Caroline Winchester II. - It only hurts • OurStories.cz ~ naše povídky

No a tu je ďalšia časť.
Caroline je smädná a potrebuje krv. Čo spraví? Jeden telefonát, ktorý jej ale všetko pokazí a následne výčitky.
Deanova cesta za odpoveďou sa musí odložiť. Prečo?
No a Klaus, ktorý chce smrť bratov, prichádza na to, že jedna blonďatá upírka všetko komplikuje.

25.04.2013 (15:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1080×

Časť siedma

It only hurts

Prechádzala som sa po izbe a čakala, kedy Sam dotelefonuje. Chcela som vyraziť. Problém bol ale v tom, že som nevedela, kam by som asi tak mala ísť. A bola som aj smädná. Avšak Samovi som o tom hovoriť nechcela. Jediná vec, ktorú som si nezbalila, bola krv. Čo teraz urobím?

Sadla som si na posteľ a začala som zhlboka dýchať. Neviem kedy, ale odrazu som jasne cítila Samovo telo. A hlavne... jeho tep. Ovládla ma strašná túba zakúsiť jeho zmiešanú krv.

Položil telefón a pozrel sa na mňa.

„Si v poriadku?“

Prudko som sa posadila a prikývla. No pravda bola opak. Potrebovala som na vzduch. Ale čo ak sa náhodou neovládnem? Neviem o tom, žeby tu v blízkosti bola nejaká nemocnica.

„Niečo ti je.“ Nedal sa oklamať. Postavil sa a prešiel ku mne, no ja som okamžite vyskočila na rovné nohy a bola upírskou rýchlosťou v rohu miestnosti.

„Caroline? Čo sa to s tebou deje?“

„Ja... nemôžem...“ A vybehla som z dverí. Zanechala som ho samého s otázkami, no nedalo sa inak.

Musím uhasiť ten smäd, ktorý nedokážem ani potlačiť, ani ovládať. Zastavila som sa až pred nejakým barom, z ktorého smrad som cítila už vonku. Komu budú chýbať taký ľudia?

S veľkým hnusom a so zatajeným dychom som vošla dovnútra a porozhliadla sa. Mala som pravdu. Samí starí muži, ktorí chlastali.

Hneď, ako ma zbadali, všetci na mňa zaostrili. Prešla som k barmanovi, ktorý bol na počudovanie celkom mladý a dosť pekný.

„Dáš si niečo?“ spýtal sa ma prívetivo.

„Kebyže poviem, že chcem teba?“ Nadvihla som laškovne obočie.

Do líc mu stúpla červeň a snažil sa uhnúť pohľadom. Ja som sa ale naklonila ešte bližšie a nechcela prerušiť očný kontakt.

„Pôjdeš so mnou dozadu?“ spýtala som sa, ale jeho zrenička sa na chvíľu rozšírila a potom zúžila. Prikývol.

Vyšiel spoza baru a niekam ma viedol. Na dievčenský záchod. Tak ten obsadený teda rozhodne nebude. Usmiala som sa.

Hneď, ako sme vošli, zavrel za sebou a zamkol. Otočil sa ku mne a chcel spojiť naše pery. To už som ja ale mala sčervenané oči a jasne som cítila, ako sa mi predĺžila zuby.

„Mlč!“ zahriakla som ho a zahryzla sa mu do krku.

Cítila som sa ako v siedmom nebi. Do hrdla mi stekala krv a ja som chcela viac a viac. Ani som sa nenazdala a jeho telo mi ochablo v náručí. Nevzpieral sa a keď som od neho odstúpila, zrútil sa k zemi.

Utrela som si ústa a odtiahla ho na jeden zo štyroch záchodov. Upravila som si vlasy a namaľovala ústa.

Keď som odomkla dvere, mojou novou rýchlosťou som sa dostala von tak, aby ma nikto nevidel a nikto nezachytil. Musím sa vrátiť naspäť a ísť hľadať Deana. Ináč sa môže stať, že o neho navždy prídem. A to by som neprežila.

Vtom mi ale zazvonil mobil. Ukázalo sa mi neznáme číslo. Zodvihla som.

„Prosím?“

„Ahoj, láska,“ ozvalo sa z druhej strany.

„Klaus.“ Preglgla som.

„Presne tak. Dozvedel som sa, po kom pátraš,“ začal hovoriť.

„Od koho?!“ spýtala som sa príkro.

„Pokoj, láska. Vieš, ja mám svoje zdroje. Ale to je teraz druhoradé. Mám pre teba odkaz pre Deana. Samozrejme, ak ho nájdeš...“

„Čo chceš?! Daj mu pokoj!“

Zasmial sa mi. „Tak na to zabudni. Kým ho nedostanem do hrobu, nebudem mať pokoj. Ale teraz mu povedz, že si má dávať pozor na brata. Dobre?“

„Klaus... ak chceš niečo urobiť Samovi, ver mi, že ťa zabijem,“ prisľúbila som, no on zložil.

Kurva! Zahrešila som od zlosti a pobrala sa naspäť do motela za Samom. Hrozí mu nebezpečenstvo. Akom mu to mám povedať?

Otvorila som dvere.

„Sam?“

Keď som ich zavrela a pozrela sa, zbadala som ho polonahého robiť kliky. Všimol si ma a okamžite sa postavil. Ja som sa ale s úsmevom otočila. Jeho telo bolo... dokonalé. A pre mňa bolo príliš veľkým pokušením, keďže som ho poznala naspamäť.

Predtým, než som sa dala dokopy s Deanom, spoznala som Sama a myslela som, že to môže byť niečo viac. Nakoniec nám to spolu nevyšlo a Dean vyzeral ako ten pravý. Hoc teraz... je to dosť diskutabilné.

„Prepáč,“ zamrmlal. „Nebodaj ťa rozptyľujem?“ Keď som sa otočila, stál hneď predo mnou.

Znova som preglgla a snažila sa cúvať. Narazila som do steny.

„Sam, dobre vieš, ako to medzi nami dopadlo, nie?“ Nadvihla som obočie. „A teraz... som predsa upír.“ Hneď ako som to povedala, na chvíľu odstúpil a premeral si ma.

„Kde si bola? Neviem, prečo si vôbec odišla,“ zaujímalo ho.

No super! A teraz rýchlo vymýšľať výhovorku. Nebolo by lepší nápad nechať ho zviesť ma, ako to urobil už po prvý krát?

„Ja... musela som ísť preč. Prečistiť si hlavu,“ zaklamala som okamžite.

Odfrkol. „Tak to ti neverím. Bola si rozrušená a teraz si... v pohode,“ vydýchol neveriacky. Zrejme mu to všetko došlo. Dal si dva a dva dohromady. Odstúpil ešte viac.

„Všakže si neurobila to, čo myslím?“

Pozrela som von oknom. „Ja... Sam... musela som. Nemala som na výber,“ šepkala som.

„Ako si mohla, Caroline!“ Na chvíľu sa odmlčal. „Zabila si?“

Neodvážila som sa odpovedať, tak som len prikývla.

„Čo to s tebou je, do čerta! Ja som ti veril! A ty si v pokoji zabíjaš?! Kto si, Caroline?!“ kričal po mne zúfalo.

Do očí sa mi tisli slzy.

„Ja som upír, Sam. To nezmeníš.“

Pohľad Deana:

Zazvonil mi mobil. Ukázalo sa mi neznáme číslo, no ja som zdvihol.

„Prosím?“ ozval som sa.

„Dean? To som ja, Bonnie,“ predstavilo sa mi nejaké dievča.

„Prepáč, ale... kto? Neviem si na teba spomenúť, ak by som mal.“

„Som z Mystic Falls. Čarodejnica, ktorá ti pomáhala, keď ste tu s bratom boli. Mala som ochrániť Caroline, pamätáš? Požiadal si ma predsa o to,“ vysvetľovala a mne sa isté útržky začali vracať. No stále som si presne nevedel vybaviť môj vzťah s Caroline. Na čom bol vlastne založený? Na láske, alebo na čom?

„Aha. No a... čo odo mňa potrebuješ?“

„Máš ešte ten kolík proti Klausovi?“

Pozrel som na zadné sedadlo do tašky, ktorá bola otvorená. Jasne som o v nej videl.

„Prečo sa pýtaš?“

Nasledovala dlhá pauza pred odpoveďou.

„Myslím, že by sme mali ísť zabiť niektorých Pôvodných,“ vyhlásila a ja som čakal, kým mi vysvetlí podrobnosti.

Vyzerá to, že sa výlet k Samovi a tej Caroline odkladá. Práca je dôležitejšia.

Pohľad Klausa:

„Tak ho nájdite!“ zrúkol som po troch hybridoch, ktorí mi doniesli správy, že nevedia nájsť Sammyho Winchestra. „Chcem od vás, aby ste ho našli a zabili! Potrebujem, aby Dean pochopil, proti komu stojí! A vy mi poviete, že neviete, kde je?!“ vrieskal som ďalej.

„Ale máme za to jednu správu,“ hlesol druhý takmer nečujne so sklonenou hlavou.

„Akú?“ Nadvihol som obočie.

„Že vraj nie sú spolu. Rozdelili sa a do všetkého sa zaplietla akási blondína.“

Vtedy mi to všetko došlo. Sam bude vedieť, že po ňom ideme skôr, ako ho nájdeme.

Tá blondína musí byť určite Caroline. Musím ju dostať. Ona sa mi nebude motať do cesty. Ak to bude potrebné...

Zabijem ju znova a navždy.

caroline and sam

Viem, že to trvalo dosť dlho, no predsa je tu ďalšia časť a ja zvedavo čakám na vaše názory. Mám v tom pokračovať?

A čo si myslíte? S kým to Caroline viac ide? Sam alebo Dean? Samozrejme, možno sa nájdu fanúšikovia Klausa. :) Keďže prišla znova múza, ďalšia by mohla byť oveľa skôr

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction