OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Bitches - 1. kapitola - Príchod

08.12.2012 (17:00) • leainka • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1117×

1. kapitola

Príchod

Sledujem ich už dlhšiu dobu, ako sa všetci hádajú. Je to zábavné. Konečne vystúpim z tieňa stromu a objavím sa tesne za Elenou. Tá, keď ma zbadá v zrkadle zhíkne a hneď sa otočí.

„Peťa,“ usmeje sa Katherin a hneď ma objíme.

„Chýbala som ti?“ uškrniem sa.

„Kto, kto si?“ Prezriem si dievča oproti mne. To bude Elena.

„Ja sa ťa môžem spýtať na to isté.“ Pokrčím ramenami a prižmúrim oči.

„Ja....ja som si myslela, že je iba Katherin moja dvojnička. Vy sa poznáte?“

Spolu s Katherin sa na seba pozrieme.

Dvere sa otvoria a dnu vojde Stefan a... Damon.

Usmejem sa sladko.

„Ahoj, Damon.“ Damon ostane zaskočený.

„Peťa,“ vydýchne neveriacky. Ladným pohybom prejdem až k nemu.

„To ma ani len neprivítaš?“ Rukou mu prejdem po líci. V tom momente ma drží pod krkom.

Začnem sa smiať a ruku z môjho krku mu odtiahnem.

„Čo tu chceš?“

„Ale no tak, aké nezdvorile. No nie si rád, že ma vidíš?“ Odsotím ho od seba a prejdem ku Katherin.

„Môže mi niekto vysvetliť, čo sa deje?“ Elene zrejme došla trpezlivosť. Joj, ako by som jej zakrútila krkom.

„Toto je Peťa, Kathrinina sestra,“ predstaví nás nakoniec Stefan.

„Čože? Katherin má sestru? To nie je možné.“

„Si slepá, ty sliepka? Neboj sa, nie som o nič nadšenejšia než ty,“ odvrknem jej.

„Čo keby sme sa upokojili a sadli si?“ navrhne Stefan.

Hodím očko na Katherin. Tá sa usmeje a spolu sa vyberieme dole.

Sadnem si pohodlne na gauč.

„Tak, čo ťa sem privádza? A nehovor, že nič. Ty nikdy neprídeš pre nič za nič.“

Začnem sa hrať so svojimi kučeravými vlasmi.

„Máš pravdu Stefan. Prišla som, lebo som dlho nevidela svoju sestričku.“ 

„Nehraj sa tu s nami. Prečo si tu?“ dôjde Damonovi trpezlivosť a postaví sa smerom ku mne.

Elena ho však stiahne za ruku, nech si sadne. Prižmúrim oči a prezriem si ju. Husa jedna.

„Môžete mi to vysvetliť, prosím?“ Elena na mňa nechápavo pozrie, ako keby som sa jej naozaj mala iba snívať. Bohvie, čo sa jej preháňa hlavou.

Nikto sa nemal k tomu, aby jej to vysvetlil, tak sa toho ujala Kat.

„Je to moja mladšia sestrička predovšetkým. Sme trojičky. Si naša trojníčka. Žiadna Tatia není... počkať, tebe to Stefan nepovedal?“ zarazí sa Kat a škodoradostne usmeje.

„Katherin, prestaň.“ Pozrie sa na ňu Stefan a sadne si k Elene.

„Nepovedal čo? Stefan, čo si mi nepovedal?“

„Oh, áno. Povedz jej to. Má právo o tom vedieť,“ usmejem sa.

„Klamal ti, žiadna Tatia neexistuje a ani neexistovala. Od samého začiatku sme boli my dve. Akurát, že Peťa je blondínka, tým sa líši od nás, ale inak tú podobu vidíš, nie? A chceš vedieť, ako to bolo v minulosti?“

„Nie, nechce,“ skočí jej do reči Stefan.

„Chcem, nehovor za mňa, Stefan.“

Postavím sa. „Tak to máš smolu. Viac ti nepovieme, ak budeš niečo chcieť, vieš, kde nás nájdeš.“

Prídem ku Kat a chytím ju za ruku.

„Nevypadneme? Hnusí sa mi dívať na túto socku,“ poviem drzo a už aj sa praceme.

Zatiahla ma do nejakého ich miestneho baru.

Len čo sme vošli, sa na nás uprelo pár párov očí.

„Ahoj, Elena. Kto je toto?“ Prišiel k nám chlapec s čiernymi vlasmi a zelenými očami.

„Ahoj, Marek. Toto je moja sestra, Peťa.“

„Nevedel som, že máš sestru.“ Usmejem sa naňho.

„Nemusíš všetko vedieť a teraz choď otravovať niekoho iného.“ Pozrie mu do očí a už sa aj prace.

„Bol chutný, nemusela si ho dávať preč,“ namietnem a sadnem si.

„Neboj, sním si ešte užiješ. Dobre sme to zahrali.“

„To hej, hlupáci. Vážne si myslia, že som prišla len kvôli tebe? Naivný. Ale poviem ti, naša trojníčka ma trošku sklamala, čakala som, že bude mrcha, ako my dve a nie taká mníška.“ Kat sa začne smiať.

„Ona? Prosím ťa. Škoda, že si tu nebola od začiatku. To je mníška, ako vychytaná. Na ňu iné slovo, ako mníška, ani len nepasuje. Nenávidím ju. Všimla si si, ako sa pozerajú na ňu? Damon aj Stefan pre ňu urobia všetko, čo jej vidia na očiach. A pritom, vyzerá presne ako my.“

Odfrknem si a hodím do seba pohárik.

„Tak nech. Nepotrvá to dlho.“

„Chceš pomôcť svojej sestričke?“ spýtavo pozriem na Kat.

„O čo ide?“

„Vieš, že chcem Stefana. Jediná prekážka je ona.“ Začnem sa smiať.

„Ani za tie roky ťa ten Stefan neprešiel? Okej, so mnou môžeš počítať, to vieš.“

„Akoby mohol? Jeho čaro. Vieš, že ho milujem. Stále. Na Damonovi mi nezáleží. Stefan musí byť môj. Za každú cenu ho musím mať.“ Zdvihnem pohár do výšky a pripijeme si.

Kat po pár minútach odišla, s tým, že sa uvidíme doma. To mi vyhovuje. Aspoň stihnem pomiešať kartami trošku.

V pravom rohu pri biliarde bol ten chlapec.

„Smiem sa pridať?“ Žmurknem naňho. Usmeje sa a pozrie sa na mňa.

„Jasné, ja som Marek.“ V duchu prevrátim očami. Už som bola predsa oboznámená.

„Ako dobre poznáš Elenu?“ začnem nevinne.

„Elena je moja najlepšia kamarátka, od malička sme spolu vyrastali. Býval som oproti nej. Ale o tebe mi nikdy nič nepovedala.“

„No vieš, študovala som dlhé roky v zahraničí.“

„A kde tam?“ Preboha, to je debil. Čo sa stará?

Nahnem sa k nemu a zvodne mu prejdem jazykom po perách pri čom sa mu stále dívam do očí.

„Čo keby sme išli dozadu?“ nevinne sa usmejem. Marek len prikývne a už ma tam ťahá.

Otvorí mi dvere na babské záchody.

Začne ma vášnivo bozkávať. Nohy mu obmotám okolo pása.

Položí ma stôl. Ruky mu vpletiem do vlasov. Vážne si myslí, že sa s ním vyspím? Hlupák.

Oči sa mi zmenia a zuby vystrčia. Chytím mu hlavu a nahnem na bok. Zubami sa mu priblížim ku krku.

Dvere sa otvoria.

„Nechaj ho na pokoji,“ skríkne po mne Elena.

Prevrátim očami.

„Lebo mi to vraví kto? Ty?“ Neveriacky sa usmejem.

„Nie, ja.“ Vojde Stefan a chytí Mareka.

Pustím ho a zoskočím zo stolíka.

„Elena, odveď ho. Ja to vybavím.“

„Oh, áno, Elena, odveď ho. On sa o mňa postará,“ zasmejem sa a zvodne naňho mrknem.

„Elena, choď!“ skríkne po nej Stefan. Elena strachom ho poslúchne.

„Čo si myslíš, že robíš?“

Nadvihnem obočie.

„A čo sa ty staráš do mňa, Stefan?“

V sekunde som pritlačená k stene a pár centimetrov od môjho srdca drží v ruke kôl.

„Hm, pôsobivé. Ale vážne myslíš, že to bude také ľahké?“ Zdá sa mi to, alebo ma práve podcenil?

Chytím ho za zápästie a vykrútim mu ruku.

Vytrhnem mu kôl a zapichnem mu ho tesne vedľa srdca.

„Cítiš to? Stačí jeden zlý pohyb a je po tebe. Nepokúšaj ma, Stefan.“ Kopnem ho do brucha a nechám spadnúť na zem.

„Dávaj pozor, počula som, že podlaha klže.“

Umyjem si ruky a pozriem sa na seba do zrkadla. Pekná. Upravím si vlasy a vyjdem von.

Usmejem sa na Elenu. „Myslím, že Stefan potrebuje tvoju pomoc.“  Elena na mňa nenávistne pozrie.

„No len sa pozeraj, ty krava.“ Sladko sa usmejem a vyjdem von z baru.

Máme tu koniec prvej kapitolky, no čo, páčilo sa Vám? Urobila na vás nejaký dojem?

Ako ste sa cítili pri čítaní? Budem rada, ak mi svoj názor vyjadríte. :)

A ohľadom ďalšej, mám ju už napísanú a názov bude divočina. A prečo taký názov?

Nuž bude to vážne divočina a bude tam úchylnejšia scénka, než má Killy. :)

Leainka

Autor: leainka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Bitches - 1. kapitola - Príchod: