OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 1. kapitola

18.02.2012 (13:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 2044×

Čierny mercedes s tmavými sklami zastavil na príjazdovej ceste ku vile bratov Salvatorovcov. Aj keď toto pomenovanie pre veľkú honosnú budovu už akosi strácalo svoj význam – jeden Salvatore sa práve iba vrátil a ten druhý je na druhej strane zemegule. To, pravdaže, Damon zatiaľ nevedel.

 „Tak tu teda bývaš?“ ozvala sa Via, keď vystúpila z auta. Mlčky prikývol, potom sa započúval do zvukov naokolo.

 „Nikto tu nie je,“ skonštatoval. Keď podišli ku dverám, galantne jej ich otvoril. Pousmiala sa naňho a vstúpila dnu. Tam topodľa jej názoru vyzeralo ešte lepšie ako zvonku.

Za malou chodbičkou bola jedna obrovská miestnosť so štyrmi pohovkami a veľkým kozubom, v ktorom doháral oheň. Po krátkej prehliadke obývačky a kuchyne sa vybrali na horné poschodie. Damon rovno zamieril do svojej izby a Via išla rozpačito za ním.

Keď vošli dnu, spokojne sa porozhliadol okolo seba, akoby sa chcel ubezpečiť, že aj keď je v jeho živote všetko úplne inak, toto ostane vždy rovnaké.

Keď sa Via zahľadela na veľkú, dvojlôžkovú posteľ uvedomila si, že je po dlhej ceste v lietadle strašne unavená.

Nečakala teda na povolenie ľahnúť si, podišla k posteli a ako široká, tak aj dlhá sa „rozprestrela“ na matraci.

Unavene privrela oči a momentálne jej bolo jedno, že sa na ňu Damon pozerá s tým svojim typickým úsmevom. A keby to aj mala šancu postrehnúť, okamžite by jej došlo, že je čas stiahnuť sa. Avšak uvedomila si to až vtedy, keď ju Damon začal bozkávať na pery, čeľusť a nižšie smerom ku krku. V tej sekunde prudko otvorila oči.

Nemala chuť na Damonove hrádky, ktoré väčšinou trvali aj celú noc. Bola na smrť unavená a vedela, že keď sa Damon rozvášni, nezastaví ho, ani keby chcela.

„Damon,“ šepla a ľavou rukou mu zatlačila do hrude. Nemalo to žiadny účinok. Iba čo sa ešte viac na ňu natlačil. Ešte raz sa ho pokúsila odstrčiť, no nepodarilo sa jej to, aj keď na to využila všetku svoju ľudskú silu. Nakoniec sa vzdala a urobila to, čo už chcela urobiť hodnú chvíľu – bozk mu opätovala a postupne zabúdala na to, že chcela spať.

…......................................

Keď sa zobudila, bolo čosi okolo štyroch hodín popoludní. Už ani nebola prekvapená – akosi si zvykla na „nočný život“ a spánok počas najslnečnejšieho dňa. Otočila hlavu s vedomím, že vedľa seba uvidí ešte spiaceho Damona, no namiesto neho tam ležal iba nejaký zdrap papiera. S unavenými očami sa poňho načiahla a zažmurkala. Na odkaze stálo:

Išiel som do miestnej nemocnice po nejaké zásoby krvi.

D

Pretočila očami a papier hodila kamsi za seba. Ešte chvíľu ležala v posteli, no potom jej nepríjemne zaškvŕkalo v bruchu. Nešťastne si povzdychla. Rýchlo na seba natiahla čierne džínsy a akési biele tričko, ktoré jej v kufri prišlo pod ruku.

„Hádam tu bude čosi pod zub,“ povedala si nahlas cestou na prízemie. Keď sa po chvíľke dostala do kuchyne, znudene otvorila chladničku a natešene zistila, že je plná jedla. Najprv vytiahla černicový džús a naliala si ho do priesvitného pohára. S úškrnom si všimla, že limonáda je karmínovej farby. Po jednom dúšku zistila, že ju hlad akosi prešiel a tak sa vybrala do obývačky. Odrazu prudko zastala. Započúvala sa a snažila sa zachytiť ten zvuk, ktorý, podľa jej odhadu, pochádzal z chodby. Bolo ticho.

Asi to bola iba mačka, pomyslela si o pár sekúnd hrobového ticha. Prešla pred pohovku a zadívala sa do kozuba, v ktorom blčal červenkastý oheň. Bolo jej príjemne teplo.

Z ničoho nič pocítila za sebou kohosi prítomnosť. Via, už zvyknutá na Damonove „prekvapenia“, si toho veľmi nevšímala. Až dovtedy, kým ju akási ruky silno chytila pod krkom a vrazila jej niečo ostré priamo do chrbta. Jej telo zachvátila ohromujúco tupá bolesť, ktorá jej spôsobovala nepríjemné muky. Šokujúco zalapala po dychu.

„Došľaka, netrafil som!“ počula za sebou. Nepríjemne si uvedomila, že sa jej začínajú zatvárať oči. Hlava sa jej krútila a nevedela zaostriť, jej telo padalo k zemi. No pred dopadom ju čosi, alebo ktosi zachytil, necítila žiadnu pribúdajúcu bolesť, iba tú, ktorú jej ten človek spôsobil na chrbte. Ani si doteraz neuvedomovala, že jej z očí padajú veľké, horúce slzy bolesti. Začala strácať vedomie.

Umriem, pomyslela si vyľakane, nezmierená so svojim osudom.

„Niečo tu nehraje,“ začula akoby z diaľky.

„Ó, Bože, ona je človek!“ povedal ten neznámy hlas. Ešte raz sa pokúsila otvoriť oči. Podarilo sa jej to. Aj keď videla slabo a rozmazane, dokázala rozpoznať Damonove rysy, ktoré sa odrazu objavili tesne pred jej tvárou.

Opäť sa začala ponárať do čierno-čiernej temnoty, ktorá ju bez milosti začala obklopovať. Už sa tomu nemohla brániť, vedela to. Jej srdce začalo vynechávať...

Posledné, čo videla, bolo to, ako si Damon rozhryzol, zápästie.

Už je neskoro, pomyslela si ešte a ďalej bola len tma.

….......................................

Aj keď je kapitola krátka, celkom sa mi páči... Aspoň ten koniec, pri ktorom som sa najviac snažila. ;) A, prosím, mohli by ste mi nechať komentíky? Veľmi by ma to potešilo... Hlavne preto, že je tu tá kapitolka tak skoro.

Killy :)

2. kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 1. kapitola: