O dva mesiace neskôr.
Snáď sa bude páčiť.
18.01.2013 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1851×
8. kapitola
Celé mesto bolo pokojné, ponorené do tmy. Noci v Mystic Falls bývali obvykle rušné a plné strachu a krvi. Ale s Klausovým odchodom sa to všetko skončilo a mestečko sa vrátilo do svojho nudného stereotypu.
Už sa tu nebojovalo o životy nevinných ľudí. Na boj nebol dôvod.
V tmavej izbe, sedela pri okne skrčená hnedovlasá upírka a ako každú noc, išla si vyplakať oči.
„Elena,“ šepol do tmy Stefan, čím ju vytrhol zo zadumania. „Nájdeme ju,“ povedal snáď miliónty raz a sám prestával svojim slovám veriť.
Zneli tak nedôveryhodne aj jemu samému a keď ich vravel Elene, mal chuť prefackať sa.
„To už si vravel,“ odpovedala mu zachrípnuto a z očí sa jej preliali ďalšie slzy.
Stefan podišiel k nej a jemne ju objal. Elena sa jeho dotyku nebránila, no Stefan cítil, že ho nepríjma tak vrúcne, ako voľakedy.
„On mi ju vzal,“ zasyčala do tmy. „Nemala som čas, ju ani spoznať...“ šepkala a kolísala sa spredu dozadu.
Stefan jej už chcel niečo odpovedať, keď začul, ako dolu buchli dvere. Vstal a započúval sa do ticha, ktoré po chvíli prerušil jemný dievčenský hlas.
„Máš krásny dom,“ povedala.
Na chvíľu nastalo ticho, počas ktorého Stefanove uši nezaznamenali nič, okrem Eleninho dýchania, potom sa ozval hlas jeho ignorantského brata.
„A to si ešte nevidela moju posteľ.“
Elena vstala a prešla do kúpeľne. Dala si záležať na tom, aby dverami tresla čo najsilnejšie. Stefan vedel, že jeho priateľka neznáša tieto Damonove výstrelky najlepšie. Aj keď sa tej predstave zubami nechtami bránil, vedel, že k nemu niečo cíti.
Občas sa to odrazilo v jej úsmeve, v jej pohľade, v jej slovách a jej gestikulácii. Pravdepodobne, ak by ho požiadala, aby odišiel a nechal ju po boku Damona, tak by to urobil.
Zaviazal sa, že vždy vypočuje jej prosby a želania, nech by to pre neho malo znamenať čokoľvek. A nič ho nezastaví pred robením Elenu šťastnou.
„Môžeš im povedať aby stíchli?“ zajačala od dverí odrazu a Stefan bez slova prikývol a vydal sa za svojím idiotským bratom.
„Damon mohol by si sa krotiť?“ spýtal sa podráždene svojho brata a vtrhol do obývačky, kde našiel Damona s polonahou blondínou.
„Tomu hovorím faux pas,“ zaškeril sa Damon a blondíne, ktorá sa snažila nasúkať do blúzky pošepky prikázal, aby ho počkala v izbe.
„Elena je rozrušená a...“ začal Stefan, ale bol hrubo prerušený svojim bratom.
„A čo Stefan?“ spýtal sa a prešiel k baru, kde mal odložené štyri fľaše bourbonu. Jednu vytiahol a nalial si z nej do pohára.
Stefan ho zatiaľ bez sova sledoval.
„Len pre to, že Elenita sa nemá dobre, tak ja budem chodiť po špičkách?“ spýtal sa ironicky. „Keď sa jej niečo nepáči, môže ísť. Myslím, že viacerí by sa potešili,“ prehodil drzo a nadvihol kútik červených pier.
„Aj idem!“ vykríkla urazene a trielila von.
„Po ceste som videl veveričky!“ zakričal Damon a Elena sa zastavila a prebodla ho nenávistný pohľadom. „Tretí strom odtiaľto pri ceste do mesta,“ podával inštrukcie. „Ak by si bola hladná,“ dodal napokon.
Stefan zavrčal a Elena doslova penila. „Damon ovládaj sa,“ zahriakol ho brat a prešiel k Elene.
„Viete čo hrdličky? Vy sa tu ľutujte, aký je k vám svet nespravodlivý a ja idem večerať,“ vyhlásil čiernovlasý upír a opustil miestnosť.
***
Sophie tresla dverami najsilnejšie ako sa jej podarilo a urazene si sadla na pohovku vo veľkej obývačke.
V jej tvári sa okrem nenávisti, strachu a hnevu nenachádzalo nič.
„Dokedy sa budeš správať takto?“ spýtal sa Klaus, ktorý vtrhol do miestnosti hneď po nej.
„Dokedy ma budeš držať pod zámkom?“ odpovedala mu otázkou a nadvihla hnedé obočie.
Klaus pretočil oči a zazeral na svoju, čím ďalej neznesiteľnejšiu dvojníčku.
„Musím odísť,“ vyhlásil napokon a otočil sa na odchod.
„Jasné a mňa tu necháš!“ štekla po ňom a vstala z pohovky.
Klaus sa od dverí škeril na tú malú otravu. „Bez Alexa sa nikam ani nepohneš!“ prikázal jasne a odišiel.
Sophie sa frustrovane hodila na pohovku a hrala sa z náramkom na ruke. Bola unudená a nervózna.
„Alex!“ zakričala po pár minútach a hnedovlasý hybrid sa objavil pri nej.
„Potrebuješ niečo?“ spýtal sa unudene.
Sophie dokonca nadobudla pocit, že je z tejto prekérnej situácie frustrovanejší, než ona.
„Áno,“ prikývla samopašne. „Potrebujem vypadnúť!“ zakričala na neho a prudko vstala.
Alex ju prebodol modrým pohľadom a nadvihol jedno obočie. „Mám príkaz nepustiť ťa z očí,“ povedal rázne a Sophie sa zaškľabila.
„Hej,“ prikývla. „A hovorí sa v tom príkaze aj to, na akom mieste na mňa máš dohliadať?“ spýtala sa provokatívne a Alexove pery sa roztiahli do jemného úsmevu, ktorý okamžite zamrzol.
„Klaus ma zabije!“ vyhlásil.
Sophie pokrútila hlavou, „to najskôr bude musieť zabiť mňa!“ uškrnula sa na neho a Alex napokon prikývol.
Spolu sa vybrali do teplej noci. Sophie sa ešte z tohto domu poriadne ani nepohla. Pred dvoma týždňami odišli z Paríža a prišli sem. Do Lazzara.
No Klaus ju nikdy nepustil ani na krok a preto nemala páru, ako toto mesto vlastne vyzerá, alebo aké je veľké.
„Kam by si chcela ísť?“ spýtal sa Alex, keď nastupovali do Klausovho mercedesu.
Ďalší bod na jeho zozname prečo zabiť Alexa.
„Niekam na diskotéku,“ mykla plecom Sophie a Alex vyrazil naprieč nocou.
Nešli dlho a zastavili pri vysvietenom podniku. Do tmavej noci vrhal neónové farby, ktoré sa stále menili. Sophie nemala takéto kluby veľmi v láske, no teraz by šla kamkoľvek len aby zahnala nudu.
Klaus sa istotne nevráti skôr, ako ráno, takže s Alexom majú celú noc, aby sa zabávali.
„Ale drž sa pri mne. Klaus ma stiahne z kože, ak sa ti niečo stane,“ pošepol jej Alex a Sophie len prikývla a nasledovala ho dnu.
Nebolo to tu veľké, ale hemžilo sa to ľuďmi, ktorí sa očividne skvele zabávali. Sophie už ani nevedela, čo to zabávať sa znamená.
„Tváriš sa zvláštne,“ prihovoril sa jej Alex a obzeral si jej zachmúrenú tvár.
„Hej,“ uškrnula sa. „Už si ani nepamätám, aké to je len tak si vyraziť,“ priznala, čím vyčarila na Alexovej tvári nezbedný úškrn.
„Tak mi dovoľte, aby som vám to ukázal, slečna Wilsonová,“ prehovoril džentlmensky a prešli spolu k baru, kde Alex objednal dve tequili a jednu hneď podal Sophie.
„Soľ, tequila, citrón,“ prikázal a Sophie urobila čo jej kázal.
A bolo to odporné, no nejakým zvláštnym spôsobom ju to uvoľnilo. Po treťom kole sa cítila ľahká a bezstarostná.
