udrel čerstvý vzduch. Okno bolo dokorán a Sophie vzduch robil dobre. Upokojoval jej rozdrapkané nervy. Prešla k umývadlu a chcela si opláchnuť tvár, no zarazila sa. Má na sebe kilo mejkapu, takže to asi nebude najlepší nápad.

Pozrela na seba do zrkadla a takmer skolabovala. Kým však nejako stihla reagovať na vzniknutú situáciu, obklopila ju tma.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction