OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Caroline Winchester II. - Too close

13.03.2013 (17:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1331×

Časť tretia

To close

„Ale prečo nemôžem mať čerstvú krv?“ sťažovala som sa Stefanovi. Nalial mi do pohára krv zo sáčka a sledoval ma, ako pijem. Nechutilo to ako čerstvá krv. Bolo to chladnejšie a celkovo to nepôsobilo tak dobre ako čerstvé. No aj tak to dokázalo nabudiť každý jeden nerv v mojom tele. Všetko mi bolo na pár sekúnd ukradnuté. Ten pocit bol úžasný.

„Caroline, je to nebezpečné. Sama vieš, čo s upírom robí krv, keď ju okúsi. Chce viac a viac. A keďže si ešte upírom krátko, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa zastavíš predtým, ne niekoho zabiješ.“

Pretočila som očami. „Ako to bolo s Elenou? Tiež si jej to povedal?“

Stefan si vzdychol a uhol pohľadom. „Elena... ona bola niečo úplne iné. Pri nej bol aj Damon. A sama vieš, ako pán profesor Damon vyučuje.“

„No jasné. Takže keď sa jednalo o ňu, bolo všetko ružové...“ Stefan ma už už chcel prerušiť, ale pohľadom som ho schladila. „Dobre. Chápem. Nechaj to tak.“

Zrazu sa prudko otvorili dvere a dovnútra ako hurikán vletela Elena. Na tvári mala nečitateľný výraz, no hneď, ako ma zbadala, usmiala sa.

„Ahoj, Caroline. Tak čo, ako sa darí?“

Posadila sa vedľa Stefana.

„Nie veľmi dobre. Už asi dvadsať krát som volala Deanovi a nechala mu odkaz, no on mi nezavolal.“

„Ale veď ani nevie, kto si,“ zapojil sa Stefan.

„To jej jedno! Malo by to byť v poriadku, lebo ma miluje. Mal by si na mňa spomenúť. Ale len na mňa, keď som bola človek,“ vysvetlila som už skormútene.

„Vážne si myslíš, že aj keby si na teba spomenul, tak na to, že si upír nie?“ Nadvihla Elena obočie.

„Stále tu je šanca.“

Stefan sa zhlboka nadýchol a chytil ma za koleno. Pozrel mi do očí.

„Caroline... možno by si ho mala nechať ísť. Nech začne odznova tam, kde skončil než ťa spoznal,“ prehovoril nakoniec.

V sekunde som vyskočila na rovné nohy. Bolo to, akoby sa mi niečo zabodlo priamo do srdca. Bolelo to a štípalo.

„Ty by si to urobil, keby išlo o Elenu?! Nechal by si ju ísť, keby si na teba nepamätala?!“ vrieskala som po ňom v záchvate zúrivosti.

Sklonil hlavu.

„To je niečo...“

„Nie je to iné! Je to rovnaké!“ kričala som ďalej.

Elena si oblizla pery a postavila sa. „Pozri, chápem, že to, čo teraz prežívaš, musí byť hrozné. Ja som sa len zmenila a mala som pri sebe všetkých, ale ty nie. A k tomu tá vec s Deanom. Rozumiem, ako sa musíš cítiť. Stefan sa ti len snaží pomôcť. Daj mu šancu,“ hovorila potichu, ale zreteľne.

Začala som sa upokojovať. Mala pravdu. Je toho na mňa proste veľa. A očividne to nezvládam. Veď ako by som aj mohla? Keď nad ním stále uvažujem? Musím sa pohnúť ďalej aj ja.

Posadila som sa naspäť. Rozhodnutá zmeniť tému.

„Čo sa stalo, keď si sem vošla ako tornádo?“ spýtala som sa rýchlo prvé, čo ma napadlo.

Elena sa konečne uvedomila. „Ah, jasné.“ Otočila sa k Stefanovi. „Klaus je stále v meste.“

„Čože?“ Nadvihol obočie. „Ale... prečo?“

Ona len pokrčila plecami. „Neviem. Videla som ho v meste. Nechápem to. Veď tu nie je nič, čo by ho mohlo zaujímať...“

„Alebo len mi o niečom nevieme,“ rozmýšľal Stefan ďalej. „Musíme zistiť, čo chce. Prečo tu ostáva.“

Vtom som dostala nápad. A... nebol práve najhorší. Postavila som sa s úsmevom na tvári.

„Môžem vám pomôcť,“ ponúkla som sa.

Obaja na mňa vytreštili oči.

„Klaus je ten, kto ťa...“

„Zabil,“ dokončila som pokojne. „Ja viem. Už som ho videla a mám pocit, že viem, kde by mohol dneska večer byť.“ Prefíkane som sa usmiala.

Elena sa na tom musela zasmiať tiež. Stefan len rozmýšľal a snažil sa prísť na to, kde by mohol nastať problém.

„Zajtra vám poviem, čo som sa dozvedela,“ žmurkla som na nich a už ma nebolo.

Tak a na dnes mám o rozptýlenie postarané.

Pohľad Deana:

„Milujem ťa,“ zašepkalo mi nejaké dievča a potom jej pery splynuli s mojimi. Chytila ma okolo krku a pritiahla si ma k sebe. Ja som sa nebránil. Všetko som jej opätoval, akoby sme sa poznali dlhú dobu.

Rýchlo som sa mykol a zobudil sa. Bol som úplne zadychčaný a nevedel som, čo robiť. Kto je to dievča? Prečo mi vravela, že ma miluje? Poznám ju?

Pretrel som si rukou tvár a snažil sa si ešte na niečo spomenúť. Vybaviť si hocičo, čo by mi mohlo pomôcť.

Musím sa porozprávať so Samom. On určite bude vedieť, kto tá nádherná blondína je. Vstal som z postele a namieril si to k bratovi. Bolo mi jedno či spí alebo nie. Očividne mi niečo nepovedal.

Rozrazil som dvere a Sam sa automaticky pozrel mojim smerom. Ležal na posteli, no nespal. Našťastie.

„Deje sa niečo, Dean?“ spýtal sa nevinne.

„Kto je tá blondína?“ Prešiel som rovno k veci.

Brat pokrčil obočie a postavil sa. Nechápavo na mňa pozrel. „O čom to hovoríš? Aká blondína?“

„Spomínam si na ňu. Môžeš to vysvetliť?!“ začal som už hlasnejšie. „Kto to je?!“

Hľadel som mu pevne do očí a neuhol som zrakom. Ale on hej. Podišiel bližšie.

„Vieš, Dean, chcel som ťa od toho ušetriť...“

Ja som ale o krok cúvol. „O vážne?! Uchrániť?! A od čoho? O čom to tu rozprávaš, Sammy? Von s tým!“

Konečne sa na mňa pozrel.

„Tá blondína je... volá sa Caroline. A je to tvoja priateľka. Teda aspoň...“

„Priateľka?!“ skočil som mu do reči. „Ja mám priateľku a ty si mi nič nepovedal?!“

„Počúvaj ma, Dean. Mrzí ma to. Naozaj. Prepáč mi, ale ide o to, že...“

„Tak dosť!“ zrúkol som naštvane. „Nechcem už nič počuť! Už si toho urobil dosť. Kde ju nájdem?“

Sam smutne sklonil hlavu. „Prepáč, ale nemôžem ti to povedať. Pre tvoje dobro.“

Hnev vo mne kypel. Ako si opovažuje zatajiť predo mnou tak dôležitú vec?! Vie vôbec ona o tom, že žijem? Ja si ju nájdem, zaumienil som si rýchlo.

Začal som sa vzdiaľovať. Sam sa ku mne približoval, ale jediné, čo som urobil ja, bolo, že som zovrel ruku do päste a strelil mu do nosa. Braček sa zapotácal dozadu, ale ostal stáť na nohách.

Naštvane som za sebou zatresol dvere. Kam len pôjdem? Veď o nej nič neviem, tak ako ju nájdem? Jediné, čo viem je, ako sa volá.

To krásne meno. Caroline.

Tak čo na to hovoríte? Páčilo sa, alebo ani nie?

V ďalšej časti nás čakajú Deanove plány. Ako nájde Caroline, keď jediné, čo má, je jej výzor a meno?

A čo Caroline? Vytiahne z Klausa, prečo je stále v Mystic Falls?

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Caroline Winchester II. - Too close :