Kým Sophie vyvádzala na parkete, Alex sedel pri bare a pozorne ju sledoval. Klaus ju už dva mesiace držal pod zámkom a nedovolil jej ani slobodne dýchať. Ešte aj na to mal merítko. Bolo príšerné, akým spôsobom žili a Alex sa odmietal stotožniť s Klausovými názormi ohľadne toho, čo je správne pre Sophie. Držať ju v zlatej klietke, ktorá bola ešte uzamknutá diamantovými zámkami... to nebolo nič pre ňu.
Ona potrebovala slobodu a zábavu. A zabávať sa teda vedela. Tancovala na parkete a vlnila sa do rytmu nejakej stupídnej pesničky. Vlasy jej lietali okolo tváre a bola hviezdou podniku.
Alex by odprisahal, že v tejto chvíli tu nie je žiaden chlap, ktorý si neželá, mať ju len pre seba.
„Katarina?“ prihovoril sa niekto Sophie a Alex sa hneď pobral k nej.
Sophie zamrzla v pohybe a obzerala si čiernovlasého chalana, ktorý na ňu vyjavene civel.
„Nie, ja som Sophie,“ zabľabotala a vtedy sa k nej už dostal aj Alex a zaujal obranný postoj.
„Prepáč,“ ospravedlnil sa a premeral si Alexa, ktorý sa tváril vražedne. „Pomýlil som si ťa...“
„S Katherine,“ dokončila za neho dvojníčka a usmiala sa. „To sa stáva,“ uškrnula sa a mužovo obočie sa stiahlo.
„Ty...“ ukázal na ňu prstom.
„Si upír?“ spýtal sa šeptom Alex.
A upír to bol, vzhľadom k tomu, že ho počul aj cez jačiacu hudbu. Bez slova prikývol a obzeral si zadychčanú Sophie.
„Chcelo by to tequilu,“ vyhlásila a odišla k baru.
Obaja muži ju nasledovali. Jeden ju strážil a druhý bol ňou fascinovaný.
„Si dvojníčka,“ prehovoril, keď do seba Sophie naliala ďalšieho panáka.
„Bingo!“ zvolala s úsmevom a naklonila roztomilú tvár do boku. „A voláš sa?“ spýtala sa koketne.
Alexovi sa vôbec nepáčila situácia, ktorá nastala.
„Chris Anthony,“ predstavil sa a podal je ruku.
„Sophie Wilsonová,“ usmiala sa a ponúkanú ruku prijala.
Chris si ju chvíľu obzeral a potom sa usmial tiež. „Viem, že ma do toho nič nie je, ale poznáš Klausa?“
Alex si uvedomil, že rozpráva dokonalou angličtinou a to ho rozhodilo ešte viac. Klaus mu vyrve srdce z tela a dá ho zožrať svojim rybičkám, ak sa o tomto dozvie.
„Sophie?“ ozvalo sa za nimi a všetci sa za majiteľom arogantného hlasu otočili.
Modré oči hybrida prebodávali dvojníčku a sľubovali sakra veľké problémy.
P. S.: Foto Chrisa a Alexa nájdete na mojom zhrnutí. :)
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 8. kapitola:
Dajdis podobne. Asi by som to nevydržala dlhšie ako 10 minút. A prečo sa tak Klaus chová je myslím si, vzhľadom k tomu čo sa stalo s Elenou a Katherine, pochopiteľné Ďakujem za komentár
Chudák Sophie, Klaus se k ní chová jako k malé holčičce, která nesmí tamto ani tamto a ať už vůbec nedělá tamto. Já osobně bych se z toho zbláznila.
Těším se na další kapitolu.
Ďakujem veľmi pekne za komentáre. Pokúsim sa kapitolu pridať čo najskôr
A čo sa Klausa týka, tak jeho reakcia bude typická "klausovská"
wow, skvělé
prúúúúúúúúser
Páááni bombasticka kapitolka , by mě zajímalo jak moc bude klaus vyvadet ?!?!?!?
Musím povedať, že Chrisa si lepšieho vybrať ani nemohla Som zvedavá aké veľké budú tie problémy. A dúfam, že to przradíš, čo najskôr.
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!