OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Felicity - Prológ + 1. kapitola

31.12.2013 (17:00) • Bethany • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 2361×

Prológ

Sedela som za stolom a mlčky prikyvovala všetkému, čo moji noví kolegovia hovorili. Bol to celkom príjemný večer na to, že vo firme som naozaj nebola dlho. Bol to snáď ešte len mesiac, ale môj zamestnávateľ, Walter Steele, trval na tom, aby na tomto večierku bol každý z jeho zamestnancov. A keďže Walter nebol typ človeka, ktorý by mi vadil, nadšene som na jeho pozvanie prikývla. Väčšinu ľudí, ktorí sedeli za stolom som ani nepoznala, ale nik z nich v tento večer nevyzeral ako niekto nesympatický. Ešte pred pár rokmi, by sme sa za tento stôl ani zďaleka nevošli. Však Queen Consolidated bola kedysi firma najväčších rozmerov a siahla aj ďalej ako len do Starling City. Ale to už bolo celkom dávno. Ako každá firma zažila pády a zažila pocit byť na dne. Nebyť Waltera, táto firma by už dnes snáď ani neexistovala.

Walter sa mierne napriamil a pomaly vstal s prípitkom v ruke. Konečne mohol povedať to, čo chcel už od šiestej, ale ako správny zamestnávateľ čakal ešte na jednu vysokú blondínu, ktorá opovážlivo meškala pol hodiny. Skoro naraz sa celý stôl zodvihol a s jednoduchým želaním, aby firma dobre prosperovala a aby všetci boli spokojní, si Walter so všetkými pripil. Jeho bok zdobila vždy upravená manželka Moira Queen a pri nej mlčky a unudene sedela jej dcéra Thea Queen. Neboli si veľmi podobné a podľa jej výrazu si neboli podobné ani svojimi prioritami a postojmi. Ako náhle prešlo pár minút po prípitku a všade sa rozoznela tichá vrava, Thea sa zodvihla a nenápadne odkráčala preč. Bolo mi jasné koho tento večer už neuvidím.

Nemohla som tvrdiť, žeby som sa celý večer nudila. Tá sála bola tak krásna, že len jej obdivovanie mi zabralo nejakú tú hodinu. Ale čo sa týkalo celého večera, vedela by som si ho lepšie predstaviť. Napríklad tak strávený hľadaním a inštalovaním najnovšej verzie SAPu...

Po troch hodinách od začiatku večera už niekoľko ľudí odišlo a Walter i Moira príkladne každému poďakovali a vyprevadili ich z domu. Tento večer sa naozaj ukazovali ako príkladná rodina a zamestnávatelia a asi aj o tom mal byť práve tento večer, ale o tom, aký je Walter láskavý som vedela už dávno. Snáď mojím jediným talentom bolo to, že som vždy vedela už od začiatku odhadnúť človeka a vychádzalo mi to vždy, hlavne pri mojich bývalých... Keby niet mojich blond vlasov, myslela by som si, že skoro každý z nich ma považoval za hlúpučkú chudinku, ktorá im naletí snáď na všetko. Ale taká som ja naozaj nebola. Ako sa hovorí, zdanie klame.

Večer sa blížil ku koncu, keď za Moirou prišla jedna z jej služobníctva. Niečo jej pošeptala do ucha, načo sa Moira rýchlo postavila a skoro utekala niekam dozadu miestnosti. Bolo to také nenápadné, že si to snáď nik okrem mňa nevšimol. Pár ľudí toho aj viac popilo, takže ich otupené zmysly vôbec nereagovali na Moirin útek. Náhle som započula jemné tresnutie a Moirin plač a krik, ako volala ku sebe Waltera. Túto situáciu si všimli už aj viacerí z miestnosti a pomaly sa začali utišovať a očakávali, čo príde. Po istej dlhšej chvíli prišiel do miestnosti Walter. Bol bledý ako stena a na Waltera Steela až k neuvereniu nesústredený.

„Musím Vás požiadať, aby sa tento večierok ukončil.“ Starostlivo vyberal slová, aby nikoho neurazil, ale aj tak to nevyznelo nijako milo. Slová mu prechádzali cez zaťaté zuby a začínal sa viditeľne potiť na čele. Jemne si odkašľal.

„Ospravedlňujem sa Vám menom celej firmy, ale tento večierok musíme náhle ukončiť. Myslím si, že to každý z vás pochopí, je to vec, ktorá sa týka rodiny. A verím tomu, že každý z Vás by pre svoju rodinu spravil všetko, práve preto ja musím ukončiť tento večierok. Služobníctvo vás odprevadí a dá vám všetky vaše veci. Ďakujem za účasť a pochopenie, ešte raz sa ospravedlňujem,“ dopovedal Walter.

Bolo vidno, že mu dalo dosť práce vymyslieť taký monológ, ale aj tak som ho obdivovala. Nevedela som síce o čo ide, ale podľa jeho mierne vyplašeného a hlavne prekvapeného výrazu som vedela, že to bude naozaj niečo dôležité.

Zodvihla som svoje veci, obliekla si plášť a aj bez pomoci služobníctva som sa sama vyprevadila z ich domu. Pred domom už stálo niekoľko áut od spoločnosti, pristúpila som ku prvému a poprosila ich, či ma môžu zobrať domov. Milý pán na mieste vodiča jemne prikývol a ja som sa spokojne posadila. Vonku sa začali spúšťať kvapky dažďa a ja som cítila, že táto noc bude pre rodinu Queenových jednou z najťažších. Ale v tej chvíli som si vôbec neuvedomila, že to, čo sa stane rodine Queenových môže značne ovplyvniť aj mňa. Spokojne som si ľahla do postele v mojom byte a rýchlo zaspala. Ani len som netušila, ako veľmi dokáže jeden deň, jedna udalosť, zmeniť môj život do budúcnosti a to som naozaj nevedela, čo ma ešte len čaká...

1. kapitola - Nový šéf

Slová, ktoré som to ráno počula v správach ma naozaj prekvapili. 

„Oliver Queen je živý a vracia sa domov.“ Po tejto vete som chápala včerajší stres Waltera a taktiež odchod Moiri Queenovej.

Po piatich rokoch, od kedy sa loď spoločnosti zvaná Queens Gambit potopila, nikto ani len nepomyslel na to, žeby ešte snáď niekto mohol žiť. A za to on – Oliver Queen, nás dokázal všetkých prekvapiť. Okrem neho sa na lodi nachádzal jeho otec Robert Queen a jeho milenka Sarah Lance, ktorá bola zároveň sestra jeho priateľky Laurel Lance, ktorú v ten osudný večer netušiacu o jeho romániku so sestrou nechal doma. Boli toho plné noviny a očividne ostatní, ktorí v tú noc tiež zomreli na lodi boli bulváru úplne ukradnutí.

Ale snáď nikto neočakával takýto zvrat. Bolo to už päť rokov a to je dosť dlhá doba na to, považovať niekoho za mŕtveho, neočakávať jeho návrat a už ani neveriť v jeho návrat. Ale očividne Oliverovi Queenovi sa to podarilo.

Od jeho návratu ubehli už dva mesiace a nielen jeho rodina pociťovala jeho návrat, ale aj spoločnosť. Prvý mesiac bol neskutočne chaotický, dokonca sa Moira celý ten mesiac v práci neukázala a Waltera som videla snáď len dvakrát a to som bola jeho vedúca IT oddelenia. Druhý mesiac sa už zlepšil, ale zase začal rozruch po tom, ako sme sa dozvedeli, žeby mal Oliver nastúpiť na miesto Waltera. Nie žeby ho niekto z nás poznal osobne, ale spred piatich rokov si snáď každý z nás spomenul na reportáže o tom, ako dokázal byť nezodpovedný a potvrdzovala to už len udalosť na lodi, kedy svoju priateľku nechal doma a užíval si na lodi s jej sestrou, ktorá kvôli tomu zomrela.

Všetci sme očakávali aké zmeny nastanú po vpadnutí mladého Queena do spoločnosti. Mnohí sa obávali aj vyhodenia, ja som sa skôr obávala toho, aký neporiadok tu narobí svojím nezodpovedným vedením. Walter si mohol vybrať radšej mňa ako jeho. Pousmiala som sa v duchu. To by ešte len nastali zmeny, hlavne by som vyhodila všetky tie zastarané počítače a kúpila sem niečo, čo naozaj stojí za svoju cenu.

Bol večer a ja som sa skláňala nad vzorcom, ktorý som potrebovala rozlúštiť, aby som sa mohla dostať do systému a tak ho sprístupnila celej spoločnosti. Bolo už naozaj veľa hodín a vo firme bolo málo tých, ktorí boli ochotní dorobiť si prácu aj po pracovnej dobe. Ale mňa domov nič neťahalo. Môj byt bol prázdny, nik tam so mnou nebol, nikto tam na mňa nečakal. Bola som sama a jediné, na čom mi záležalo bola práca a môj vlastný počítač a ten práve ležal po mojej pravici. Takže všetko, čo som chcela, som mala pri sebe. Bola som tak zahľadená do práce, že som si ani nevšimla tiché kroky.

Z práce ma prebudilo až zaklopanie, ktoré ma celkom vystrašilo, keďže som neočakávala, že ešte niekto bude vo firme. Ako som zodvihla zrak a pozrela sa na narušiteľa, skoro som prestala dýchať. Predo mnou stál Oliver Queen a nemo hľadel na mňa.

„Pomôžem vám?“ spýtala som sa ostýchavo a posunula si okuliare, ktoré mi padali z koreňa nosu.

„Oh, áno... Hľadám Felicity Smoak, vedúcu IT oddelenia.“ Jemne som sa pousmiala po tejto informácii.

„Ja som Felicity Smoak, tu mám vysačku,“ vysvetľovala som mu a ukazovala mu moju vysačku s menom. Až potom mi prišlo, že to mohol vziať ako vysmievanie a radšej som ju rýchlo schovala.

„Som Oliver Queen.“ Podával mi ruku a ja som mu ju mierne stisla na znak pozdravu.

„Ja viem kto ste, pán Queen. Dokonca ešte aj po dvoch mesiacoch sú toho plné stánky. Teda, nie že by mi to nejako vadilo, však je to úspech vrátiť sa po piatich rokoch z neznáma živý a ja by som radšej už nemala ďalej hovoriť. Potrebujete niečo?“ Radšej som sa zastavila, než by som povedala ešte viac nezmyselných a provokatívnych viet, ako sa mi zatiaľ podarilo.

„Som rád, že vás tak potešil môj návrat slečna Smoak, aj keď som na Vašom poste očakával niekoho staršieho, verím tomu, že mi pomôžete vyriešiť môj problém.“ Bola to jedna nula pre neho, radšej som nič neodpovedala, len prikývla a očakávala, akú úlohu dostanem.

„Viete jeden z našich zamestnancov mi dal tento USB so svojou prácou, ktorú musím posúdiť a posunúť Walterovi. A tento zamestnanec odišiel na dovolenku, nemôžem ho zastihnúť na telefóne. Tak nejako som si to celé nechal na poslednú chvíľu a on to má zaheslované, potreboval by som sa dostať do toho USB... ešte dnes. Pravdaže to bude dostatočne finančne ohodnotené,“ dodal a nevinne sa na mňa pozrel. Na celej tej veci bolo niečo zvláštne ale dlho som to neriešila.

Queen mi podal USB. Oznámila som mu, že do hodiny by to malo byť, nato on spokojne odkráčal.

Začala som s dešifrovaním toho kódu a všetko by išlo perfektne, keby niet mojich neposedných blond vlasov. Cop, ktorý som mala od rána, už nevyzeral ani ako drdol. Mojím hlavným nezvykom je hranie sa s ceruzkami a to nie len zapletaním si ich do vlasov, ale aj ožužliavaním a jemným hryzením. A počas tohto dešifrovania si to najviac odniesli moje vlasy. Pred odovzdaním som ešte rýchlo zbehla do kúpeľne, aby som si trochu upravila vlasy.

Vždy, keď som sa videla v zrkadle, spomenula som si na slová môjho posledného priateľa, obdivoval na mne moje oči. Vždy vravel, že nie sú modré, síce ja by som ich tak nazvala. On ich nazýval, že sú ako dno studne. Podľa mňa sú len o niečo tmavšie ako priemerne bývajú modré oči. A taktiež vždy narážal na môj pohľad, teda pohľad ublíženého šteniatka, čo absolútne vôbec nebola pravda. Doteraz nechápem, ako ma mohol on takto opisovať a ja som mu to stále tolerovala.

Možno som pôsobila zraniteľne, ale určite som nebola až tak zraniteľná. Dôkazom bol môj odchod z domova do mesta, ktoré som absolútne nepoznala a netušila som, či sa tu vôbec uživím. Ďalším dôkazom bol odhodlaný list Walterovi Steelovi o prácu v jeho firme. Nesnažila som si nájsť nejakú začiatočnú prácu v novom meste. Išla som priamo do firmy, ktorá bola najlepšia a očividne tento krok ocenil aj Walter, keďže ma prijal.

Rýchlo som si stiahla vlasy do copu, pokúsila si ich trochu narovnať a vrátila som sa späť do kancelárie. Trochu som nadskočila, keď na stoličke oproti môjmu stolu už sedel Oliver Queen a spýtavo hľadel na mňa. Pomaly som podišla ku stolu, vytiahla z neho môj osobný USB a podala ho pánovi Queenovi.

„Musela som to skopírovať na môj kľúč, aby ste si to mohli otvoriť aj niekde inde ako v mojom počítači,“ povedala som mu a podala mu USB kľúč.

„Ďakujem, oceňujem vašu rýchlu prácu, dúfam, že bola aj diskrétna.“

„Nemám potrebu miešať sa do vecí, do ktorých mi nič nie je, takže som to len skopírovala, nemusíte sa obávať.“ Queen sa mi pozrel do očí a jemne prikývol.

S tichým ďakujem sa pobral preč a tak som aj ja mohla všetko pozatvárať. Povypínala som všetky počítače a nakoniec aj svetlo v miestnosti. Pri odchode som sa ešte pozdravila Charliemu, strážnikovi, ktorý ten večer mal stráž v Queen Consolidated. Pred firmou som si ešte všimla pána Queena, ako horlivo gestikuloval s chlapom tmavšej pleti. Prešla som okolo nich potichu a nasadla do prvého taxíka, ktorý mi zastavil.

Doma bola tma, ako keby som aj niečo iné očakávala. Zložila som si všetky veci a unavene ľahla do postele. Dnes som sa prvý raz stretla s Oliverom Queenom a aj keď som ním na jednej strane opovrhovala, na strane druhej mal v očiach niečo nevysvetliteľné, čo som ešte u nikoho nevidela. Bolo to snáď odhodlanie, alebo strach? Ale jedno bolo isté, jeho oči boli chladné, ako oči vraha a zároveň kajúcne ako oči Ježiša, ktorý spočíval prikovaný na kríži. Ani som nechápala, kde sa vo mne našli také úvahy. Nechala som Queenov výraz očí na pokoji a išla sa pripraviť na spánok. Však zajtra ma čaká zase rovnaká rutina, ako každý deň.

Ráno bolo v práci obzvlášť ticho. Dokonca som mala pol hodinu voľna, čo som nemala čo robiť a tak som si pustila správy. Jediné, čo ma na nich zaujalo a myslím si, že to snáď každého najviac zaujalo bola reportáž o strážcovi v Starling City. Je možné, aby mal niekto na sebe zelený kožený oblek s kapucňou, na chrbte vačok so šípmi a tak si poskakoval po meste a naháňal bohatých chlapov, ktorí sú zločincami? Očividne je to možné len v tomto meste. Dokonca mali aj pár kamerových záberov. Po strechách si hopkal ako zajačik. Ten strážca mal jednoducho guráž. Bola pravda, že situácia s kriminalitou v meste sa rok od roku zhoršovala, ale myslela som si, že ju budú riešiť zvýšeným počtom policajtov a hliadok a oni namiesto toho pošlú nejakého Robina Hooda, aby bral bohatým a na tú druhú polku veršu zabudol?

Ako reportáž pokračovala ďalej, moderátor povedal informáciu, ktorou potvrdil, že na tú druhú časť textu nezabudol. Naozaj každej rodine a každému človeku vrátil to, o čo ho obral niektorí z tých bohatých babrákov. Pol hodina mi ušla naozaj zázračne, keďže som sa začala zaujímať o tohto strážcu mesta a od každej informácie sa mi začal páčiť viac a viac. Kedysi som aj snívala, že budem počítačovým komplicom nejakého hrdinu, ale to som mala ešte posledné mliečne zuby a za to, že som vedela nainštalovať sama hru som požadovala Nobelovu cenu. No teraz to bolo iné. Sen a fantázia, ktoré som videla len v knihách a vo filmoch sa stala skutočnosťou. A aj keď to možno nebolo správne, vedela som, čo bude mojou úlohou v budúcich dňoch. Zistiť, kto je strážca!

Bethany

Autor: Bethany (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Felicity - Prológ + 1. kapitola: