OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 10. kapitola

21.11.2012 (19:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1253×

Keď sa Via ráno zobudila, Gabrielle už vedľa nej nebola. Vedľa nej ležal Damon. Usmieval sa na ňu a hladkal ju po ramene. Via netušila, či ešte náhodou nespí, pretože jej myšlienky zo včerajšej noci jej prišli rovnako blízke ako pred pár hodinami.

„Kde je Gabi?“ spýtala sa ho šeptom. Damon rozšíril svoj úsmev. Áno, včerajšok sa mu nezdal. Via opäť cítila.

„Je pri Stefanovi, preberajú nejaké veci ohľadom Klausa,“ odvetil a pretočil sa na bok tak, aby na ňu lepšie videl. Bola nádherná. Medovo-zlaté vlasy jej siahali čosi pod pás, zelenkasté oči jej podivne žiarili a na sebe mala len tyrkysovú nočnú košeľu, ktorá podtrhovala jej krivky...

„Mohli ste ma zobudiť. Myslím si, že sa téma Klaus týka predovšetkým mňa,“ zachmúrila sa Via. Damonov úsmev trochu poklesol.

„Myslela si to vážne?“ opýtal sa jej šeptom. Via sa nechápavo zamračila.

„Neviem, o čom hovoríš...“

„Miluješ ma, Via?“ povedal a priblížil sa tvárou k jej pootvoreným ústam. Via zalapala po dychu. Ako... ako sa jej to mohol len tak opýtať? Chcela odporovať, povedať mu, že týmto prekročil všetky hranice, no to už bolo neskoro. Spojil ich pery v jedny a nežne jej vkĺzol jazykom do úst. Via tlmene zavzdychala, keď sa na ňu prevalil a uväznil jej útle telo pod tým svojim.

„Neodpustila som ti,“ zašepkala tlmene do jeho pier. Damon sa zarazil a po menšom zaváhaní sa málinko odtiahol.

„Veď ja viem,“ pousmial sa smutne a dlaňou ju pohladil po líci. Via nešťastne zovrela pery a uhla pohľadom. Vedel, že má pre neho slabosť. Hlavne teraz, keď prežíva všetky emócie stonásobne ako obyčajný človek a vzhľadom na to, že ona si na to nemala možnosť zvyknúť tak sa teraz správala ako úplný upír začiatočník. Emócie? Veď... celých päťdesiat rokov ich mala vypnuté. A upír predsa cíti všetko silnejšie, každý dotyk, každý pohľad, každú vôňu... Nie, nevedela sa ovládať. Damonovo telo na tom jej s ňou robilo viac ako kedykoľvek pred tým. Ak z nej nezlezie, neručí za seba.

„Damon,“ zastonala a privrela oči.

„Chcem ťa, Via,“ zašepkal a perami sa dotkol jej úst. Via cítila, ako jej vlhnú oči. Bola upír už dlhší čas, no bolo to pre ňu rovnako nové ako pre ktoréhokoľvek týždňového upíra. Nezvládala to, jedna emócia striedala druhú a ona nevedela, či má Damonovi vraziť alebo ho vyzliecť... Preboha!

„Zlez zo mňa, Damon,“ precedila pomedzi pevne stisnuté zuby. Damon sa zarazil, no neodtiahol sa od nej. Namiesto toho sa uličnícky usmial a rukou jej prešiel po hrudníku. „Sakra, zlez zo mňa!“ skríkla Via a prudko ho od seba odstrčila. Damon spadol na zem a zmätene zaklipkal očami. Ona ho práve... odmietla!

„Čo sa to...?“ No Via ho upírskou rýchlosťou pritlačila k zemi. Damon videl, ako sa jej predĺžili očné zuby a oči jej sčervenali. Na lícnych kostiach jej navreli čierne žilky a nepríjemne na neho zavrčala. Takmer hladovo sa priblížila k jeho krku a jazykom prešla po rýchlo tepajúcej tepne. To Damona úplne ochromilo. Pripomenulo mu to ich rannú výmenu krvi. No toto sa s tým absolútne nedalo porovnávať. Vtedy bola Via jemná, chladnejšia... a teraz doslova vybuchovala emóciami a pudmi, ktoré ju ovládali. Pochopil to. Rýchlo sa na ňu pretočil a uväznil jej ruky nad hlavou. „Šš, ukľudni sa,“ povedal Damon, nepretrhujúc ich očný kontakt. Via hrozivo zavrčala, pokúsila sa ho zo seba zhodiť. Damon to na poslednú chvíľu zachránil a náruživo ju pobozkal. Via zmeravela, tvár sa jej takmer okamžite začala vracať do normálu.

„Čo som to urobila?“ zašepkala Via keď sa od nej odtiahol a kusla sa do pery. Damon z nej okamžite zliezol a pritiahol si ju do náručia. Správala sa presne ako Elena, keď ju pred rokmi premenil. Náladová, neschopná ovládať sa. Malo mu to dôjsť skôr, sakra!

„Nič sa nestalo,“ chlácholil ju Damon a upokojujúco ju pohladil po vlasoch. No Via len mlčky pokrútila hlavou a postavila sa. Nie, bolo toho na ňu priveľa. Netušila, že Gabrielle svojim príchodom spôsobí aj toľko... problémov.

„Potrebujem byť sama,“ ozvala sa Via a unavene si ľahla na posteľ. Damon sa zarazil, no napokon sa predsa len postavil a kývol jej na súhlas. Chápal ju. Bez ďalších rečí vyšiel von z izby. Via osamela. „Ach, čo to len robíš?“ spýtala sa sama seba a unavene zavrela oči.

Gabi sa usmiala. Ten Jeremy sa jej pozdával čím ďalej tým viac! A to ho ešte ani poriadne nepoznala.

„Aha. Takže si sa premenil, aby si dával pozor na sestru, mám pravdu?“ povedala a žiarivo sa na neho usmiala. Jeremy okamžite prikývol.

„Možno je staršia, no problémy sa na ňu lepia ako na pätnásťročnú! Okrem toho, človek pri Damonovi nikdy nevie. Som si istý, že ak by sa z nej rozhodol urobiť Rozparovača, tak nič a nikto mu v tom nezabráni. Iba ak tak ja,“ samoľúbo sa zazubil Jer a povytiahol jedno obočie. „No a čo ty? Aké si mala dôvody?“

„Nuž... Presne tak isté ako ty. Chcela som nájsť sestru. A nie v koži šesťdesiatročnej babičky,“ uškrnula sa Gabi a odpila si z pohára. „Okrem toho som sa stala upírom vďaka Klausovi. Mala som byť jeho eso v rukáve, keby mu náhodou niečo s Viou nevyšlo... Žiaľ, podcenil Isobelinu vernosť. Jeho smola, naše šťastie,“ dodala a usmiala sa. Jeremy súhlasne prikývol.

„Aj tak tomu nerozumiem... Ako je možné, že je vôbec Isobel na žive? Elena mi odprisahala, že videla, ako zomrela na cintoríne po tom, čo ju spálilo Slnko.“

„Jeden z Klausových trikov,“ mykla plecom Gabrielle a dopila zvyšok krvi.

„A ty... si teraz šťastná, nemám pravdu?“ opýtal sa jej váhavo Jeremy. Gabi sa zamračila.

„Nemala by som byť?“

„No, niektorí ľudia svoje šťastie predstierajú, aby kvôli nim neboli ich priatelia smutní,“ odvetil Jeremy.

„Aha. Zamiloval si sa do mojej sestry už pred tým alebo až teraz?“

Jeremy, ktorý práve pil, sa zakuckal a ticho prerušovalo len jeho neústavné kašľanie. Keď sa opäť nadýchol, bol celý červený v tvári.

„Eh, ja... Z kade si na to prišla?“ povedal a sklopil zrak. Gabrielle sa smutno usmiala.

„Je mi to ľúto, Jer...“

„Bol to on. Vždycky to bol on,“ odsekol trpko Jeremmy a odpil si z pohára. Gabi si chápavo vzdychla.

„Nuž, kreténi a rodinný miláčikovia majú šťastie,“ mykla plecom. „Okrem toho nie si jediný, kto je v tomto značne odstrčený.“

„Nerozumiem,“ zamrmlal Jeremy.

„Chcem tým povedať, že nie je ľahké byť sestriným tieňom. Vždy to bola Lývia Lestrangerová – dievča, ktoré ohúrilo všetkých a vo všetkom. Ešte aj muži pozerajú len za ňou,“ trpko sa usmiala Gabi, no potom prudko pokrútila hlavou. „Neber to v zlom. Ľúbim ju, veď je to moja sestra. Som šťastná, že som ju našla. Lenže...“ odmlčala sa a sklopila zrak. „Zamotala hlavu tebe, Damonovi, Klausovi a dokonca na istý čas aj Elijahovi a Stefanovi. Nepýtaj sa ma, ako o tom viem. Povedzme, že Isobel bola vždy dosť veľká klebetnica,“ pousmiala sa Gabrielle.

„Chceš tým povedať, že Via a Stefan...“

„Nuž, že spolu spali viem skoro isto,“ mykla plecom na znak, že to pre ňu nie je príliš podstatné. No keď zbadala Jeremyho uprený pohľad, zarazila sa. „Čo je? To, že sú upíri neznamená, že aj oni nemajú svoje... ehm... potreby,“ rozosmiala sa Gabi a pokrútila nad tým hlavou. „Len kľud. Som si istá, že Stefan tvoju sestru za Viu nevymení. Na to je až príliš veľký romantik a keby ju už aj nemiloval, tak ju neodkopne. Veď o ňu usiloval pol storočia, preboha!“

„Ale to všetko predsa neznamená, že si horšia ako tvoja sestra, Riell,“ pokrútil hlavou Jeremy. Gabi si vzdychla.

„Vážne? Chceš mi tým povedať, že by si ma bez problémov pobozkal? Tu a teraz?“ odvetila a pozrela mu do očí. Jeremy sa zarazil. No potom sa ku nej bez váhania sklonil a spojil ich pery v krátkom, jemnom bozku.

„Áno, presne to chcem povedať. Užívaj si život, Riell! Dokonca ani večnosť nie je vždy tak nekonečná, ako si my nesmrteľní myslíme,“ a s týmito slovami sa otočil a odišiel z miestnosti.

„Kde máš Stefana? Nehovor mi, že opäť išiel na veveričky?“ uškrnul sa Damon a sadol si do kresla hneď naproti Elene. Tá ho obdarila zamračeným pohľadom a pokrútila hlavou.

„Šiel do nemocnice po nejaké krvné konzervy. Míňajú sa nám zásoby,“ odvetila Elena a hlbšie sa zaborila do kresla. Ako dlho sa vyhýbala tomuto rozhovoru? Pár dní určite. Odkedy sa vrátil Stefan, vedela, že táto chvíľa raz musí nastať. „Hneváš sa na mňa?“ opýtala sa ho potichu, nezdvihnúc zrak od mihotavých plameňov v kozube. Damon sa nechápavo zamračil.

„Ehm, mal by som?“ odvetil. Elena si vzdychla.

„Oklamala som ťa. Každý jeden deň som ti hovorila, ako veľmi ťa milujem, a pri tom som kdesi v duchu myslela na Stefana. Sľubovala som ti, že ťa nikdy neopustím a vždy budem pri tebe stáť, vždy ťa budem milovať a...“ pri konci bolo jasne počuť, že sa jej do očí zbiehajú slzy. Damon mal čo robiť, aby neprevrátil očami. Prečo mal tak nezvratný pocit, že ak sa pred ním Elena ešte raz rozplače, tak zabije buď seba alebo ju?

„Ukľudni sa, Elena. Nemám pocit, že by som ti niečo vyčítal. Okrem toho si nebola jediná, kto tu klamal,“ povedal. „A k tomu všetkému ťa prinútil Klaus, nemám pravdu? Nemohla si za to,“ dokončil a pohodlne sa oprel. Kde je tak dlho Stefan s tou krvou? Čím kratšie bude tento rozhovor trvať, tým lepšie. Ako jej má asi vysvetliť, že ju vlastne nikdy nemiloval?

„Ale ublížila som ti, Damon. Mrzí ma to,“ zavzlykala Elena. Bože, daj mi silu...

„To nevadí. Odpúšťam ti.“ Ak toto nepomôže, tak už fakt neviem. „Okrem toho, milujem Viu. Nemusíš sa preto cítiť previnilo,“ a pokúsil sa o povzbudzujúci úsmev. Elena ku nemu prekvapene zdvihla oči, no to už do miestnosti prišiel Jeremy a frustrovane si sadol hneď vedľa nej. Damon si nepamätal, či bol niekedy rád, že ho vidí. No ten deň očividne nastal práve teraz.

„Stefan?“ ozvala sa prekvapene Via, keď vtrhol do jej obývačky.

„Stretol som Klausa,“ vybafol na ňu a rovno si to zamieril do vily. Via sa okamžite postavila a nasledovala ho až do obývačky, v ktorej sedeli všetci až na nich dvoch.

Bez váhania si sadla vedľa Damona. Stefan, ktorý bol úplne rozrušený, sa prechádzal po miestnosti sem a tam a snažil sa ignorovať Jeremyho nedočkavý pohľad. Miestnosť stíchla, všetci tušili, že sa niečo muselo stať. Napokon sa predsa len zastavil a oči sa mu zasekli na Gabrielle. Tá sa zamračila. Ejha, toto nevyzerá dobre.

„Môžeš nám povedať, prečo ťa Klaus sledoval cez polovicu sveta až do New Yorku?“ opýtal sa jej na rovinu. Via zalapala po dychu.

„Musel si sa pomýliť. Vtedy predsa nesledoval Gabi, ale mňa,“ namietla a pokrútila hlavou. Gabi si skľúčene pozrela na prsty. Via sa zamračila. „Riell?“ ozvala sa varovne. Gabrielle sa pokúsila vyčarovať na svojej tvári anjelský výraz, no absolútne jej nevyšiel.

„Môže mi niekto láskavo vysvetliť, o čom to tu rozprávate?“ ozval sa Damon a Jeremy s Elenou súhlasne prikývli.

„Nuž, tak akosi Via nie je jediná členka našej rodiny, ktorú Klaus chce,“ pousmiala sa Gabrielle. Jeremy sa zamračil.

„Čo tým myslíš? Čo máš ty a Via nie?“

„Ehm... som dvojníčka,“ odvetila.

„Prosím?!“ skríklo naraz päť hlasov. Gabrielle sa prikrčila.

„To nie je možné. Dvojníčky boli len dve. A to Katherine a Elena,“ namietol Damon. Elena okamžite prikývla. „A aj keby to tak nebolo, ty určite nie si dvojníčka. Nevyzeráš ako Elena.“

„Ale podobám sa na ňu,“ odsekla Gabi. Elena sa zamračila.

„To nestačí. Musíš byť so mnou úplne identická, aby si bola dvojníčka,“ ozvala sa Elena. Gabrielle sa smutne pousmiala.

„No je tu niečo, čo neviete. Irena, pôvodná dvojníčka, mala sestru. Volala sa Rowena. A... bola to moja a Viina predchodkyňa.“

„Takže ty mi tu chceš povedať, že pôvodné dvojníčky sú vlastne dve a Klaus mohol používať tvoju krv napriek tomu, že si upír, áno?“ povedal posmešne Damon. Gabi pokrútila hlavou.

„Nie. Už celé roky ma núti piť jeden elixír,“ odvetila a očami sa zasekla na Vii. Tá okamžite pochopila.

„Elixír ľudskosti,“ vydýchla Via. Gabrielle prikývla.

„Došľaka,“ uľavil si Jer a prudko vydýchol.

„Áno. Došľaka. Povedz nám, je tu ešte niečo, čo by sme mali vedieť?“ spýtal sa jej Stefan. Gabi si zahryzla do pery a prikývla. Damon si frustrovane vzdychol, no neodvážil sa povedať ani len slovo.

„Klaus nám nedá pokoj, kým nezíska mňa a Viu späť. Musíme proti nemu bojovať. Opäť.“

„A povieš nám aj ako? Ja len že sme všetky možnosti vyskúšali už pred rokmi!“ rozhodil rukami Damon a nepekne zahrešil.

„Čírou náhodu tu jedna možnosť je, ty chmuľo,“ schladila ho Riell. „Existuje jedna čarodejnica. Elizabeth. A nebude tak ťažké ju nájsť vzhľadom na to, že ju Via pozná.“

„Ty myslíš...“ začala Via, no Gabrielle ju okamžite prerušila.

„Áno, presne tú mám na mysli. Tak sa mi zdá, že sa budeme musieť opäť poobzerať po Čiernej dračici.“

„Klaus,“ šepla Isobel a prikrčila sa. Nie, teraz ju predsa nesmie zabiť! Veď je len pár krokov od jej malého dievčatka...

„Isobel. Úprimne som nečakal, že sa tu objavíš,“ uškrnul sa Klaus a pomaly sa k nej začal približovať.

„Čo chceš?“ vyhŕkla, hoc už dopredu poznala odpoveď.

„Zradila si ma, Is. A zradu ja nikdy neodpúšťam,“ smutne sa pousmial Klaus, no potom zvážnel. „Povedz mi, moja drahá, Gabrielle si ešte stále myslí, že je dvojníčka?“ Isobel zmeravela. Nie, toto nenaberalo dobrý smer. No čo mohla asi tak urobiť?

„Áno. Áno, myslí. Ešte som jej nestihla povedať celú pravdu,“ odvetila. A nestihla som ju povedať ani tebe, Klaus, povedala si v duchu. Lenže... to ani v pláne urobiť nemala. Bola to jej hra, nie jeho.

„Dobre. Som s tebou spokojný, Isobel. Škoda len, že ťa musím zabiť.“ V tej chvíli prudko vystrčil ruku vpred a vytrhol jej srdce z tela. Is zalapala po dychu, no bolo už neskoro. Jej mŕtve, zoschnuté telo spadlo na zem bez najmenšieho znaku života. Klaus by si možno mohol myslieť, že vyhral. No ako už raz povedala Isobel... toto celé bola jej hra. A len ona a Elizabeth poznali pravidlá.

 ...............

Nevypadla som z toho trošku náhodou? Bola by som rada, ak by ste vyjadrili svoj názor čo sa týka môjho štýlu písania. Príliš dlhá absencia mi nerobí dobre ale čo už narobíte, keď vás otravujú skúšky na gympel (nie, nezostarla som zázračne, len chcem ísť na 5-ročné, tak mi držte palce).

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 10. kapitola: