Caroline Winchester II. - If happily ever after did exist • OurStories.cz ~ naše povídky

Tak a úplný záver je tu!
Dean chce zachrániť Caroline, no Klaus je ťažký nepriateľ. Podarí sa mu zachrániť ju a dostať aspoň chvíľu času, aby si vyrozprávali to, k čomu nemali príležitosť?

20.05.2013 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 877×

Časť trinásta

If happily ever after did exist

Pohľad Deana:

Viac než na Klausa som sa zahľadel na to, čo bolo za ním. Alebo lepšie povedané, kto. Sedela tam k stoličke priviazaná Caroline a ledva držala oči otvorené. Avšak keď ma zbadala, vytrieštila ich. Asi sa chcela uistiť, že sa jej to nesníva.

Usmial som sa na ňu. To bude v poriadku. Ja sa toho sviniara nejako zbavím. Prisľúbil som jej v duchu.

„Takže... čomu vďačím za takú návštevu?“ spýtal sa a na tvári mal úsmev. „Ponúknem ti niečo? Whisky alebo bourbon?“

„Pusti Caroline! Ona o ničom nevedela!“ oboril som sa naňho.

Klaus stisol pery, až vytvorili úzku linku.

„To asi nepôjde. Prisľúbil som jej, že sa bude pozerať, ako ťa zabíjam,“ objasnil.

„Ty sviňa.“

„Neotváraj si na mňa hubu, Winchester!“ zrúkol po mne. „Ty si predsa ten, čo mi zabil brata! Alebo sa mýlim?!“ Nadvihol obočie.

Odvrátil som od Caroline a jej doráňaného tela pohľad a upriamil ho na Pôvodného.

„Áno, bol som to ja. Vieš, nie je ľahké zaujať tvoju pozornosť...“

„A čo tak zapísať sa ku mne do diára? To si musel vraždiť môjho brata?!“ zvreskol.

Pokrčil som ramenami. „Neber to osobne, Klaus. Proste sa to stalo, to teraz neodčiním. Ale ty pusť Caroline. Toto je medzi nami, chlapmi. A ona je len obyčajné dievča.“

„Samozrejme, obyčajné dievča, ktoré silou myšlienky zabilo môjho hybrida!“ skočil mi do reči.

Vypúlil som oči. „Čože? Silou myšlienky? Kedy?“

Klaus sa zamyslel. „Chvíľu potom, čo sme prišli s Richmondu.“

No jasné! Samova krv na ňu mala taký účinok. Aspoň tá krv, ktorá obsahovala aj krv démona.

Vzdychol som si a zasmial sa. „No a? Tak má silné myšlienky. Tebe sa to nestáva?“ spýtavo som na neho pozrel.

„Nezahrávaj sa so mnou, Winchester, lebo jej jedným rýchlim ťahom vyrvem srdce z tela. Nič pre mňa neznamená.“

„A čo ti mám na to povedať? Očividne pila démonskú krv.“

„Aha.“ Bolo všetko, na čo sa zmohol. Asi mu konečne došlo, aký je sprostý.

„To aj tak nič nemení na veci,“ dodal vzápätí.

Vzdychol som si. „Ja som to vedel.“ A v sekunde som doňho strelil jednu guľku zo železníkom. Nestihol sa jej uhnúť a dostal som ho. Začal som strieľať ako zmyslov zbavený, kým mi nedošiel zásobník. Bleskovou rýchlosťou som pribehol ku Caroline a snažil sa ju rozviazať.

Zrazu som pocítil silný úder a zložil som sa k zemi. Klaus sa na mňa hodil a snažil sa ma dostať od nej preč. Ale ja ju tu nenechám. Tento krát nie.

Zbraň mi už nebolo treba a tak som vytasil na Klausa nôž a bodol ho ním do hrude. Pôvodný zrúkol a v sekunde bol zo mňa dole. Vyskočil som na rovné nohy a prezeral si celú miestnosť. On by len tak neušiel. Tak kde je?

„Dean...“ šepla Caroline slabým hlasom.

Konečne som sa spamätal a odviazal ju. Chytil som ju a donútil pozrieť na mňa.

„Caroline, pozorne počúvaj. Musíš odtiaľto ujsť. Najrýchlejšie ako dokážeš. Rozumieš?“

„Ja ťa tu nenechám,“ trepala a ledva sa udržala na nohách.

Čo len robiť? Veď tá sa preč nedostane, ani keby chcela! Do šľaka! Dean, ty si sa asi zbláznil! Okríkol ma hlas v mojej hlave, keď ma niečo napadlo.

Nožom som sa porezal na zápästí. Caroline hneď spozornela a všimol som si, ako sa snaží zadržať dych.

„To je v poriadku, zlatko. Urob to,“ zašeptal som jej.

V sekunde zdrapila moje zápästie a začala piť. Počul som, ako zastonala a pokračovala.

No v tom...

„Ale ale... Dean, nebodaj si zmenil svoj postoj k upírom?“ ozval sa odo dverí Klausov posmešný hlas.

Odtrhol som zápästie od Caroline a pritláčal som si to k bunde. Barbie sa snažila zhlboka dýchať a nezaútočiť na mňa.

„Priviedol som menšiu spoločnosť,“ dodal v rýchlosti a do miestnosti napochodovali ďalší hybridi.

Ja som sa len kyslo usmial. „Tak ja som to čakal len na takú trojku a nie takú skupinu,“ poznamenal som.

„Však teba tie vtipy prejdú,“ zamrmlal Klaus a kývol svojim hybridom. Tí okamžite zaútočili. Chcel som Caroline odhodiť preč, no zrazu jej nebolo a nevidel som ju. Možno ušla.

Pohľad Caroline:

Rýchlo som sa od Deana odtrhla a začala sa pohybovať mojou rýchlosťou. Dean sa obzeral, no keď usúdil, že ma nevidí, začal sa brániť. Ale ja ho v tom len tak nenechám. Nikdy by som to nedokázala. A zvlášť... keď si po mňa prišiel.

Lepšie neskoro ako nikdy.

Skočila som na jedného hybrida a bez hocakého rozmýšľania som mu vytrhla srdce z tela.

Na to sa na mňa otočili ďalší a rozbehli sa ku mne. Urobil som to isté. Ich krv mi začala stekať po ruke a ja som nedokázala odolať. Vedela som, že potrebujem viac. Viac tej blahodarnej tekutiny. A navyše... chcela som ju. Sklonila som sa k jednému z mŕtvych hybridov a zahryzla sa doňho. On to už aj tak potrebovať nebude.

Cítila som sa plná sily a vedela som, že teraz to bude jednoduchšie.

No v tom sa rozrazili dvere a vzduchom začali lietať guľky. Pritisla som sa k zemi a dúfala, že mňa to minie. Dvihla som zrak a zbadala tam...

„Sam Winchester. Aké nemilé prekvapenie,“ zaškrípal Klaus zubami a začal sa približovať.

Ten sa len zaprel a dvihol proti nemu ruku. V sekunde bol Klaus na druhej strane miestnosti a prevrhol stôl. Dean naňho pozrel a v očiach mal... zvláštny druh hnevu, ktorý som nikdy nepochopila. Prečo sa naňho hnevá, keď len využíva to, čo dostal? Hádam je dobré, že nám chce zachrániť životy, nie?

„Caroline.“ Všimol si ma a okamžite mi pomohol vstať. Jasne videl, že som celá od krvi, tvár aj ruky, no nevadilo mu to. Nebola som pre neho odporná, aspoň teraz nie.

„Ideme,“ zahlásil mladší Winchester a dali sme sa rýchlo na ústup.

Chytila som ich oboch za goliere a mojou rýchlosťou sa rozbehla do lesa. Oni sú možno vynaliezaví, ale ja som tu upír.

Ležala som na zadnom sedadle a hľadela do stropu auta. Bratia boli na ceste ku mne domov a v aute vládlo to trápne ticho. Nikto sa nemal k slovu, ale ja som toho chcela povedať viac ako dosť.

„Tak čo, dostal si toho vlkolaka?“ Nadvihol Dean obočie.

Sam našpúlil pery a odvrátil pohľad. „Čo... nie.“

„Ako prosím?!“ Tváril sa, že nepočul.

„No nie. Ale keby som ho chcel zabiť, nezachránil by som ti riť, braček.“ Zažmurkal naňho a to sa už Dean nedokázal zlostiť. Ich bratskú lásku som vždy obdivovala. Škoda len, že aj ja nemám súrodenca.

„Si v poriadku?“ ozval sa odrazu starostlivo Sam ku mne.

Prikývla som, ale či to bola pravda... tou som presvedčená nebola. Obávala som sa toho, čo má teraz prísť. Znova ma Dean opustí a pôjde mi zo života? To by som už nezniesla, alebo áno? Dokázala by som žiť s vedomím, že aj keď som nesmrteľná, tak ho už nikdy neuvidím?

Zastali sme pred naším domom a ja som vystúpila. Dean tiež, no Sam ostal sedieť v aute.

„Ja... dám vám čas,“ povedal a nechala mi svojho brata. Ten ma odprevadil až pred dvere. Pomaly som ich odomkla a pozvala ho dovnútra. Najprv sa ošíval, ale nakoniec poslúchol.

Sadli sme si do obývačky a hľadeli na seba. Bolo mi jedno, čo mi na to povie, ale ja som ho potrebovala. Naklonila som sa k nemu a prisala sa perami na tie jeho. Neodtiahol sa, len ma chytil a pritiahol si čo najbližšie. Odrazu som už na ňom sedela a bozkávala ho. Jeho drsné bozky a moje roztúženie sa pre mňa zrazu stalo všetkým. Nevnímala som nič iné, len túžbu, ktorá mi prúdila žilami. Ale nemôžem. Došlo mi a odtiahla som sa. Ak by potom odišiel, znova by som nebola schopná ísť ďalej. Už ma nebavilo cez deň tváriť sa, že nič a noc len preplakať.

„Milujem ťa,“ hlesla som bezmocne. Bola to taká krutá pravda, až mňa pri srdci zabolelo.

„Ja...“ Oblizol si pery. „Predtým som sa mýlil. Nedokázal by som ťa nenávidieť. Si žena, do ktorej som sa zamiloval a nie je to tvoja chyba, že si upírom. Mal som sa zachovať inak.“ Vzdychol si. „Ani nevieš, ako si teraz prajem, aby som ti nikdy neublížil a ty by si nemusela byť bezo mňa a naopak.“

„Dean,“ zasmiala som sa cez slzy. „Milujem ťa. Je po všetkom. Môžeme byť spolu.“ Znova som ho pobozkala, ale tentoraz sa odtiahol.

„Nie, Caroline, to nemôžeme. Klaus ma bude hľadať a neprestane s tým, dokým ma neuvidí mŕtveho. Musím odísť.“ Sklonil hlavu a nedokázal mi pozrieť do očí.

„Ale... ale to nemôžeš!“ vyletela som zrazu a vyskočila na nohy. „Ako si to predstavuješ, Winchester?! Že si prídeš, zachrániš ma a necháš ma tu bez teba?! To naozaj?!“ vrieskala som po celej izbe a on len mlčal a počúval.

Po chvíli sa bez slova postavil. Prešil ku mne a tuho ma objal.

„Milujem ťa, ty moja upírka,“ šepol mi a pobozkal ma do vlasov. Jediné, čo som dokázala vnímať bola jeho krásna vôňa a fakt, že mi konečne povedal, že ma miluje aj keď som upír.

Avšak do očí sa mi drali znova slzy. Pozrel na mňa a zodvihol mi bradu.

„Počúvaj ma. Budeš tu mať krásny život, dobre? Bezo mňa ti aj tak bude lepšie. Nechcem ťa vystaviť nebezpečenstvu...“

Odfrkla som. „Fakt, že som upír to trošku mení, drahý. Ty si ten, ktorý sa dostane do nebezpečenstva, nie ja.“

Zasmial sa. „Ale aj tak.“

Vyšiel z dverí môjho domu, no nečakane ho prekvapil Sam.

„Čo keby išla s nami?“ navrhol odrazu so širokým úsmevom na tvári.

Mne sa priam rozžiarili oči. „To by som rada,“ pripustila som a v sekunde ma nebolo. Behom pár sekúnd som si stihla pobaliť všetko najdôležitejšie. Potom, keď som k nim podišla, Dean krútil hlavou.

„Nemôžem dovoliť, aby si s nami šla. Je to nebezpečné. Každý deň ti hrozí smrť.“

„No a? Veď to mi hrozí už len za to, že som upír,“ poznamenala som.

„Ale no tak, Dean. Uvidíš, bude to dobré. Keby niečo, vždy ju môžeš poslať domov ako darčekové balenie,“ usmial sa.

„Tak fajn. Ale už poďme, kým sa Klaus spamätá,“ nahodil a kráčali sme k autu. Prešla som so svojimi vecami dozadu a bratia dopredu.

Odrazu som mala dôvod tešiť sa na nový deň. Vedela som, že mi nikam neutečie a že konečne sa aj možno dočkám šťastného konca.

Ale na ako dlho... Pomyslela som si a predstavila si, koľko problémov nás ešte čaká.

No a záver je za nami. Čo na to hovoríte? Dopadlo to podľa vašich predstáv?

Takže... som veľmi rada, že ste čítali túto moju poviedku a že vás bavila(aspoň dúfam). No a veľmi ďakujem tým z vás, ktorý si našli čas to aj okomentovať, lebo to ma vždy povzbudilo v písaní, lebo som vedela, že vždy je niekto, kto chce vedieiť pokračovanie.

Menovite chcem túto kapitolu venovať: Kathleen, Nika248, Tinka, Ivana, Saša a ďalším. Samozrejme, prosím vás aj tu o nejaký komentík, aspoň smajlíka a dúfam, že sa spolu stretneme pri ´dalšej mojej poviedke.

-Perlička

« Předchozí díl

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction