OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Impérium - 3. časť

10.08.2015 (13:00) • sophie1 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 908×

Pomaly otvárala oči. Sníval sa jej naozaj neuveriteľný sen. Že sa strojom času dostala do budúcnosti, no vlastne minulosti. Že je kráľovnou Veľkej Británie a že je Tieňolovkyňou. Nevedela, odkiaľ sa jej do hlavy dostali také nezmysli, aby sa z nich mohol vytvoriť tento pofidérne pofidérny sen. Démoni, no jasné.

Keď poriadne zaostrila zrak, zamrzla. Po bokoch postele zbadala biely baldachýn. Do riti. Už spotenými dlaňami si zakryla tvár. Nechcela tu byť. Keď si poriadne spomenula na včerajší deň, čudovala sa, ako mohla byť taká pokojná? Ako mohla nevyvádzať, že ju zobrali do „budúcno-minulosti“? Ako od nich mohla nepožadovať to, aby ju zobrali domov? Nič jej nevysvetlili. A Clara!

Ako mohla zabudnúť na svoju Claru? Dlane na tvári zložila do pestí. To preto, lebo si bola mimo z toho, čo ti pichli, šepol jej hlas. Vymotala sa z tej peknej, vyšívanej prikrývky a nohy si schladila na zemi.

Ešte stále mala tú nočnú košeľu čo včera. Mohutné závesy boli zatiahnuté, no malý lúč svetla sa prebrodil dnu. Odtiahla závesy a naskytol sa jej pohľad na sivú oblohu. Poriadne sa poobzerala po izbe a bola ešte väčšmi očarená ako včera. 

Stará mohutná posteľ v strede pri stene. Biele nočné stolíky potiahnuté zlatom po oboch bokoch. V rohu toaletný stolík s veľkým zrkadlom. Skrine hneď oproti a ako si mohla nevšimnúť nemalú knihovničku plnú kníh? Očarene vzdychla nad knihami, ktoré vyzerali staro a vzácne.

Pokrútila hlavou, aby sa dostala z oparu očarenia. Musí nájsť Claru a dostať odpovede. Rozhodne vykročila k dverám, no zháčila sa hneď ako ich otvorila. Nemôže ísť znova v nočnej košeli. Včera sa jej to zdalo úplne normálne, no nebola úplne pri zmysloch. Otvorila prvú skriňu a zbadala tucet dlhých šiat. Boli naozaj krásne, no nemala náladu na šaty. Musela nájsť niečo iné. Je jej ukradnuté ako sa obliekajú, ona tu aj tak dlho neostane. V rohu pod všetkými šatami zbadala poskladané svoje veci. Pyžamové nohavice a tielko, v ktorom ju prepadli. Vtedy sedela na terase s kávou a knihou.

Určite je to lepšie ako nočná košeľa. Prezlečená sa konečne rozhodla ísť dole. Na chodbe vládlo ticho a prítmie. Chodbu osvetľovali biele kamene, ktoré vyžarovali svetlo. Keď za sebou zatvorila dvere, ich jas sa zosilnil. Čudné, že si ich nevšimla aj včera.

Šla po dlhej chodbe, až konečne našla schodisko. Zbehla po ňom najrýchlejšie ako vedela. Rozbehla sa k väčším dverám a vtrhla dnu. Zadýchaná sa poobzerala po miestnosti. Archibaldovi prekvapene zabehlo a Jonathan sediaci v kresle pri kozube si neprestal obzerať dlhý nôž.

Arch sa chystal niečo povedať, no rukou ho hneď umlčala.

„Dámy majú prednosť, Archibald. Pochybujem, že sa to vo vašej dobe zmenilo." Zdvihla obočie, či nezačne niečo namietať. Pokrútil hlavou.

„Takže. Prvé, na čo sa vás chcem opýtať je: Kde je Clara? Nie veľmi vysoká so svetlými vlasmi."

Archibald sa znova chcel dostať k slovu, no v tom sa otvorili dvere a v nich sa objavila Clara. Rozbehla sa k nej a padli si do náruče. 

„Eli, si v poriadku?" šepla, takže to počula len Elizabeth. Ešte stále v objatí jej kývla hlavou. Odtiahla sa a poobzerala sa po Clare, či je aj ona v poriadku.

„Som," odpovedala na jej nevyslovené otázku. Usmiala sa na ňu a Elizabeth len dvihla kútikom úst. S rukou na Clarinom ramene sa pobrali k pohovke.

„Tak, Arch." Archibald sa pri tej prezývke srdečne usmial.

„Pýtajte sa," odvetil.

„Začnite mojím príbehom. Kto som?"

Arch položil šálku s čajom a zahľadel sa na ňu. Prešlo pár minút, kým začal. V hlave si zostavil pár bodov, ktorých sa chcel držať.

Odkašľal si a začal. „Vaše meno je Elizabeth Herondaleová. Priezvisko Green vám bolo pridelené v detskom domove, odtiaľ ste boli prevzatá do pestúnskej starostlivosti. Nie, neprerušujte ma, výsosť. Vidím vám to na očiach. Viem, že viete, že ste boli v detskom domove, ale chcem ísť zaradom, nechcem nič vynechať." Po týchto slovách sa Elizabeth stiahla.

„Keď vaši pestúnsky rodičia zahynuli "prirodzenou cestou", spoločne so slečnou Clarou ste si zohnali vlastné bývanie. Keďže aj ona pochádzala z detského domova a pestúnskych rodičov nikdy nemala, v osemnástich sa musela vysťahovať. Ale vráťme sa o čosi späť.

Vy, Elizabeth Herondaleová, pochádzate z tejto doby. Ste dcérou Sophie a Henryho Herondaleovcov, Tieňolovcov. Henry Herondale, váš otec, bol bratom našej zosnulej kráľovnej Magdalény, rodenej Herondaleovej. Bohužiaľ, keďže Magdaléna nemohla mať deti a brat Magdalény a vášho otca, Cornelius, je najmladší, po smrti Magdalény nasledoval na trón váš otec.

Ešte pred tým, ako nás Magdaléna opustila, vaši rodičia boli tými najšťastnejšími ľuďmi - narodili ste sa vy. Bol to nádherný pár. Milovali vás celým svojim srdcom. Od vášho narodenia bol Cornelius väčšmi nahnevaný na svoju rodinu, no hlavne na vášho otca. Vaším narodením sa on ešte viac odklonil od trónu. Nikto veľmi nebral vážne jeho výbuchy zlosti a nenávisť. Predsa by neublížil vlastnej rodine. Keď ste dovŕšili presne dva roky, konala sa veľkolepá oslava.

Vaša matka vás odniesla do vašej izby, boli ste malá a unavená. Ona sa vrátila späť a oslavovali už len s najbližšou rodinou. Keď vás šla matka o hodinu skontrolovať, až do sály sme počuli strašný krik, ktorý nepochybne patril vašej úbohej matke. Všetci sme vybehli von a stretli sme sa na schodisku.

Moja dcéra je preč, kričala. Povolali sme Konkláve - všetci Tieňolovci v Londýne a Kráľovská Garda prehľadávali všemožné kúty Londýna. Nenašli sme vás. Vaša matka, hoc to bola tvrdá Tieňolovkyňa, na žiaľ nestačila. Po troch mesiacoch skonala. Váš otec vás neprestal hľadať. Hľadal vás celých sedemnásťrokov. Zomrel pred dvomi mesiacmi." Archibald si všimol, že Elizabeth sa rinú obrovské slzy z očí, no nemohol skončiť v polovici.

„Vo vyšetrovaní sme pokračovali my, aj bez vášho otca. Až potom nás novoobjavené stopy zaviedli ku Corneliusovi. Najväčšia tma je pod lampou, však? Bol prinútený k spovedi mečom, ktorý ho prinútil hovoriť pravdu. Povedal, že použil stroj času a zaniesol ťa do ďalekej minulosti. Podal nám podrobnosti, kde ťa nechal. Potom už nebolo až také ťažké vás vystopovať."

Pohľadom sa otočil na Claru. „Teraz k tej druhej polovici. V tú noc, keď vás uniesli sa stratili ďalšie dve deti. Dievčatá, tak isto Tieňolovkyne. Narodené len pár mesiacov po vás, Elizabeth. Ako sme zistili, tak isto boli odvedené Corneliusom. Chcel tak hodiť vinu na hromadný únos tieňoloveckých detí, a tak sa dostať preč z podozrenia. Naozaj múdre. Jedno z dievčat sa volalo Clara Lightwoodová." Po malej odmlke pokračoval. „To ste vy, slečna Clara. Je naozaj obrovská náhoda, že ste sa vôbec spoznali a spriatelili sa."

Autor: sophie1, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Impérium - 3. časť: