Change Of Life 9. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Predposledná kapitola. Nájdenie Aliciných rodičov. Príjemné čítanie. :)

02.04.2015 (15:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 850×

„Čo sa stalo?" došiel ku mne Derek. Nenachádzala som slov. Len mi slzy tiekli dolu prúdom.

Obzrela som sa, ale videla som rozmazane. Utrela som si oči, ale stále som plakala. Všeci démoni boli mŕtvi. Z jednej strany som bola nadšená, že sme ich premohli, ale keď som sa pozrela späť na Casimira, radosť okamžite zmizla.

Nesmiem dopustiť, aby zomrel jeden z ľudí, na ktorých mi najviac záleží.

Casimir sa pohol, ale napriek tomu veľmi krvácal. „Som živý alebo mŕtvy?" zachrčal.

„Ešte živý," chytila som ho za ruku.

Pozrel sa na mňa. „Neplač. Nie kvôli mne," palcom mi zotrel slzu.

„Zostaň tu. Prosím. Nesmieš zomrieť!" hlasno som zvreskla.

Casimir nevládal odpovedať a asi upadol do bezvedomia, pretože mu hlava odkväcla na bok.

„Stratil veľa krvi. Nedá sa s tým niečo robiť?" zašepkala s úplným zúfalstvom Isabelle.

„Krv anjela. Jediná možnosť," povedala ticho Clary.

S nádejou som sa na Jacea pozrela, ale on uhol pohľadom.

„Prosím, Jace. Si jediná nádej," pošepky som prosila. Jace si vybral z puzdra nožík a trošku si rezol do prstu. Priložil ho ku Casimirovým perám.

Pozerala som, aká bude reakcia. Po minúte sa Casimir zdvihol a vykašliaval krv.

Objala som jeho a potom aj Jacea. „Ďakujem," zašepkala som radostne.

„Nie, to ja ti ďakujem, že si mi otvorila oči," usmial sa a chytil Clary okolo pása.

Slabo som sa usmiala. Casimir silno zakašľal.

Rýchlo som mu podoprela chrbát. „Ako sa cítiš?"

„Na prd. Ale keď vidím teba, omnoho lepšie," usmial sa a pobozkal ma.

„Vy spolu...?" zdvihla obočie Clary.

Prikývla som.

„Casimir ďalej nemôže ísť. Je to príliš nebezpečné," povedala Isabelle.

„Zober ho späť do Inštitútu. Ja, Clary, Derek a Jace pôjdeme ďalej," navrhla som.

„Je tu jeden problém. Ja neunesiem Casimira sama. Viem, že sme povedali, že pôjdeme s tebou a mrzí ma to, ale myslím, že ďalej to bude ľahké," vysvetlila Isabelle a pritom zdvíhala Casimira zo zeme.

„Pôjdem s tebou. Dávajte pozor," upozornil nás Derek a pomohol Isabelle s Casimirom do Portálu.

„Tadiaľ je kláštor," povedala Clary a ukázala juhozápadným smerom do chodby. Kráčali sme asi pol hodiny, až sme došli k obrovskej hale. Všetko vyzeralo ako vystrihnuté z rozprávky. Všade bolo všetko krištáľové, priesvitné.

Podlaha sa nepríjemne šmýkala. Moja vzrušivosť ma hnala dopredu. Nevedela som sa dočkať, až uvidím moju maminu, ocina a sestru.

„Tam je cintorín duší..." Jace pokynul rukou k obrovskému pozemku plnom náhrobkov.

„Rozdeľme sa. Ja pôjdem na sever, Jace na východ a Alicia na západ," prikázala Clary a vydala sa smerom na sever.

Ja som neváhala, a šla mojím smerom. Pozorne som čítala každý jeden nápis, až som našla to, čo som chcela. Na bielo-pieskovom kameni bolo krasopisne vytesané:
R. I. P.
Jack Owell
Olivia Owellová
Emily Owellová
Dávajte na nás zhora pozor.

„Mám to!" zakričala som.

Jace s Clary ku mne pribehli.

„Tu nesmieš kričať!" sykol Jace.

„Prepáč," zdvihla som ruky na znak mieru.

„Na útek máme možno tak tri minúty, takže si musíme švihnúť," ozvala sa Clary, ktorá stélé kreslila niečo na hrobku.

„Nechápem," prekrížila som si ruky na prsiach.

„Sem patria iba duše mŕtvych. Žiadny iný živý tvor tu nesmie byť," vysvetlila.

„Ale my tu sme," podotkla som.

„Áno, ale my sme tu neboli pochovaní. Proste, dáš svojim rodičom Jaceovu krv z čaše a čo najrýchlejšie s nimi skočíš cez Portál. To je všetko," mykla plecami.

„Dobre," prikývla som a celou silou odklopila veko.

Autor: sarner123, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction