OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Caroline Winchester II. - Change your life

01.03.2013 (14:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1252×

Časť druhá

Change your life

„Takže... čo budeš robiť teraz?“ zaujímalo Elenu, keď sme vyšli z auta pred mojím domom.

Pokrčila som plecami. „Neviem. Dean je preč a ja som upír. Horšie to už byť nemôže. Ale myslím, že budem potrebovať Stefanovu pomoc. Však vieš, aby som... no... nedopadla ako nejaký rozparovač,“ pokúsila som sa na tom zasmiať, ale do smiechu mi teda nebolo.

„Jasné. Môžem sa s nim porozprávať, keď prídem domov,“ navrhla.

Vďačne som na ňu pozrela.

„Dobre. Ale nemusí to byť hneď. Myslím si, že teraz... potrebujem byť chvíľu sama,“ dodala som a rozlúčili sme sa.

Elena vyzerala, že to chápe. Vie, čím si teraz prechádzam. Hoc, keď sa ona zmenila na upírku, tak boli všetci pri nej. Každý na ňu dohliadal. Neboli si istý, či po nej Dean nevyjde, taká veľká jeho nenávisť bola. Ale našťastie, bol pokoj. Sam ho uzemnil.

Odomkla som si dvere a vošla dovnútra. Ako prvé som zamierila do sprchy a pustila na seba horúcu vodu, aby všetko zmyla. Na zem kvapkala krv. Zmývala som zo seba posledné spomienky na Deana. Už ho neuvidím a on mňa tiež nie. Dokonca si na mňa ani nebude pamätať.

Umyla som si rýchlo vlasy a vyšla zo sprchy. Ako víchor som vbehla do izby a zobrala do rúk mobil. Niečo ma napadlo. Chcela som to vyskúšať. Ale... či sa mi to podarí?

Naťukala som Deanovo číslo a stlačila volať. Telefón začal vyzváňať a ja som bola nesvoja.

Čakala som. Dosť dlho. Nakoniec pípol odkazovač. Porazenecky som si vzdychla.

„Ahoj, Dean. To som ja, Caroline. Ak si vypočuješ túto správu, prosím, zavolaj mi.“ A zložila som.

Veď čo viac mu mám do telefónu rozprávať?

Prezliekla som sa do čistých vecí a ľahla si s mobilom v ruke na posteľ. Kontrolovala som ho každých desať minút. Ako je možné, že mi nevolá? Znova som teda naťukala jeho číslo a nechala mu ďalšiu správu. A tak to šlo dookola, asi takých tridsaťkrát, než ma to prestalo baviť.

Cítila som sa ako opakovací papagáj. Musím sa nejako rozptýliť. Ale ako? Čo mám urobiť, aby som z hlavy dostala tie myšlienky?

Niečo mi napadlo. Usmiala som sa nad tým a hneď som už aj zamykala dvere. Namierila som si to do Grillu. Veď čo sa môže stať? Všetci, ktorí ma uvidia, tak im poviem, že sa volám Cornelia a bude to. Preboha, vážne? Cornelia?

No tak to bude veľmi nenápadné, Caroline! Okríkol ma hlas v mojej hlave.

Vystúpila som z auta a nechala ho zaparkované na kraji parkoviska, aby ho videlo čo najmenej ľudí. Vošla som dovnútra. Nevyzeralo to tu, že by niekto umrel. A zvlášť nie, že by som tým mŕtvym bola ja.

Všetci na mňa vyvaľovali oči. Nechápavo som na nich hľadela. Robila som sa, že ich ani nepoznám. Sadla som si k baru. Keď ku mne prišiel barman, zízajúc ostal stáť na mieste ako prikovaný.

„Ca... Caroline?“ zakoktal sa.

„Nie. Ja som Cornelia. Carolinina sesternica. Prišla som sem do mesta, aby som sa s ňou rozlúčila,“ vysvetlila som mu moju krásnu lož.

Chlapec sa tváril zmetene. „Aha. Ale tá... tá podoba je... úchvatná. Vyzeráš, akoby si jej z oka vypadla...“

„Vlastne... ja som od nej staršia,“ podotkla som. „Takže ona vypadla z oka mne.“ Pokúsila som sa o úsmev, aby som odľahčila tento rozhovor.

„No tak to je vážne zaujímavé. Asi na teba teraz budú civieť často.“

„Asi. Ale ja to zvládnem,“ uistila som ho a objednala si. Konečne odišiel a ja som ostala sama.

Pohľad Deana:

„Takto?“ spýtal som sa a zaútočil.

Sam nečakal taký prudký útok a nestihol sa uhnúť. Schytil som mu ruku a vykrútil ju. Nie veľmi, nechcel som mu predsa ublížiť.

„Presne tak,“ usmial sa, ale hneď na to ma podkosil. „Ale musíš si dávať pozor na toto.“

Vyskočila som na rovné nohy. „Jasne, Sammy. Spomínam si, že si mi to už urobil.“

Pozrel na mňa a zasmial sa. „To je super. Čo nevidieť si spomenieš na všetko. Máš veľmi silnú vôľu, Dean. Takže by to nemalo trvať dlho. Teraz ale...“ Pozrel na hodinky, „si pôjdem ľahnúť. Je už dosť hodín a keďže času máme neúrekom, nevidím dôvod, prečo si neoddýchnuť.“

Prikývol som. „Hej, jasné.“

Zamieril som do svojej izby, alebo lepšie povedané, do vedľajšej izby. Boli sme ubytovaný v akomsi hoteli. Nebolo to nadlho, ale keďže som sa dozvedel, že nemáme dom, tak si myslím, že aj toto ujde.

Ľahol som si a snažil sa zaspať. Bol som uťahaný. Cítil som sa ako zbitý pes. Sam hovorí, že je to tým, že som skoro umrel. Ale mňa nebolelo telo. Ťažilo ma niečo iné. Niečo, o čom som nemal najmenšie poňatie.

Pomaly som zaspával. Vedel som to. No niečo ma vyrušilo. Nejaký silný záblesk.

Videl som ženu. No vlastne... mohla mať tak osemnásť, nanajvýš devätnásť rokov. Mala blonďavé kučeravé vlasy a pery v krásnom úsmeve. Pozerala sa. Hľadela na mňa.

„Ahoj, Dean,“ pozdravila mi.

Hneď na to bol ten sen preč. Strhol som sa na posteli a rozmýšľal, čo to mohlo byť. Žeby nejaká príšera, ktorá sa vkráda do snov? Alebo...

Mávol som nad tým len rukou a ľahol si naspäť. Ale ten obraz som z hlavy nedostal. Stále som videl ju v celej kráse.

Pohľad Caroline:

„Nemyslel som si, že ťa nájdem na verejnosti,“ ozvalo sa za mnou. Nemusela som sa otáčať, aby som vedela, kto prišiel.

Klaus si sadol vedľa mňa a objednal si.

„Tak čo, ako sa máš? Už ti je lepšie?“ spýtal sa ma.

Ani som na neho nepozrela. Len som si vybavila tu scénku v lese. Čo mi v ňom povedal.

„Čo myslíš, čo spraví, keď sa o tebe dozvie? Nechá ťa žiť?“

Ozývalo sa mi v hlave dookola. Mala som sto chutí povedať mu niečo, ale čo? Veď mal skoro pravdu. Jasne som videla na Deanovi, že by ma najradšej zabi. Toľká nenávisť. Myslela som, že láska je silnejšia ako presvedčenie. Očividne som sa mýlila.

„Teraz sa so mnou nerozprávaš?“ Nedal sa odbiť.

Vzdychla som si.

„Mám sa fajn. Stačí?“ odvrkla som podráždene. On sa na tom očividne dosť dobre zabával.

„Čo sa stalo, láska?“ Po prvýkrát som naňho pozrela. Usmieval sa takým lišiacky úsmevom a premeriaval si ma. Nevyzeral, že by to myslel zle.

„Nič. Chcela som pokoj, ale si tu ty.“

Odkašľal si. „Pokoj? Nevyzeráš na osobu, ktorá si potrpí na pokoj. Aspoň za tvojho predošlého života si taká určite nebola...“

„Nič o mne nevieš!“ vyštekla som na neho. „Netušíš, aký som mala život! Veď si ani nevedel, kto som!“

To mu vyčarilo na tvári ešte väčší úsmev.

„Naozaj tomu veríš? Vážne si myslíš, že prídem do mesta neinformovaný? Že neviem nič o okruhu “ľudí“, ktorí ma zaujímajú?“ Nadvihol obočie. „Viem o tebe všetko, Caroline. Čo máš rada, čo neznášaš...“ Naklonil sa bližšie. „Čo miluješ,“ šepol mi do ucha.

Odtiahla som sa od neho. Pokrútila som hlavou.

„Nič o mne nevieš. Ak si si nevšimol, zmenila som sa,“  usmiala som sa. Nedovolím mu vyhrať. Túto hru nie. „Teraz, milujem už len jednu vec,“ podotkla som.

„A to?“ Jeho pery sa na mňa usmievali. Namýšľal si.

Tentoraz som sa k nemu naklonila ja.

„Krv,“ šepla som a vzápätí som už stála na nohách.

Pri východe som sa za ním obzrela. Hľadel na mňa. Celý čas zo mňa ani oko nespustil.

Takže... čo na to hovoríte? Budem rada za všetky komenty.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Caroline Winchester II. - Change your life: