OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Kúzlo Modrého mesiaca - 17. kapitola

02.07.2013 (14:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 451×

 17. kapitola

Ďalší deň je za nami a prichádza druhý. Už by som si myslela, že sa ostatní ukážu, no ani na obed neprišli. Stratila som nádej, že prídu. Ani len netušia, že sme živí a zdraví. Nemajú to skade vedieť. Moja noha sa našťastie už uzdravila, tak som mohla behať a skákať tak ako predtým. Ďakovala som Keynovej mame za to, že mi pomohla. Do obeda som jej pomáhala variť a ona si ma veľmi pochvaľovala. Keďže moje veci už boli čisté, tak som si obliekla to v čom som prišla. V tom sa mi robilo omnoho lepšie ako v tom tričku, čo mi dala. Po uvarení dobrého jedla, sme sa najedli a smiali pri stole.

„Noha je už v poriadku?“ spýtala sa ma a ja som s úsmevom prikývla.

„Áno, vďaka vám je úplne v pohode,“ usmiala sa.

„To je super. Dáme súťaž?“ povedal Keyn a ja som sa na neho pozrela.

„Keyn!“ napomenula ho mama.

„Čo je, slušná otázka,“ povedal a čakal na odpoveď.

„Nebudem behať len kvôli tomu, aby si si dokázal, že si podľa seba lepší,“ povedala som a napila sa vody.

„Nemusím si nič dokazovať, lebo to je tak. Takže sa bojíš?“ povedal a tiež sa napil. Chvíľu sme sa na seba len pozerali a v jeho očiach som úplne videla výzvu. Obaja sme sa naraz postavili a vyšli von. Aj s Nielom sme šli na kopec, kde sme si chceli dať súťaž a z neho nás Niel mal odštartovať.

„Kto sa ako prvý dostane k domu, vyhráva,“ povedal a postavil sa pred nás. Narátal do troch a my obaja sme sa vrhli vpred. Bežali sme inou trasou ako hlavnou bránou, a preto sme mali aj prekážky. Bežali sme vpred a ja som pred sebou mala vozík. Rozbehla som sa rýchlejšie a pripravila sa. Keď som už bola dostatočne blízko, skočila som a letela cez vozík. Dopadla som na zem, a pritom urobila kotrmelec, postavila som sa a bežala ďalej. Pozrela som sa na Keyna a ten šokovane na mňa zazeral. Rovnako aj ostatní v dedine. K jeho domu som pribehla ako prvá a tam už čakal Niel. Keyn bol ešte ďaleko za mnou a keď prišiel nevedel popadnúť dych.

„Takže?“ spýtala som sa a smiala sa na ňom. Zatiaľ čo on bol zadychčaný a zlámaný, ja som pri ňom stála a vôbec som sa nezadýchala. „Nie si taký rýchli ako som čakala,“ povedala som a s Nielom som sa začala strašne smiať.

„To nie fér, podvádzala si,“ povedal a postavil sa so smiechom tiež. Objavil sa pri ňom aj Liam a tiež sa s nami smial.

„A povieš mi ako? Mala som pred sebou vozík, zatiaľ čo ty nič. Tak si priznaj, že som lepšia ako ty,“ vyplazila som mu jazyk a už nevnímala vôbec nič čo hovorí.

„Cora?“ ozval sa Niel. Pozrela som sa na neho s úsmevom, lenže on sa pozeral úplne inam. Pozrela som sa tiež a na mieste skamenela. Nevydal ani hlások a obaja sme prestali dýchať. Už som nevnímala ani Keyna ako sa k nám prihovára. Nevnímala som vôbec nič.

„Eiden! To je Cora a Niel,“ počula som ako zakričala Kira a Eiden sa zrazu objavil spoza koňa tiež a pohľadom nás hľadal. Keď nás našiel, naše oči sa stretli a uvidela v nich obrovskú úľavu. Z očí mi automaticky vyšli slzy a zavzlykala som. Pozrela som s nadšením na Niela, ktorý bol rád rovnako ako aj ja. Neváhala som a rozbehla sa vpred. Eiden sa usmial a tiež sa rozbehol mojím smerom. Vrhla som sa mu do náručia a on mnou silno zatočil. Niel sa tiež rozbehol k nám a objal Kiru a potom aj Silenu. Moje objatie však patrilo len Eidenovi. Po dlhom čase som konečne cítila jeho dotyk, srdce a dych. Nemohla som ani len ukázať ako strašne mi chýbal. Aká som bola bez neho stratená. Stáli sme tam uprostred dediny a nepúšťali sa. Slzy mi už stekali ako vodopád a nedávala som tomu žiadnu pozornosť. Bola som nadšená, že mám konečne Eidena znova pri sebe. Nachvíľu sa odo mňa odtrhol a chytil mi tvár do dlaní. Akoby sa chcel naozaj uistiť, že som to ja. Keď to zistil, usmial sa a znova si ma pritiahol k sebe.

„Strašne sme sa o vás báli,“ hovorila Silena Nielovi a ten sa len usmieval. Medzitým sa objavil aj Alan a keď zbadal Niela, neváhal a bratsky ho objal. Aj mňa potom objal a silno so mnou zatočil. Dostala som od neho aj bozk na líce.

„To sa mi uľavilo,“ hovoril Alan, keď sme sa všetci spolu naraz objali.

„Kde ste toľko trčali,“ povedala som so slzami a nechala nech ma Silena objíme.

„Mysleli sme si, že je po vás,“ plakala mi na ramene a vôbec ma nechcela pustiť. Bola som tak strašne rada, že sa objavili. To, že som opäť cítila prítomnosť mojich priateľov, mi dodávalo ešte väčšiu energiu. Keď som pustila Silenu a pozrela som sa jej do očí, mala ich červené. Akoby preplakala celé dva dni. Boli na tom tak aj ostatní. Akoby si fakt mysleli, že sme zomreli.

„Cora,“ zakričal Keyn a objavil sa pri nás. „Mama vraví, aby ste sa šli najesť. Cesta bola určite veľmi namáhavá,“ povedal a pozeral pritom na ostatných. Ostatní sa hneď pobrali s ním, no mňa vzal Eiden za ruku a vzal preč. Vyšli sme z dediny a tam sme si sadli na trávu.

„Bál som sa, že som ťa stratil,“ povedal po chvíli mlčania. Usmiala som sa a tvár mu vzala do ruky.

„Som tu Eiden, živá a zdravá,“ pošepkala som a on sa usmial. Nikdy predtým som na ňom takýto úsmev nevidela. Bol plný šťastia.

„Nevieš si ani predstaviť ako som sa na tom moste cítil,“ sklonil smutne hlavu. „Ako sa mi tvoja ruka stratila z mojej. Už som len videl ako vás s Nielom voda berie preč,“ povedal a ja som sklonila hlavu.

„Mrzí ma to Eiden, ale musela som sa pustiť. Kvôli Nielovi,“ povedala som a on ma chytil za tvár.

„Hlavné je, že ste tu. Živí a zdraví. To jediné ma teraz zaujíma,“ pošepkal.

„Myslel si si, že sme sa utopili?“ spýtala som sa a on pomaly prikývol.

„Nikto predtým Bramu neprežil. Stratil som nádej už keď si sa mi stratila v dohľade. Veľmi som sa bál,“ usmiala som sa a prisadla si k nemu tak blízko ako som len vedela. Chytila som mu tvár do dlaní a zdvihla ju. Bola som pri ňom veľmi blízko, až sme sa nosmi skoro dotýkali. Pozrela som sa mu do očí a usmiala sa.

„Myslela som na teba celý čas. Vedela som, že si po mňa prídeš,“ pošepkala som a on sa na to hneď usmial. Chytil ma a nadvihol tak, že som na ňom sedela.

„Vedel som, že niekde budeš. Len som netušil, že ťa znova uvidím. Túto možnosť som zamietol,“ pošepkal a ja som sa usmiala.

„To je v poriadku. Priala by som si, aby sa to nikdy nestalo,“ usmiala som sa a on ma silno objal. Nezaujímalo ma ako to vyzerá ani čo sa v tomto momente mohlo stať. Zaujímalo ma len to, že som mala pri sebe najlepšieho priateľa na svete, ktorého som veľmi mala rada. Tešila som sa, že je so mnou. Tešila som sa tomu viac ako kedykoľvek predtým. Už ma nezaujímal nejaký Keyn. Moje oči budú navždy patriť len Eidenovi.

Po tejto srdcervúcej chvíli sme sa vrátili k ostatným, ktorí na nás už čakali. Vzala som ich na kľudné miesto, kde sme si všetci sadli do kruhu a pred seba sme položili mapu.

„Takže ste boli v tom meste?“ spýtal sa Niel, keď nám to povedali.

„No áno. Keďže ste padli do vody no...“ pozrel Alan na Eidena, ktorý sa pritom slove zamrvil. „No rozhodli sme sa, že pôjdeme ďalej. Do toho mesta.“

„A nič ste nenašli?“ spýtala som sa.

„Nič tam nebolo.“

„No bola tam jedna stará pani, ktorá bola ženou predošlého potomka,“ povedala Silena a ja som na ňu hneď pozrela,„Povedala nám, že jej muž strávil skoro celý život nad hľadaním toho drahokamu.“

„A našiel ho?“ spýtal sa Niel.

„Vraj nie. Zanedbával rodinu kvôli tomu. Povedala, že bol akoby omámený,“ povedala Kira a Niel sa hneď na mňa pozrel. Povedala som mu, že nemá hovoriť o tom, že pri spojení kusov potomkovia zomrú. No nemuseli sme zamlčať aj to, že ten kameň bude potomkov lákať. Pozrela som mu do očí a prikývla.

„Dozvedeli sme sa, že každý kus toho drahokamu sa bude chcieť spojiť s ostatnými. Bude k sebe potomka lákať a ovládať ho, aby sa spojil s ostatnými,“ povedal a všetci na neho pozreli.

„To máš skade?!“ spýtal sa Arl a ja som si vzdychla.

„Keď som sa objavil na kraji rieky, mal som v ruke Corinu ruku, tak som ju vytiahol na breh, no ona však nedýchala,“ povedal a pozreli sa na mňa. Toto mi Niel nepovedal. „Skúšal som ju prebudiť, ale nepreberala sa. Bola mŕtva niekoľko minút,“ povedal a mne padla sánka. Nikdy som sa ho nespýtala čo sa stalo, ale keď som to teraz počula, ani by som to vedieť nechcela. Eiden sa zhrozene na mňa pozrel a videla som akú má smutnú tvár a slzavé oči. Mali ich tak aj ostatní.

„Mala som sen,“ pošepkala som. „Bola som na nejako čudnom mieste. Vzali ma tam Stvoritelia,“ zbystreli zrak, „Povedali mi, že sa musím poponáhľať, lebo drahokam sa prebúdza k životu. Vraj láka svojich potomkov k sebe a ovládnu ich tak, že ho donútia nájsť ostatných. To sa nesmie stať,“ povedala som vážne. „Ak sa drahokam spojí, nikto ho už potom nerozdelí.“

„Tak to je problém,“ chytil sa Alan za hlavu.

„Musíme ho zničiť, ale len oddelene.“

„Povedali ti ešte niečo okrem ovládania potomkov?“ spýtala sa Kira.

„Len to, že ja jediná viem odolať tej sile drahokamu,“ povedala som a všetci na mňa pozreli. „Že len ja tomu dokážem zabrániť. Tej skaze,“ povedala som a chytila si tvár.

„Neboj sa Cora,“ potľapkal ma Niel po ramene. „My to zvládneme s tebou,“ povedal povzbudzujúco a ja som sa usmiala.

„A inak kto je ten chalan? Myslím, že sa volá Keyn,“ spýtala sa Silena a v jej hlase som cítila, že sa jej Keyn páči.

„Volá sa Keyn a pôjde do Sodoru s nami,“ povedala som a všetci znehybneli. Naopak Silena sa veľmi potešila a zdalo sa mi, že aj Kira.

„Kamže pôjde s nami?“ spýtal sa Alan a očividne nepochopil čo som povedala. „To myslíš vážne?“ pozrel sa vražedne na Niela.

„Za to môže Cora,“ bránil sa. „Vytárala mu kam sme mali namierené,“ povedal a ukázal na mňa.

„Niel! Neklam, boli sme to obaja.“ pozrela som na neho vražedne a udrela ho do pleca.

„Prečo si mu to povedala? Úplne všetko?“ vyštekol na mňa Arl a Alan sa zamračil. Takisto aj Eiden, lebo ani jeden nechápal ako to je. Vzdychla som si.

„Nepovedala som mu nič. On to vedel všetko sám. Ponúkol sa, že nám pomôže,“ povedala som.

„Počkaj,“ nechápal Eiden. „On to všetko vedel? Čo je toto za svet? Každý vie o zlých plánoch zbojníkov?“ rozčúlil sa a pozrel pritom na Alana.

„Každý? Uniklo nám niečo?“ spýtala som sa a Eiden na mňa pozrel.

„V tom meste kde bol ten potomok, vedel každý o čo Luciusovi ide. Každý vie, že hľadá potomkov a drahokamy.“

„Aj tu to každý vie,“ povedal Niel.

„Prečo to vedia?“ spýtala sa Kira.

„Asi zbojníkov netrápia dôsledky ich činov. Ak to každý vie, môže byť podozrivý každý,“ chytil sa za hlavu Alan. „Dobre, to bude problém. Ak to len tak hovoria, sú naozaj nezodpovední. Každý v krajinách vie, aký je drahokam nebezpeční. Prinajmenšom to už vedia,“ to nám už robí problém. Vie to celý Meteoron a určite aj ostatné krajiny.

„To si ten Lucius nedáva pozor na to čo robí? Určite to vedia už aj králi a budú sa snažiť, aby mu zatrhli plány,“ povedala Silena a chytila sa za bradu.

„Poviem vám, čakala som, že to bude nejaký fakt že zlý chlap. Ale toto z neho robí slabocha,“ povedala som a ostatní prikývli. Ktorý zlý chlap by prezradil úplne každému o čo mu ide? To spraví úplný somár a nie zloduch.

„Ehm Cora?“ ozval sa niekto a všetci sme sa obrátili. Zbadala som Keyna, tak som sa postavila a šla k nemu. „Nechcem vyrušovať, ale chcel by som vedieť či si názor nezmenila,“ spýtal sa šeptom, no bola som si takmer istá, že to Eiden počul.

„Názor o čom?“ zatvárila som sa nechápavo.

„O tom, že môžem ísť s vami,“ povedal a brnkol mi po nose. Zasmiala som sa a pozrela na Silenu, ktorej padla sánka. Hneď som sa spamätala a pozrela naňho.

„Áno môžeš ísť s nami, ale čo na to povie mama?“ spýtala som sa.

„To je už vybavené. Teším sa,“ usmial sa a rozbehol sa zase preč. Pozerala som sa na neho ako odchádza a potom som sa otočila k ostatným.

„Môžem s tebou hovoriť?“ napadla ma Silena a ja som nechápavo po nej zazrela.

„Teraz? O čom?“

„Len poď,“ povedala a už ma ťahala preč.

„Silena čo to robíš! Máme tu dôležitú debatu,“ kričal za nami Alan.

„Dievčenské veci, ktoré nemusíte počuť,“ zakričala za ním a ťahala ma preč. Teraz som fakt nemala náladu na jej rozhovor o dievčenských veciach. To som radšej chcela zostať tam a sedieť na zemi. Zaviedla ma dosť ďaleko od ostatných a pozrela na mňa.

„To bolo čo?!“ vyštekla na mňa a ja som nadvihla obočie.

„Ehm čo?“

„Ten Keyn. Brnknutie po nose,“ povedala a brnkla mi po ňom tiež. „Čo ste tu robili dva dni prosím ťa, že si si našla nápadníka?“ povedala drsne a ja som sa nestihla ani nadýchnuť.

„O čom to hovoríš?“

„O tebe a Keynovi. Keď si bola preč s Eidenom, pýtala som sa na neho Niela a povedal mi dosť zvláštne veci,“ vzdychla som si.

„Čo ti povedal?!“

„Že ste boli večer pozerať západ slnka, že sa smejete ako pár a flirtujete spolu,“ vymenovala a ja som zakaždým slová prehĺtala. „Tie dva dni čo ste boli preč, boli utrpením hlavne pre Eidena. Myslel si, že si zomrela Cora a ty si tu zatiaľ balila iného chalana?“

„Tak moment brzdi,“ spamätala som sa a začala brániť. „Ja som nikoho nebalila. On nás sem zaviedol a jeho mama mi pomohla s nohou.“

„To ale nie je dôvod na to, aby si tu začala nový románik.“

„O čo ti ide Silena? Veď s ním nič nemám, ani ho nepoznám.“

„Prvý dojem je vždy najdôležitejší Cora. Poznám to. Ako na neho zapôsobíš od prvého momentu tak ťa bude potom brať. Ten chlapec si robí nádeje.“

„Ale kdeže. Nemôže, nepozná ma.“

„Cora, ja som mala veľa chalanov. Aj takých, ktorí prišli len tak do dediny. Robí si nádeje a to nie je dobré. Nemám z neho dobrý pocit. A čo si pomyslí Eiden?!“

„Prečo do toho ťaháš jeho?“

„Lebo viem, že sa máte radi. A ako som si v poslednej dobe všimla, viac ako kamaráti,“ povedala a ja som sklonila hlavu. „Pozri sa Cora, mám vás oboch rada a viem čo je pre vás dobré. Neútočím na teba, preto lebo si si našla iného chalana, ale preto lebo si sa dostala do slepej uličky,“ povedala a ja som sa chytila za tvár. „Neviem ako to cítiš vo vnútri keď sa pozrieš na Keyna. Ani ako to cítiš keď sa pozrieš na Eidena. Musím ťa však varovať. Dostávaš sa do veľmi zložitej situácie. Ak pôjde Keyn s nami tak už nebudeme my všetci a on, ale bude to len Keyn, Eiden a ty. Len vy traja. O vás troch celú cestu pôjde. Obaja budú čakať koho si vyberieš. A ja nechcem, aby si zranila Eidenove city,“ povedala a chytila ma za plecia. „Mám ťa veľmi rada Cora. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi. No veľmi ťa prosím, nedostávaj sa do pozície, kedy si Keyn bude robiť veľké nádeje. V tomto svete nie sú veci ako spoznáme sa a potom niečo. Tu už po prvom dni sa ľudia bozkávajú a skočia spolu do postele. Nehovorím, že je to aj tvoj prípad. Hovorím len, že ho nepoznáš. Chceš kvôli cudziemu chalanovi stratiť Eidena, ktorého poznáš celý život?“ pozrela sa mi vážne do očí a odišla preč. Zostala som stáť ako socha a ani som sa nepohla. Nemohla som uveriť tomu čo som práve počula. Prvýkrát za život som však musela povedať, že má Silena pravdu. Ak je pravda to, že si Keyn robí nádeje, tak to bude dosť veľký problém. Nepoznám ho, neviem kto to je a neviem ani ako reaguje. Poznám ho tak dva dni a ani to nie. Ak pôjde s nami, budem sa mu musieť venovať, lebo ja jediná ho s Nielom poznáme a nebolo by to voči nemu fér. Silena mi položila dosť vážnu otázku a ja si na ňu rozhodne viem odpovedať. Nie, nestojí mi Keyn za stratu Eidena. Jeho stratiť nechcem a ani nemôžem. Je mi ako tretí brat a podľa Sileny aj niečo viac. Zaujímalo by ma, či to tak vidia aj ostatní alebo samotný Eiden. Nechcela by som ho potom nevedomky zraniť. To by som naozaj nedokázala. Po dlhej chvíľke o samote som sa otočila a šla späť k ostatným. So Silenou už sedeli stále tam kde predtým a ja som sa k nim s úsmevom blížila.

„Cora,“ zakričal za mnou Keyn a zastavil ma.

„Áno?“ spýtala som sa a on sa na mňa usmial.

„Chcel by som ti niečo ukázať,“ povedal, no ja som sklonila s úsmevom hlavu. „Ideš?“ spýtal sa a už ma ťahal za ruku preč. Zastavila som sa a pozrela na neho.

„Nemôžem Keyn, priatelia ma čakajú,“ ukázala som na nich a on sa tam pozrel.

„Takže keď sú už tu, budeš na mňa kašlať?“ spýtal sa a ja som sa zamračila. „Ja to chápem neboj sa.“

„Čo to trepeš Keyn? Veď som ani nemala v pláne nič iné robiť keď prídu.“

„Bola si rada, že tu nie sú.“

„Čo?“ vytrhla som si ruku a odstúpila o krok dozadu. „A na to si ako prišiel?!“

„Bolo ti dobre, nesťažovala si sa.“

„Ale to neznamenalo, že som na nich nemyslela.“

„Hlavne na toho Eidena však?“ zdalo sa mi to alebo mi tu Keyn robil žiarlivostnú scénu. Silena mala pravdu. Nejakým nepatrným spôsobom som mu dala nádej. „Vedel som, že keď príde na mňa zabudneš,“ povedal a ja som vypleštila na neho oči.

„Keyn? Asi sme sa nepochopili. Ja som sem prišla kvôli tomu, že sme sa vynorili z Bramy. Nie preto, aby som si tu začínala s nejakým chalanom.“

„Nejakým chalanom, aha.“

„Čo ti je Keyn? Doteraz si bol v pohode,“ pozrel sa na mňa a nebezpečne rýchlo sa ku mne priblížil.

„To je síce pravda, ale netušil som, že keď príde on celý svet okolo seba zanedbáš. Mal som tušiť, že si už zadaná,“ povedal drsne. Prskla som a dala sa na odchod, no schytil ma silno za ruku.

„Pusti ma Keyn,“ požiadala som kľudne.

„Prečo si mi robila nádeje, keď si sa potom hodila okolo krku jemu?“ hovoril drsne a tlačil mi ruku.

„Ak ti to tak pripadalo, ospravedlňujem sa. Nechcela som ti robiť nádeje.“

„No spravila si to a teraz si ma odkopla.“

„Keyn pusti ma,“ stlačil mi ruku ešte tuhšie, až som v nej pomaly strácala cit.

„Počul si ju nie?“ ozval sa niekto a Keyn sa tam hneď pozrel. „Radím ti, aby si ju rýchlo pustil, ak nechceš prísť k úrazu,“ povedal Eiden, ale Keyn len prskol a odsotil ma nabok.

„Takže strážca čo? Akoby sa nevedela postarať o seba sama,“ hovoril to drsnejšie ako predtým. Niečo mi na tejto situácii nesedelo. „Bolo jej dobre aj bez teba,“ povedal, no na tom sa začal Eiden smiať.

„Áno jasné, práve s tebou však?“ smial sa a Keyna tým poriadne vytočil.

„Nezahrávaj si so mnou. Možno máš svaly, ale mozog na nule,“ povedal a Eidenovi zmizol úsmev z tváre. Zhrozila som sa, pretože o chvíľu sa určite niečo stane. A to bolo to posledné čo by som chcela.

„Že to hovorí práve chalan ako ty,“ povedal a Keyn sa k nemu priblížil.

„Takže takto to bude? Fajn, o takúto babu bojovať rozhodne budem,“ povedal a vrazil Eidenovi. Skríkla som a chcela mu ísť pomôcť, no Keyn ma sotil na zem. Pozrela som sa na ostatných a tí sa už nechápavo na nás pozreli. Ani som nezaregistrovala a Eiden sa vrhol na Keyna. Päsťou mu vrazil do sánky a ten spadol na zem. On sa však znova postavil a vrhol sa na Eidena tak, že spadli a začali sa mlátiť na zemi.

„No tak prestaňte. Tak dosť!“ kričala som. „Alan!!!“ zakričala som a Alan sa k nám, s ostatnými za pätami, rozbehol. „Eiden prestaň,“ prosila som, no stále sa mlátili. Raz bol navrchu Eiden, raz zase Keyn. Päste lietali do tváre, alebo do rebier.

„Tak dosť,“ dobehol Alan a schmatol Eidena za pás a odtiahol ho ďalej od Keyna. Zjavil sa pri nás aj Liam a zachytil Keyna, keď sa snažil znova vrhnúť na Eidena.

„Keyn prestaň, si opitý,“ kričal Liam a snažil sa ho udržať. Tak tu bol pes zakopaný. Keyn sa proste veľmi opil, a preto takto reagoval. No rozhnevať si práve Eidena, nebol pre neho veľmi dobrý nápad.

„Nechaj ma,“ kričal Keyn a Liam ho pustil, no už sa na Eidena nevrhol. Ten sa už tiež upokojil a obaja sa na seba zadychčane pozerali.

„Ešte raz sa jej dotkni a zlomím ti väzy,“ povedal mu Eiden a Keyn sa zasmial.

„Neviem kto ich komu zlomí,“ odpľul si na zem a zlostne odpochodoval preč. Pozrela som sa na Liama a ten ho zmätene nasledoval. Pozrela som sa na Silenu a tá len krútila hlavou. Podišla som k Eidenovi a pozrela mu rozbitú peru.

„Prečo ste sa začali biť?“ spýtal sa nechápavo Alan a na odpoveď čakali všetci.

„Ubližoval Core,“ povedal a pozrel na mňa. Ja som však mlčala a len som mu obzerala rany. Možno čakal, že niečo poviem, no nevedela som čo. Už to je druhýkrát kedy sa za mňa pobil. Nemôžem dovoliť, aby sa to stalo aj tretíkrát. Odtiahla som sa od neho preč a pozrela na Silenu. Očami som jej dala najavo, aby sa so mnou vymenila a ja som sa zatiaľ rozbehla do dediny. Vbehla som do Keynovho domu a namierila si to do jeho izby. Sedel na posteli a Liam mu držal vedro s vodou.

„Nechaj nás Liam,“ povedala som a on bez slova odišiel. Keyn si utieral rany a bol na to omnoho horšie ako Eiden.

„Prišla si ma udrieť tiež?“ spýtal sa a usmial sa.

„Čo ťa to napadlo Keyn? To bolo čo!“ skričala som na neho a ukázala von. Keyn sa chytil za hlavu a potom smutne na mňa.

„Mrzí ma to, ale opil som sa a robil blbosti. Neschytali ste si to len vy,“ povedal a ja som na neho nechápavo zazrela. „Schytala to aj mama a aj Liam. Po každom som len bliakal a teraz ma to mrzí. Nechcel som sa s tvojím kamarátom pobiť, ani ti ublížiť. Mrzí ma to,“ povedal a mne sa zdalo, že dosť úprimne. Alkohol je predsa len silný, pre každého. No ja som si však bola istá, že týmto činom môže zabudnúť na to, že pôjde zajtra s nami.

„Na to už je neskoro Keyn. Zajtra s nami pravdepodobne nepôjdeš,“ povedala som a on smutne sklonil hlavu. Otočila som sa a odišla preč. Malo by mi ho byť aspoň trochu ľúto, no nie je. Nepadlo mi dobre, že mu vrazil len kvôli mne. Že o mňa bude bojovať. Akoby som bola nejaká trofej, ktorú každý z nich chce pre seba. V tomto prípade ma len Eiden bránil, a práve preto je mojou povinnosťou byť s ním a nie s Keynom. Je v tom však aj to, že ja s ním chcem byť. Prišla som k ohnisku, ktorý Arl spravil a sadla si vedľa Eidena. Trochu sa prekvapil, že som prišla, no najmä sa potešil. Vzala som mokrú utierku a utrela mu ňou tvár.

„Takže, bol opitý?“ spýtal sa ma a ja som prikývla.

„Dosť,“ dopovedala som. „Môže ísť zajtra s nami?“ spýtala som sa a on mi zachytil ruku a ja som prestala.

„Môžeš mi niečo povedať? Prečo chceš, aby šiel s nami?!“ spýtal sa a ja som sa mu pozrela do očí.

„Nie je v tom nič také ako si myslíš,“ povedala som a navlhčila utierku.

„A čo v tom je?!“ spýtal sa a ja som si vzdychla.

„Zrazu len vedel čo chceme a chcel ísť s nami. Nebrala som to ako problém,“ povedala som a on prikývol hlavou.

„Takže tak no,“ povedal a odtiahol moju ruku. „Povieš mi však keď v tom bude niečo viac, že?!“ povedal a pozrel mi priamo do očí. Len som sa usmiala, naklonila sa a pobozkala ho na líce. Keď som sa na neho pozrela, prekvapene pozeral.

„Nemá v tom byť prečo niečo viac,“ povedala som, ale bez úsmevu. Pozrel mi do očí a obaja sme už nemali usmievavé pohľady, ale vážne. Musel vedieť, že som to povedala pre neho. Že to bolo smerované kvôli nemu. Podľa jeho výrazu to však rozhodne pochopil. Len som sa usmiala, pokrútila pobavene hlavou a ďalej som mu utierala rany. Len sa usmial a nechal sa ošetriť.

„Takže, kedy zajtra vyrazíme?“ spýtal sa Alan, keď sme si znova všetci posadali do kruhu. Už bol večer tak sme sa poobliekali a urobili oheň.

„No keď sa vyspíme. Nehodlám vstávať skôr ako o desiatej,“ povedala Silena a ja som sa s Kirou začala smiať.

„Pozri sa Silena,“ povedal drsne Alan, ale stále mal úsmev na tvári. „Nebudem sa riadiť podľa tvojich potrieb. Na to zabudni,“ povedal a ona sa nafučane odvrátila.

„Najneskôr okolo ôsmej by sme mohli ísť,“ povedal Eiden a Alan prikývol.

„To je dobrý nápad,“ povedal Niel a zložil mapu. „Pôjdeme do toho mesta v Sodore a budeme dúfať, že tam potomok bude,“ povedal.

„Alebo prinajmenšom bude ovládaný drahokamom,“ povedala Kira a vzdychla si. Mňa však zaujalo niečo iné.

„Keď nájdeme potomka a nebude mať drahokam? Čo potom?“ spýtala som sa a všetci zbystreli zrak. „Ak ho nebude mať, musíme ho nájsť a to nám zaberie veľmi veľa času.“

„To je pravda.“

„Budeme aj v to dúfať, že drahokam budú mať,“ povedal Arl. V ďalšej téme padlo aj Keynovo meno a náš názor na to, či pôjde s nami.

„Podľa mňa by mal ísť. Chalan navyše by sa hodil,“ povedal Alan a týmto názorom ma veľmi prekvapil. „Čo ty na to Eiden?“

„A prečo by mal ísť? Veď ho ani nepoznáme,“ povedal Arl. Očividne sa mu tento návrh nepozdával.

„No je veľmi pekný, silný a pozná predsa Coru a Niela,“ povedala zaľúbene Silena, až som sa na tom zasmiala.

„Presne pre to. Poznajú ho a je silný. Čo vy na to?“ spýtal sa znova Alan a čakal na odpovede. Silena a Kira súhlasne prikývli, Arl z donútenia, ale predsa len prikývol a Niel povedal áno už dávno. No potom sa už Alan aj všetci pozreli na Eidena a ten musel rozhodnúť či áno alebo nie.

„Eiden? Môže ísť?“ spýtal sa a Eiden pozrel sa na mňa. Chvíľu na mňa hľadel a potom sa pozrel na ostatných.

„Fajn,“ povedal a všetci sa potešili. „Ale!“ povedal nahlas a ostatní stíchli. „Dotkne sa ešte raz Cory a zabijem ho! Je to jasné?“ povedal a všetci vážne prikývli. Ja som sa len zasmiala a objala ho. Tak nakoniec s nami Keyn pôjde. Neviem či by som mala byť rada lebo nie, ale zdá sa mi už teraz, že sa okolo mňa bude motať. Nechcem, aby sa znova pobil s Eidenom. Potom by som už bola naozaj na vine ja. Zaujalo ma však ešte niečo. Eidenove slová boli pre mňa naozaj dôležité. Každému dal jasne najavo ako ma má rád a nerada by som si to u neho pokazila. To by som mohla ísť rovno so sklonenou hlavou domov.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Kúzlo Modrého mesiaca - 17. kapitola: