OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - Prológ

12.02.2012 (18:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1990×

Povídka se umístila na druhém místě o Nej povídku měsíce května. Na den umisťujeme prolog na titulní stranu, jelikož je povídka dokončená a vy si ji díky tomu můžete přečíst naráz. Gratulujeme!

Nemyslím si, že som zlý človek. Možno som zapredala svoju dušu diablovi tým, že som súhlasila byť upírkou. A možno ma zlou urobila iba Damonova prítomnosť alebo  to, že som  chcela patriť do jeho života. Avšak prečo? Možno to je preto, a ja sama si to veľmi nerada pripúšťam, že Damon je jediný pevný bod v mojom živote. Aspoň donedávna to tak bolo.

To posledné, čo som kedy chcela, bolo stáť medzi ním a ňou, ktorá mi pravdepodobne zničila všetko, na čom mi záležalo. Nenávidím ho. Nie preto, že ma zradil a opustil, to by bolo príliš jednoduché...

Hovorí sa, že je nenávisť zlá vlastnosť, tú cítia iba zlé bytosti. Čo to potom znamená?  Že som sa dobrovoľne pridala na stranu zla. A je úplne nepodstatné, ako veľmi ho milujem...

..........................................

Boli práve v Tokiu, v jednom z najdrahších hotelov, avšak ani jeden z nich nebol spokojný. Viu už zo začiatku bavilo chodiť po múzeách a rôznych miestnych atrakciách. A Damon si hneď v prvý týždeň zvykol na pravidelný a dobrý sex s tou najchutnejšou krvou pod slnkom, no bola tu jedna vec, ktorú sa obidvaja snažili prehliadať. Nudili sa. Nie je to však nič oproti tomu, čo Damon zažíval ešte pred Viou alebo pred samotným návratom do Mystic Falls, a to si on aj uvedomoval. No už dlhší čas myslel na to, že by sa rád vrátil. Späť k Stefanovi, k tej malej otravnej Bonnie a večne hlúpej blondíne Caroline... k Elene.

„Nasledujúca krajina?“ spýtala sa ospalo Via a unavene si oprela hlavu o jeho hruď. Na krku mala obväz, cez ktorý už presakovala karmínová krv. Za tých pár mesiacov si zvykla mať nejaký ten obväz po ruke – v kabelke ich mala celú kopu a o kufri už ani nehovoriac. Damonova krv jej neprišla ako úžasná lahôdka, takže uprednostňovala spanie s gázou na krku.

„Kapské mesto? Majú tam národný park a aj Stolovú horu...“ zašomral nesústredene. Via si znudene povzdychla.

„Nejaký lepší nápad?“

„Nechceš navštíviť Rose?“ povedal jej už z číreho zúfalstva. Via sa na neho podozrievavo pozrela.

„Myslím si, že si Rose s Thomasom poradia aj bez nás,“ uškrnula sa. „Nechcel by si ma zoznámiť so svojím úžasne svätým bračekom?“  navrhla a Damonovi sa razom rozžiarili oči pri spomienke na Elenu.

„Myslím si, že navštívime Mystic Falls,“ skonštatovala, keď zbadala Damonovu reakciu. Ona osobne nemala žiaden lepší nápad a tak sa uspokojila s myšlienkou, že stretne vlkolaka a ďalšiu čarodejnicu. Za štyri mesiace jej Damon dopodrobna vyrozprával zážitky z Mystic Falls a aj to, koľko ľudí chcelo vidieť Elenu mŕtvu. Jediné, čo jej akosi „zabudol“ spomenúť, boli jeho city k Elene... A ani nemal v úmysle jej o nich povedať.

Koniec koncov, je to už minulosť, pomyslel si.

.........................................

Stála som na nejakej lúke. Všetko okolo mňa sa trblietalo a žiarilo jasným svetlom, jeho lúče ma oslepovali. Jediné, čo som ako-tak dokázala s určitosťou povedať, bolo to, že sa mi to všetko len a len sníva. Bolo to zvláštne, pretože ja som si sny nikdy nepamätala a toto vyzeralo byť až príliš reálne. Uprostred lúky bolo jazierko, nie väčšie ako napustená vaňa, do ktorého ústili dva miniatúrne potôčiky. Pristúpila som k nemu bližšie a zahľadela sa na svoj pohybujúci sa odraz. Skamenela som od šoku. Spod vodnej hladiny sa na mňa pozeral jeden pár očí, ktoré boli hnedo-zelenej farby. No to bolo asi jediné, čo by sedelo s mojou tvárou – osoba hľadiaca priamo na mňa mala hnedé, kučeravé vlasy a úzke, červené pery.

„Gabi?“ ozvala som sa akoby z diaľky. Žiarivo sa na mňa usmiala.

„Sestrička.“ Počula som, ako šepká to slovo stále dokola. Odrazu sa pochmúrne zamračila.

„Moja sestra by sa chcela pomstiť,“ povedala, no to sa už so mnou všetko začalo krútiť a ja som vedela, že sa začínam prebúdzať. Spanikárila som – ja som predsa nechcela odísť! Nie tak skoro.

Ničomu som nerozumela. V hlave sa mi ozývali Gabikine posledné slová, lenže ja som ani nevedela, kde mám ruky a kde hlavu a tak som sa jej nemohla spýtať, čo tým myslela.

„Klaus,“ šepol ešte jej hlas a potom som sa prebudila...

.....................................

No, pri epilógu som bola v celku trošku sklamaná - iba päť komentárov. Aj tak však ďakujem tým, čo si na mňa spomenuli. Prvá kapitola by mohla byť nabudúci víkend, no nič nesľubujem, keďže nemám absolútne nič dopredu premyslené...

Killy

1.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - Prológ: