OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part six

27.08.2013 (22:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1066×

- part six

Vo Vegas nebolo zle. Práve naopak. Bolo tam všetko skvelé a pre upírov to bolo ako raj. Všetko sa dalo vyriešiť ovplyvnením a nikto nemusel prísť k úrazu.

Dokonca mi Damon ukázal, ako sa napijem z človeka bez toho, aby som ho pritom zabila. Dosť ma tým prekvapil, nakoľko som od neho čakala, že bude chcieť, aby som zabíjala. Vyzeralo to, že to môže fungovať, až dokým na nás neupozornil.

Jasné, že sa nechal uniesť niekde s nejakou ženskou, zatiaľ čo ja a Derek sem sa zabávali v bare. To by asi nebol on, keby dlhšiu dobu nikoho nezabil.

„Stále hovorím, že to bola nehoda!“ bránil sa, keď šoféroval svoje auto von z Vegas.

„Jasné, tak, ako vždy,“ zamrmlal Derek podráždene.

„V tomto s ním súhlasím,“ pritakal som aj ja. „Mal si sa ovládnuť!“

„Super, mami. Ak nabudúce budem chcieť radu, určite za jedným z vás prídem!“ prižmúril oči a pozrel na mňa v spätnom zrkadle.

Ležala som totiž na zadných sedadlách,  lebo som bola dosť unavená a oči sa mi samé od seba zatvárali. 

„Ja som tým len chcela povedať, že nie je možné, do šľaka, aby si musel zabíjať!“ štekla som zostra.

Toto jeho zlé ja ma strašne vytáčalo. Niekedy bol aj milý, že som v ňom videla dôvod, prečo som zahodila celý svoj život, aby som ho zachránila, no potom... akoby sa z ničoho nič otočil o tristo šesťdesiat stupňov a stal sa z neho upír, ktorého som mala chuť sama zabiť. On ale nič o mojich citoch netuší. A nikdy mu to nepoviem. Sme len osoby, ktoré spojila dokopy jedna dosť zlá vec.

„Moja mam kedysi vravela, že sme predátori, no nemusíme byť vrahovia,“ zapojil sa Derek, hoci vyzeral viac-menej nezaujato.

„To možno platí pre psov. Predsa len ako sa hovorí, že pes, ktorí breše nehryzie...“ podpriol.

„Damon!“ zahriakla som ho a hanbila som sa.

„Nechaj ho. Každý sa za pravdu bije..“ Derek to zvládal všetko s prehľadom.

Aj keď sa vo Vegas v jednom kasínu verejne pobili, keď Damon spomenul jeho sestru, aj tak Derek dokázal sedieť vedľa neho a nevybuchnúť. To som mu závidela. Ja byť v jeho koži, trieskam Damonovi hlavu o auto.

Viac som sa už upírom nezaoberala. Jediné, čo ma trápilo bolo, aby som konečne zaspala...

Cítila som, ako si ma ktosi nadhodil v náruči a prudko som otvorila oči. Damon ma niekam niesol. Keď som sa lepšie prizrela, došlo mi, že vchádzame do jeho domu. To znamená, že... sme naspäť v Mystic falls! Ale prečo? Vari mu nedochádza, aké to je nebezpečné?

Vtom mi ale došlo, že niečo nie je v poriadku a otočila som sa.

„Čo to je?“ zamrmlala som a snažila sa, aby ma položil dole.

Damon si ma len viac privinul.

„Nič,“ odvetil a kráčal ďalej.

„Damon! Pusti ma!“ zavrčala som a nedala mu na výber. Musel ma zložiť dole a ja som okamžite pribehla k dverám. Boli poškriabané. Priložila som k tomu prsty a obkreslila špirálu.

„Čo to znamená?“

„Nič!“ zahriakol ma upír a ja som ho prepálila pohľadom.

„Keď vravíš že nič, tak to určite znamená niečo!“

Do domu vošiel Derek s vážnym výrazom na tvári.

„Tento symbol znamená vendetu,“ oznámil mi a prešiel ďalej. Damon mu venoval chladný pohľad a ja som ani naďalej z toho symbolu nespúšťala zrak. Vedela som, čo vendeta znamená, no netušila som, kto to tu nechal.

„Je to od Lovcov?“ Pozrela som na nich dvoch. Obaja vedeli niečo, čo ja nie. No Damon nechcel hovoriť a Derek... tak ten čakal, čo povie on. 

„Nie, Lovci niečo také nepoužívajú,“ vysvetlil Damon, otočil sa mi chrbtom a odišiel do obývačky.

Skvelé! Naozaj skvelý rozhovor!

Vlkolak podišiel ku mne a pazúrmi obkreslil ten tvar. Vtedy mi to došlo.

„Prečo?“ zaujímalo ma len.

„Neviem,“ pokrútil hlavou. „No typujem, že si idú po teba,“ vysvetlil a vážne mi pozrel do očí. „Si dcéra Lovcov a naviac... si upír. Tak na čo by mala Kali čakať? Ak je ranená zo smrti jeho brata... určite ťa za to obviňuje...“

„Rovnako ako Damon,“ skočila som mu do reči uvažujúc.

„Presne,“ pritakal. „Až na to, že ona nie je sama. A nie jediná alfa.“

„Čože? Nechápem.“

„Tak dosť!“ zrúkol po nás Damon naštvane. „Nechápem, prečo sa do toho vôbec staráte! Nič to neznamená!“

Prižmúrila som oči a došla do obývačky za ním.

„Nič to neznamená?! Akože nič to neznamená?! Niečo to je! Kvôli niečomu sem ide! A to niečo som ja! Takže mám právo vedieť, proti komu stojím!“ vrieskala som vytočene.

Jednal so mnou ako s deckom, ktorému treba zatajiť veci o svete a jeho fungovaní. Ale ja sama sa predsa rozhodnem, čo bude ďalej. Nie on, ale ja!

„Oni sem nejdú len kvôli tebe!“ zvreskol naštvane a priblížil sa ku mne tak, že naše telá sa skoro dotýkali. Ostala som na neho prekvapene hľadieť. Otočila som sa na Dereka, ale ten len stisol pery.

„Tak prečo potom?“ šepla som a v očiach sa mi zaleskli slzy.

Toto nevyzeralo vôbec nejak dobre. Práve naopak. Vyzerá to, že sa k nám blíži niečo horšie ako to čo sme už prežili.

„Neviem ani, či idú vôbec po tebe,“ dodal Damon a odstúpil. Pozrel sa von oknom a zhlboka sa nadýchol.

Hodil do seba bourbon a odložil pohár na stôl. Bez slova zamieril k schodom.

„Damon!“ okríkla som ho. „Neotáčaj sa mi chrbtom! Chcem odpoveď!“

Zastavil  sa a obzrel sa za mnou.

„Zober Dereka a obaja odtiaľto odíďte. Ak chceš žiť,“ povedal akosi pokojne a potom pokračoval v ceste do svojej izby.

Zaškrípala som zubami a naštvane si dupla nohou. Mala som sto chutí vlepiť mu! Ako mi niečo také môže robiť?!

„Čo o tom vieš ty?“ spýtala som sa Dereka.

Na odpoveď som čakala dosť dlho. Očividne mi ju nejako povedať nechcel.

„Ani ja si po pravde nemyslím, že by išli po tebe, síce by na to mali dôvodov viac ako dosť,“ uznal po chvíli.

„Tak o čo tej Kali vlastne ide?“ vzdychla som si.

Táto hra s náznakmi sa mi vôbec nepáčila a chcela som počuť jasnú odpoveď.

„Chce zabiť Damona,“ vysvetlil.

„Čože?“ vytrieštila som na neho oči. „Čo... prečo? Čo jej urobil?“

Derek len bezmocne pokrčil plecami.

„To ti musí povedať on.“

Zovrela som ruku do päste.

„Ale... on mi nič nepovie! Je zaťatý!“ sťažovala som sa.

„Tak si k nemu nájdi cestu,“ nabádal ma. „Je opustený. Prišiel o jedinú rodinu, čo mal. Chápem ho.“

Pozrela som Derekovi do očí a všimla si, že v nich mal pochopenie a ľútosť. Akoby sa z neho rázom stal iný človek. S väčším prehľadom a rozumom. Ale... môžem niečo také čakať od Damona?

„Tak dobre,“ vzdala som to. „uvidím, čo budem schopná z neho dostať. Dúfam ale, že sa mi to vyplatí.“

„Určite,“ ubezpečil ma. „Ja sa zatiaľ idem porozhliadať po meste."

Zhlboka som sa nadýchla a vyšla po schodoch.

Naozaj spočíva Damonom problém v tom, že je opustený? Veď tu má mňa a teraz aj Dereka. A naviac... moje city... mala by som mu o nich povedať? Bolo by to potom jednoduchšie? Alebo by som tým všetko pokazila?

Ako si mám nájsť cestu k niekomu, kto o to nestojí a chce byť na všetko vždy sám, aj keď nemusí? Dokážem s tým niečo urobiť?

Ver si, Allison. Povedala som si v duchu, keď som zastala pred jeho dverami. Teraz alebo nikdy.

Opatrne som zaklopala a bez toho, aby som čakala na jeho odpoveď, otvorila som dvere a vošla k nemu.

Tak dúfam, že sa vám táto časť páčila.

V ďalšej časti sa konečne niekam pohneme vo vzťahu Damon + Allison. Len či správnym smerom.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part six: