OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stávka - prvá časť

24.03.2013 (12:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 14× • zobrazeno 5616×

"Pýcha si berie len toľko miesta, koľko jej hlúposť dá."

- František Vymazal

Existujú na tomto svete veci, ktoré by som nikdy nebol schopný urobiť? Existuje niečo, čo by som nemohol dostať, ak by som sa rozhodol, že to bezpodmienečne musím mať?

A možno áno, pretože niečo podobné sa mi stalo prednedávnom. Všetko sa to začalo prakticky tak nevinne a skončilo sa to katastrofou, akurát, že ja som bol jediný, kto nakoniec pohorel a pocítil trpkú príchuť žiaľu a smoly. Mal som smolu, aspoň ja som to tak videl. Celý život som vyrastal v domnelí, že byť humusákom je horšie ako trpieť nejakou nevyliečiteľnou chorobou. Myslel som si, že všetci muklorodení sú hlúpi a prebytoční a potom som otvoril oči. Prišlo to ako blesk za jasného slnečného dňa. Nečakane a prekvapivo a musím dodať, že s obrovskou intenzitou. Chcel som prekabátiť humusáčku a zistil som, že to ona prekabátila mňa... aj keď o tom ani nevie.

oOo

Sedel som za stolom vo veľkej sieni a napchával sa praženicou, ktorú som splachoval tekvicovým džúsom. Dnes nemal byť nijako výnimočný deň. Bola sobota a tak vyučovanie nebolo a ja som nemal predstavu, ako zabijem nudu. Možno sa ukryjem v Komnate najvyššej potreby a budem sa učiť. V poslednej dobe som svoje známky zanedbal a vyslúžil som si tak list plný nadávok od veľacteného Luciusa Malfoya.

„...akoby bola nejaká princeznička,“ prenikol do mojich myšlienok hlas môjho priateľa Theodora Notta.

„O čom sa bavíte?“ zamračil som sa na nich.

Konverzácia sa mohla týkať buď Pansy Parkinsonovej, alebo Daphné Greengrassovej, ktoré sa s obľubou stavali do pozícií tých najchcenejších a najdokonalejších dám. Pravdou bol ale opak.

„O tej malej humusáckej špine,“ odfrkol si Theo a prekrútil oči.

Blaise po ňom vrhol znudený pohľad a zaškľabil sa. Obaja moji priatelia boli vždy posadnutí rodokmeňom a čistou krvou. Samozrejme, že veľkú rolu hrali aj peniaze a všetko okolo nich. Ako by to vyzeralo, keby čistokrvná smotánka bývala v nejakej chalupe?

„O Grangerke,“ skonštatoval som a vrátil som sa k svojim raňajkám.

Zlaté trio bolo obľúbenou témou Slizolinčanov, až na mňa. Možno spočiatku ma bavilo robiť si z nich žarty a viesť o nich siahodlhé rozhovory, ktoré boli viac než hanlivé, no napokon som zistil, že už ma to nenaplňuje tak, ako voľakedy. Ale Theo mal očividne iný názor.

„Je to špina v čarodejníckom svete. Mali by ju popraviť za poburovanie!“ rozčuľoval sa absolútne nelogicky.

Poburovanie? A ako poburuje? Možno vzhľadom! To hniezdo čo nosí na hlave je hrozné rovnako, ako jej neupravené nechty a nenamaľovaná tvár. Nehanbí sa vyjsť medzi ľudí?

„Ak by bola čistokrvná, dal by som si povedať,“ prehodil nenútene Blaise a uškrnul sa tým svojim typickým záľudným spôsobom.

Theo neveriaco vytreštil oči na svojho druhého najlepšieho priateľa (prvým som bol ako inak ja) a napodobnil vracanie. „Tebe preskočilo!“ obvinil ho vzápätí a otočil sa na mňa, akoby sa snažil nájsť spojenca. „Draco, povedz, že nie je v poriadku!“ vysúkal zo seba.

Jediné, na čo som sa zmohol bolo uchechnutie. „Ani jeden z vás nie je,“ povedal som napokon. „A okrem toho,“ pokračoval som veľavýznamne, „Grangerová je príliš ľahkou korisťou!“ vyhlásil som jednoznačne a Blaisovo obočie v sekunde vyletelo do poly čela.

„Nie, a ty to vieš!“ oponoval mi kategoricky a celá jeho pozornosť bola momentálne zameraná len a len na mňa. Miloval som, keď sa mi dostával prebytok pozornosti a nikdy som si také situácie nevedel dostatočne užiť.

Som predsa Malfoy, a tak by sa mi malo dostávať čo najviac pozornosti, no nie?

„Porazilo by ju od šťastia, ak by na ňu jeden z nás čo i len pozrel,“ pridal sa Theo a horlivo prikyvoval.

Bol ako nejaký pes, ktorého som dokonale vycvičil a teraz počúval na slovo. Ak som povedal k nohe, bez váhania dobehol. Ak som povedal aport... tak viete, čo by sa stalo.

„Ste úplní idioti, ak niečomu takému veríte,“ trval si na svojom Blaise a jeho tvár sa rozžarovala širokým úsmevom.

Vedel som presne, čím to je, v jeho hlave skrsol nejaký šialený nápad, ktorý sa behom pár chvíľ pokúsi uskutočniť.

„Ale ak trváte na svojom, tak to dokážte!“ vyhlásil a ja som v jeho tóne začul čosi ako výzvu.

„Vysvetli,“ pobádal ho dychtivo Theo a svojimi zelenými očami ho prepaľoval.

„Stavte sa so mnou o tisíc galeónov, že Grangerová by vás odpísala bez mihnutia oka,“ povedal a mne neušlo, že to je mierené skôr na mňa, ako na Thea. Predsa nebolo ani žiadnym tajomstvom, že Theo je tak mierne zaostalý.

Zahryzol som si do pery a úpenlivo premýšľal. Ja by som sa mal pokúsiť zbaliť Grangerovú a dotknúť sa jej špinavej pokožky? Čo ak od nej dostanem nejaké bacily a nakazím sa nevyliečiteľnou hlúposťou?

„No?“ zvedavo ma náhlil Blaise a Theo sa intenzívne mračil na Grangerovej chrbát.

„Ja neviem,“ pokrútil som hlavou a pohľadom šibol po dotyčnej.

Veselo sa smiala a vlasy jej ako vždy odstávali od hlavy. Bola taká komická a namyslená. Ale ja by som jej mohol dokázať, že nie je taká dokonalá, ako si o sebe myslí! Mohol by som jej ukázať, že nie je nič. Len obyčajný červ, ktorého môžem kedykoľvek zašliapnuť, ak by nehrozilo, že si tak zašpiním svoje drahé topánky z dračej kože.

„Máš strach?!“ vysmieval sa Blaise a pohrdlivo na mňa civel. „Silné reči a skutok utiekol?“

Vedel som, o čo mu ide. Na to som ho až príliš dobre poznal a ten idiot sa ma práve teraz pokúšal dobehnúť a vyprovokovať. Ale ja sa nenechám.

„O desať tisíc galeónov, že Grangerová bude moja!“ vyhlásil som samoľúbo a Theove ústa sa odklopili a sformovali do písmenka “o“.

Blaise sa spokojne zazubil a napriahol ku mne ruku. Ešte raz som sa zahľadel na tú malú potvoru. Stojí to za to? Čo ak to naozaj nevyjde? Ale Salazar to vezmi... ja som Malfoy a ak niečo chcem, tak to proste dostanem, nech by to malo znamenať čokoľvek.

Vystrel som ruku k Blaisovi a stisol tú jeho. Vedel som, že teraz už neexistuje žiadna úniková cesta a že som sa do tohto namočil až po uši. Ale nejako mi to nevadilo. Bol som pripravený túto stávku doviesť až do samého konca a dokázať Blaisovi, že ja ju môžem mať.

Samozrejme, ak by som chcel, čo nechcem. Jedná sa čisto o stávku, o nič iné!

„Draco, myslíš to vážne?“ spýtal sa Theo a zamračil sa.

Rozhodne som pokýval hlavou a zatváril sa čo najpovýšenejšie. „Jednoznačne. Ak ja raz na niečo pristúpim, dotiahnem to dokonca!“ ubezpečoval som ich.

Blaise sa zasmial a vrátil sa k svojim raňajkám, Theo sa nespokojne pomrvil a potom pohľad zabodol do výtlačku Denného Veštca a ja som svoj pohľad uprel na Grangerovú.

Občas mi pripadala ako nejaký živel. Tá nespútanosť, čo v nej driemala, a naozaj bola múdra. I keď som veľmi dobre vedel, ako často a hlavne ako veľa sedí nad knihami. Väčšinou vždy, keď som šiel do knižnice, bola tam aj ona a úmorne sa snažila vtisnúť celý obsah knihy do svojej mysle. Ten jej sústredený výraz a neochvejnosť boli občas celkom sympatické a možno mal Blaise pravdu. Ak by bola čistokrvná... ale nie je! Zareval hlas v mojej hlave a ja som si pripomenul, že sa nesmiem nechať nachytať.

A už som mal v hlave aj presný plán, ako sa k nej dostať. A myslím, že to bol dokonalý plán, ktorý za každých okolností musí vyjsť. Neexistuje žiadna medzera a ani chyba, ktorá by mi to mohla zničiť. Grangerová nebola len múdra, ale aj ľahko vyprovokovateľná. A ja som Draco Malfoy, jednotka v buzerovaní.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Stávka - prvá časť: