OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Humusáčka zo Slizolinu - 8. kapitola

04.07.2012 (14:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 10× • zobrazeno 1622×

Bol už večer. Klubovňa bola plná študentov, ktorí sa učili. Lina s Cissy boli jedny z nich. Na stole pred nimi ležala učebnica transfigurácie a na kolenách mali položené dlhé zvitky pergamenu. Zatiaľ čo ten Cissyn bol do polovice zapísaný, Lina nemala ani tretinu. A to už na tom pracovali vyše hodiny.

„Sakra!“ mrmlala oči upierajúc na svoju prácu. „Ak dostanem „D“, budem rada. Och, Cissy! Mám taký pocit, že McGonagallová čoskoro oľutuje, že ma zobrala do svojej triedy,“ zafňukala zničene. Narcissa si ju premerala pohľadom a venovala jej smutný úsmev.

„Stále si na tom lepšie ako ja s herbológiou. Okrem toho, požiadaj o doučovanie. Som si istá, že McGonagallka ti niekoho vyberie a ten ti povie, čo robíš zle,“ poradila jej Cissy. Lina sa pousmiala a prikývla. Už tak nemala veľa času na robenie domácich úloh. Buď sa učila, alebo bola na metlobalových tréningoch, ktoré mali pomaly každý druhý deň. Pees vravel, že nasledujúci zápas, ktorý budú viesť proti Bystrohlavu, bude veľmi dôležitý. Nikto okrem neho si to nemyslel – bystrohlavčania boli tento rok obzvlášť slabí.

„Lina, počúvaš ma?“ ozvala sa Ciss. Relina vyplašene zamrkala. „No, v každom prípade už vieme, v čom spočíva tvoja mizerná známka z transfigurácie. Si veľmi nesústredená a ty sa čuduješ, prečo sa tá žaba nepremení na špáradlo.“

Cissy mala pravdu. Pri premieňaní myslela na ktovieaké hlúposti. Prevažne na to, aký je ten Black debil. Možno by jej tá transfigurácia aj išla, keby s ním nemala hodinu už od prvého ročníka. To on ju stále rozptyľoval. Vlastne... Všimla si, že pri premieňaní zvierat stále čumí na svoje spolužiačky a odhadzuje si vlasy z tváre. Linu vždy zaujímalo, ako to všetko stíha a...

„A je to tu zase,“ povedala Narcissa. Lina sa na ňu ospravedlňujúco pousmiala a opäť sa pozrela na svoj kúsok pergamenu. Stále bol poloprázdny, zatiaľ čo Cissy ten svoj už rolovala. No skvelé...

„No konečne, Sirius,“ povedal znudene James a premeral si svojho priateľa pohľadom, ktorý sa práve zvalil do kresla vedľa neho. „Prosím ťa, utri si to. Ak ťa takto uvidí Rena, skolabuje na mieste,“ zaškeril sa Paroháč a vymenil si pobavený pohľad s Remusom. Tichošľap si zotrel z pery rúž.

„Jej môže byť jedno, s kým jej zahýbam. Pochybujem, že sa o tom Tessie...“

„Maggie,“ opravil ho James.

„... to je fuk. Skrátka, pochybujem, že si to nechala pre seba a nepochválila sa svojim spolužiačkam, že „zbalila“ Siriusa Blacka.“

„Si pako,“ povedal Rem a znechutene si Tichošľapa premeral. „Maggie je veľmi milá baba. Nezaslúži si, a ani tá druhá nie, aby si ich vodil za nos.“ James s Petrom pretočili očami. Bolo jasné, že ho Sirius buď nepočúva, alebo sa len tvári, že ho počúva... Čo je v podstate to isté.

„A ako si na tom s Moranovou? Podarilo sa ti dobyť jej srdce?“ opýtal sa Paroháč. Sirius sa neurčito zadíval na plamene v kozube.

„No... nie, žeby mi dokázala odolať, no mám pochybnosti, či mi za to stojí... Je strašne protivná. A k tomu ešte zo Slizolinu. A priatelí sa s mojou sesternicou! Skrátka, predstava, že klesnem tak hlboko, nie je veľmi lákavá,“ odvetil Sirius s úškľabkom na tvári.

„Mám to brať tak, že sa vzdávaš?“ spýtal sa s nádejou James. Peter s Remusom ich zvedavo pozorovali.

„To nie! Dostanem ju do postele! No to bude asi tak všetko. Nemám v pláne donútiť ju, aby sa do mňa zamilovala a vyznala mi svoje city pred celou školou. Hoci... Nie je to zlá predstava,“ zamyslel sa Sirius. To áno, Moranová by sa pekelne naštvala keby sa dozvedela, čo ju čaká... Pocítil výčitky svedomia, keď si spomenul na ples. V tej chvíli, keď pri nej sedel na chladnej zemi a objímal ju okolo pásu, mal pocit, akoby mu bola veľmi blízka. Vedela, ako sa cíti. Jeho priatelia s ním síce súcitili, no... Nevedeli, čo prežíva.

Sakra, Tichošľap! Nebuď úbohý, zahriakol sa v duchu. Je to len klamný pocit. Relina Moranová nie je nič iné, ako obyčajná sliepka. Ďalšia baba v poradí, ktorú má v pláne získať, napísať jej meno na dlhý zoznam, a potom ju využiť. Áno, nasledujúcich pár mesiacov bude obzvlášť zábavných.

„Ahoj, Lily,“ pozdravila ju Lina a sadla si do lavice za ňou.

„Ty sa so mnou rozprávaš?“ pozdvihla jedno obočie. Lina sa neurčito zaškerila a odvetila: „No, dalo sa čakať, že čochvíľa podľahneš Jamesovým pokusom zbaliť ťa,“ mykla plecom. Lils si ju dotknuto prezrela a následne sčervenala.

„Vieš... Všetci mi hovorili, že by som mu mala dať šancu. A ja neviem... Skrátka, jedného dňa ma opäť pozval na rande a ja som znovu odmietla, no potom ma požiadal o tanec na tom plese a vyzeral naozaj skleslo a... Veď vieš. No neľutujem to, James je naozaj úžasný chalan,“ zasnila sa Lily. Relina pretočila očami. Bola jediná, ktorá Jamesovu snahu o Lilynu priazeň nepodporovala. Asi preto, že vedela, že je skoro taký istý idiot ako Black.

„Utíšte sa, prosím! Vzhľadom na to, že ste už všetci premenili okuliare na peračník sa dnes posunieme ďalej. Budeme premieňať malé zvieratá na tie väčšie. Takýto proces transfigurácie sa nazýva animorfmácia a len pre zaujímavosť, je to prvý krok k tomu, aby ste sa stali animágom! Od profesora Flitwicka som sa dozvedela, že ste úspešne zvládli Meniace zaklínadlo, čo nám všetkým uľahčuje prácu, keďže sú tieto dve kúzla úzko spojené. Teraz, prosím, pomocou kúzla animorftaz premeňte svoje ropuchy na mačky. Môžete začať!“ povedala profesorka McGonagallová a pohodlne si sadla do svojho kresla za stolom. Žiaci si začali nesúhlasne mrmlať popod nos, no pustili sa do práce. Lina ich chvíľu mlčky pozorovala. Na jej prekvapenie (a prekvapenie všetkých ostatných spoločne s profesorkou McGonagallovou) pred Blackom, Potterom a Pettigrewom ležali tri veľké farebné mačky. Od profesorky každý dostal dvadsať bodov, a tak sa až do konca hodiny spokojne usmievali. Neskôr Charbromil získal ďalších bodov – Remusovi Lupinovi sa to podarilo tiež.

Lina si sústredene hrýzla spodnú peru a konečne sa odvážila zdvihnúť prútik. Tak fajn, Lina. To zvládneš, tento raz urobíš dojem!

„Animorfaz!“ povedala. Ropucha na ňu aj naďalej znudene hľadela svojimi veľkými škaredými očami. Sakra! „Animorfaz. Animorfaz! ANIMORFAZ...!“

„Puk!“

Mačka s plavými chĺpkami a veľkými zelenými očami sedela na lavici a pokojne si olizovala lapku... V triede nastalo absolútne ticho, všetci hľadeli na tú mačku. Bola naozaj krásna, to museli uznať všetci. Profesorka McGonagallová pristúpila k Lininej lavici a pozorne si mačku prezrela.

„Vidím, slečna Moranová, že sa oplatilo dávať vám toľko domácich úloh. Udeľujem Slizolinu tridsať bodov,“ povedala s úsmevom na perách. Lina sa na ňu žiarivo usmiala a pohladkala mačku po srsti, tá spokojne zavrnela.

Zvládla to! Medzi prvými v triede premenila ropuchu na mačku, a ešte takú krásnu. Aj Cissy s Lily sa na ňu povzbudivo usmiali. Len Black sa tváril, akoby zhltol kyslý citrón. Keď sa Lina opäť pozrela na mačku pred sebou, vnuklo jej to nápad. Ak zvládla prvý krok k animágii – premeny človeka na zviera, mohla by v tom pokračovať a stať sa animágom. Tak ako profesorka McGonagallová. Bolo by vzrušujúce chodiť si po večierke len tak po škole v mačacej podobe a vedieť, že ju školník Filch s pani Norrisovou nechytia. Dokonca by mala pokoj aj od Zloducha... To by bolo fakt skvelé.

Po hodine s tým zašla za Lily, ktorá jej poriadila zopár kníh o animágii a podporila jej nápad. Na večeru išla s dobrou náladou a s úsmevom na perách si sadla vedľa Snapea. Bohužiaľ si to všimla až vtedy, keď ju Snape začal prepaľovať pohľadom. Lina si až teraz uvedomila, že od toho incidentu na plese sa s ním a ani s tými ostatnými chlapcami nestretla osamote. Pocítila strach, že sa jej budú chcieť nejako odplatiť.

„Ale, ale... Humusáčka sa odvážila prisadnúť si k Smrťožrútovi. Nie si veľmi chytrá, Moranová,“ šepol Snape.

„Možno máš pravdu, ale príležitosť strápniť ťa pred celou školou, bola viac než lákavá. Okrem toho, nemyslím si, že niečo urobíš tu. Pred Dumbledorom,“ milo sa na neho usmiala. „Aj keď... Neviem, či by som to nemala nechať na Potterovi a Blackovi. Viem, že ťa majú viac ako radi,“ dodala s posmešným úškrnom na perách. Snape zovrel dlane v päste a zaškrípal zubami. Pravá ruka sa mu pohla smerom pod hábit a Lina si bola istá, že pod ním zviera svoj prútik. Povytiahla obočie a bez ďalších rečí sa otočila na svoj tanier a začala jesť. Bola si istá, že na verejnosti jej nič neurobí.

„Dávaj si pozor, Moranová. Možno sa mi pošmykne ruka nad tvojim tekvicovým džúsom a postarám sa, aby nikde nablízku nebol bezoár,“ zašepkal, v očiach sa mu lesklo. Line zamrzol úsmev na perách a opäť sa na neho pozrela.

„Vyhrážaš sa mi?“

„To určite nie. Len vravím, čo sa môže kedykoľvek nedopatrením stať.“ A potom sa postavil a odišiel. Lina ho sprevádzala očami až ku dverám. A je po dobrej nálade, pomyslela si trpko.

Po večeri si to zamierila rovno do soviarne, aby poslala list rodičom. Nemala s nimi priam idylický vzťah, no mala ich rada. Keď prechádzala okolo zakázaného lesa, všimla si Hagrida ako kŕmi testraly. Lina tie okrídlené napoly kone a napoly draky videla ako jedna z mála.

„Hej, Lina! Šmárja, jak dlho som ťa nevidel! Nepomohla by si mi tuto s tými mláďatami? Nechcú žrať, už som vyskúšal šicko ale problém bude asi ten, že ja som chlap. Neviem, ale majú radšej dievčatá jak mužov,“ zakričal na ňu Hagrid.

 Lina sa na neho žiarivo usmiala a prikývla. Pristúpila k nemu a z hromádky jedla zobrala kus zeleného dračieho mäsa. Poobzerala sa okolo seba a všimla si, že sa v tieňoch stromov krčia dve mláďatá tesralov.

„Aká sú staré, Hagrid?“ opýtala sa zvedavo.

„Ech, neviem ti to takto z hlavy povedať, no budú mať asi štyri týždne.“ A nervózne sa otriasol. Lina prevrátila očami.

„Že ty si ich sem prepašoval načierno, Hagrid?“ povedala so smiechom. Áno, už mala tú česť stretnúť nejakých Hagridových „miláčikov“. Zvlášť nemôže zabudnúť na tú veľkú sépiu, ktorá až doteraz žije v Rokfortskom jazere.

„Nuž, ťažko sa zháňajú, tak som nemal na výber. Ale nikomu ani muk, mal by som všelijaké opletačky s ministerstvom a ja nechcem poškodiť Dumbledorovi. Ó, áno, veľký muž, ten Dumbledore. Veľký to muž!“ odvetil Hagrid a sledoval, ako Line z ruky žerú malé testraly. Keď dojedli aj posledný kus mäsa, Lina sa postavila a utrela si ruky do hábitu.

„Už musím ísť, no ešte sa za tebou zastavím. Som zvedavá, ako rýchlo rastú,“ usmiala sa Relina. Hagrid jej kývol rukou a ona sa vybrala do soviarne po klzkom chodníku, ktorý viedol poza skleníky.

Keď vošla do neveľkej, za to vysokej drevenej chatky, porozhliadla sa okolo seba. Nemala svoju sovu, v Šikmej uličke si radšej vybrala mačku. Už si k sebe chcela privolať jednu zo školských sov, keď ku nej priletela plamienka driemavá. Blackova sova.

„Nie si ty náhodou Orion?“ spýtala sa sovy, ktorá jej spokojne sedela na ramene. Sova zahúkala a Lina si to vyložila ako súhlas. „Hm... Myslíš si, že sa Sirius bude veľmi hnevať, ak si ťa požičiam?“ Sova opäť zahúkala. „Áno, aj ja si to myslím. Bude sranda vidieť Blacka ako ťa hľadá po celom sovinci, však? Tak teda, poznáš to dobre v Londýne?“

Sova zažmurkala a nastrčila nohu. Lina sa spokojne usmiala a priviazala maličký list stužkou. „Odnes to mojim rodičom. Keby niečo, Mehet Street 21. A vráť sa skoro!“ Plamienka sa odrazila a vyletela dvermi von zo sovinca. Divné, nepamätala si, že by nechala otvorené...

„Moranová!“ zrúkol odrazu Black. Sakra, kde sa tu ten berie?!

„Zdravím, Black,“ slušne ho pozdravila Relina.

„To bola moja sova?“

„Hmm... Čo ja viem? Na hrudi mala čierne škvrny a...“opravuju

„To bola ona! Ako si si mohla dovoliť použiť moju sovu?“ zvrieskol nepríčetne Black a ešte viac sa k nej priblížil. „Ako teraz asi tak pošlem list Potterovcom?“ Lina pretočila očami a potom sa zlovestne usmiala. Áno, presne toto chcela docieliť – naštvať Blacka. Aj keď vybuchol značne skôr, ako mala v pláne.

„To si taký sprostý? Všade naokolo je kopa iných sov!“ odsekla a ukázala rukou kamsi za seba. Sirius bol v tvári celý červený.

„A to si nemohla použiť nejakú školskú sovu ty?“

„Nie, nemohla. Lebo potom by som ťa nemohla naštvať a to by, priznajme si, bola nesmierna škoda,“ uškrnula sa na neho posmešne. Black prižmúril oči a nebezpečne sa k Line priblížil. Chvíľu si myslela, že jej strelí facku, no napokon sa naštvane otočil na (imaginárnom) podpätku a odkráčal si to preč. Relina si vydýchla úľavou a po chvíli Blacka nasledovala. Takže misia bola úspešná!

Keď prechádzala okolo skleníka s číslom dva, napadlo jej, kde je asi tak Black. Ak by šiel naspäť do školy, videla by ho. Možno sa zastavil u Hagrida, napadlo jej. Alebo zamieril do Zakázaného lesa a teraz ho unášajú kentauri. Hm... Pekná predstava!

Z premýšľania ju vytrhli hlasy. Zmeravela. Počula, ako ku nej niekto kráča po úzkom klzkom chodníku. A rozhodne to bol viac ako jeden pár nôh.

„Ale, ale! Nie je to naša milovaná humusáčka Moranová? Hej, Regina, či ako sa to voláš! To ani nepozdravíš starých známych?“ uškŕňal sa Hash a prútik mal nebezpečne namierený na ňu. A sakra. Lina začala automaticky cúvať, až narazila do Zabiniho. Obkľúčili ju, boli zo všetkých strán.

„Vieš, už dlhšiu dobu som si hovoril, ako si nám na tom plese utiekla. Mala si so sebou spoločníka, že? Ale teraz by ma zaujímalo,“ poobzeral sa okolo seba, „či je tu ten chalan prítomný aj teraz. Lebo ja nikoho nepočujem a ani nevidím. Čo ty, Severus?“ ozval sa Zabini a posmešne sa na Linu zaškľabil.

„Ani ja nikoho nevidím. Chcel by som vedieť, kto bol ten záhadný záchranca. Moranová? Nevieš náhodou, kto ma tak zbabelo omráčil spod neviditeľného plášťa?“ opýtal sa jej Snape. Lina rýchlo pokrútila hlavou. „To je škoda. Lebo ja áno. Jediný, kto má na tejto škole neviditeľný plášť, je Potter. A keďže ten tancoval s... nejakým dievčaťom, Pettigrew sa napchával a Lupin bol... chorý, trikrát hádaj, kto nám tu ostáva. Black.“ V očiach sa mu podivne zablyslo a tiež zdvihol svoj prútik. „Ale s Blackom si to vyriešime neskôr. Nám skôr vadí, že sme nemali príležitosť vyskúšať to zaklínadlo, na ktorom som tak usilovne pracoval.“

Relina privrela oči. Sectumsempra... spôsobuje hlboké rezné rany po celom tele... mohla by vykrvácať...

Nič si nenahovárala, bála sa. Lebo teraz vedela, že ju nijaký Black nezachráni. Aj keby počul jej krik, neprišiel by včas. Snape zdvihol prútik, na Hashovej a Zabiniho tvári sa zračila zvedavosť a nedočkavosť.

„Sectumsempra!“ vykríkol Snape a Lina pocítila ostrú bolesť. Potom už bola len tma.

….............

Nie som tu, som v tábore, ale to neznamená, že nemáte komentovať! Som teda zvedavá na váš názor a pre info, ďalšie kapitoly budú pribúdať v 5-dňových intervaloch. Ale kapitoly sú za to dosť dlhé, takže vám to tým vynahradím.

Killy

Já se přidám. Omlouvám se, Killy, že ti to sem píšu, ale potřebuju udělat jednu věc. Musím poděkovat jedné osobě. Je jí slovenská pisatelka Lili Darknight. A poděkování jí patří za beta-read.

R.

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Humusáčka zo Slizolinu - 8. kapitola: