I love you and I hate you - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže, druhá kapitolka je na svete. Bude kratšia trošku, ale nebojte, ďalšie budú mega dlhé. :) O čom to bude?
Lea sa rozhodne popozerať, čo tu ostalo po jej rodine, stretne sa s tajomným mladíkom? Alebo stretne niekoho iného? Nájde to, čo hľadala?
Príjemné čítanie, Leainka. :)

18.11.2012 (19:00) • leainka • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 869×

Večer z môjho nákupného šialenstva som konečne dorazila domov. No veríte tomu, že som strávila v obchodoch šesť hodín?

Ale vážne, Mystic Falls je to tak maličké mestečko, ale v obchodoch zabijete celý deň. No aspoň ja.

Do šálky som si nasypala kávu a zaliala ju horúcou vodou. Zbožňujem kávu bez cukru. Kedysi som nemala rada kávu bez cukru, ale po čase som si zvykla. Možno niekomu nechutí, ale takto je viac lahodná, ako keď je v nej cukor.

Keďže dneska som celý deň nakupovala, zajtra by som mohla ísť pozrieť miesto, kde som strávila časť svojho detstva. Zaujímalo by ma, či je tu ešte stále mojej rodiny domček.

Bývali sme na okraji mesta, bohvie čo je tam dneska. Bola by som celkom rada, kebyže tam ostal.

Zapla som si svoj notebook a zadal do hľadača presný názov. Samozrejme, že som nič nenašla. No ja mám proste smolu, ale aj tak sa tam pôjdem pozrieť. Však čo, aj tak nemám čo robiť zajtra.

Možno, už to zničili za vojny. Je to fakt dlhá doba, čo sme tam bývali. Od toho uplynulo strašne veľa rokov.

O domčeku nebolo ani zmienky. Odpila som si z kávy. Rozhodla som sa, že sa tam zajtra pôjdem pozrieť, či tam niečo ostalo.

Vypla som si notebook a odložila pohárik do drezu.

Dala som si na seba svoje obľúbené pyžamko a ešte pred tým než som vliezla do postele, som uvidela na svojom okne čiernu vranu.

Neviem, bolo mi to nepríjemné. Možno to nie je len zviera, počula som, že aj niektorí upíri sa môžu premieňať na zvieratá.

Bože, ja som magor, čumím tu na vranu ako idiot. Prevrátila som očami a zaľahla do postele.

Ráno, keď som otvorila oči, všimla som si, že vrana stále je na okne, úchylná vrana. Postavím sa a zájdem do kúpeľne. Umyjem si zuby a radšej sa prezlečiem v kúpeľni.

Spravila som si malé raňajky, iba nejaký chleba.

Do tašky som si hodila aj pre istotu mapu, kebyže zablúdim. Zamkla som dvere na dva zámky.

Odomkla som si auto a nastúpila.

Nakoniec mi mapu ani len nebolo treba. Trafila som.

Rozradostene som si zatlieskala. Som to ale šikulka.

Auto som nechala pri lese a musela som ísť pešo. Pretože cesta tu končí a už začína les.

Za pár minút som stála pred obrovským penziónom. No sakra, asi som sa predsa len pomýlila a treba mi mapu. Vytiahnem ju, ale mapa ukazuje, že som na mieste. Takže, predsa len som sa nepomýlila, prestavali to.

Už chápem, prečo mi to na nete nenašlo.

Podľa toho ticha som usúdila, že nikto nie je doma.

Vybrala som sa dozadu na záhradu. No páni, toto je rozhodne krajšie ako náš domček. Vyzerá to tu ako v rozprávke.

Záhradu zdobili ovocné sady, ruže, lálie a rôzne druhy kvetov.

Musela som sa usmiať, keď som videla, že tu naša studnička ostala.

Rukou som prešla po obrovskej modrej ľalii. Je nádherná.

Bohvie, komu to patrí teraz.

Aspoň, že tú našu studničku tu nechali.

Je to zvláštny pocit stáť tu po toľkých rokoch.

Z premýšľania ma vytrhlo odkašlanie.

A sakra.

Máme tu koniec 2. kapitolky, páčila sa Vám? Budem rada za každý názor.