OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 17. časť - Boj o život

11.09.2012 (18:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1914×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

17. časť

Boj o život

Obaja sme sa pozreli tým istým smerom. Alaric mal pravdu. Pred nami stál zarazený Damon. Nevedela som, čo povedať.

„Ty... ty žiješ?“ Nechápal Damon.

Alaric sa len usmial. „Áno, žijem.“

„Tak prečo si za mnou neprišiel?“

„Neviem. Nechcel som aby o tom vedelo veľa ľudí.“ Pokrčil plecami.

Pozrela som na Damona. „Čo tu robíš? Sledoval si ma?“ Obvinila som ho.

On len pokrútil hlavou. „Nie. Som tu, lebo som sa tu mal s niekým stretnúť.“

Alaric sa naširoko usmial a prešiel bližšie k Damonovi. „Ten niekto asi budem ja.“

„Čože? Prečo? Ale... nie. Volala mi predsa Katherine...“ Pomaly mu niečo začalo dochádzať. Zhrozil sa a o krok ustúpil dozadu.

„To nie je Alaric. To je jeho upírske zlé alter ego...“

Ustúpila som od Alarica tiež a začala si všetko dávať do súvisu. To... ako prvý deň prišiel do školy. Vtedy som si všimla profesora Shayna. Potom to, že svojho šéfa nemôže prezradiť. Damon so Stefanom urobili dobrú prácu. Ovplyvnili všetkých v Rade. To Alaric je ten zlý, len sa hral na dobrého aby som ho nepodozrievala.

Alaric začal tlieskať. „Super! Musím ti povedať, že niektoré veci ti dochádzajú vskutku rýchlo. Caroline by to podľa mňa ani nedošlo. Pekne si mi to skazil.“

„A čo tu robíš? Prečo si sa so mnou chcel stretnúť?“ Nechápal stále Damon.

Alaric bol v sekunde pred ním a silno ho chytil pod krk.

„Katherine chce, aby si zdochol. A ja proti tomu nemám nič,“ pošepkal mu do ucha a hodil ho do stromu.

Damon ho rozdvojil na dva a rýchlo sa postavil. No Alaric bol rýchlejší a vykrútil mu ruku. Damon skríkol od bolesti, no nemohol sa ani pohnúť.

Rozhodla som sa zasiahnuť. Rýchlo som pribehla k nim  a odhodila Alarica celou svojou silou od Damona.

„Vďaka,“ vytisol zo seba Damon a napravil si ruku.

Alaric už bol ale na nohách a pri nás. Strelil mi takú po tvári, až som odletela a urobila vo vzduchu akoby vrtuľu. Dopadla som na zem  a rýchlo sa postavila. To už som ale len sledovala, čo robí Alaric Damonovi. Vytrhol zo stromu hrubší konár a chcel mu ho streliť do srdca.

„NIE!!!“ skríkla som z plných pľúc a rozbehla sa tam. Preletela som medzi nimi tak rýchlo a ten konár sa mi zaryl pľúc. Od bolesti som vykríkla a padla k zemi. Bolelo ma to a cítila som, že krvácam. Konár bol hrubý a preto aj diera  v mojom tele.

Pevne som to chytila a vytrhla to von. Skríkla som ešte viac a prelomila ten konár na polovicu.

Alaric sa venoval len Damonovi. Ležal na ňom a mlátil ho z celej sily. Päste mal pevne zovreté, až mu zbeleli hánky.

Chudák Damon. Musím mu pomôcť. Pomyslela som si rozhodne, ale nemala som žiadny plán.

Postavila som sa a prezrela situáciu. Damon, neschopný sa brániť a Alaric silnejší ako ja. Do šľaka! To je teda nadelenie!

Obzrela som sa napravo k rozlomenému stromu. Vytrhla som z neho poriadne veľký kus dreva a v sekunde som bola pri Alaricovi. Zabodla som mu ho zozadu do srdca.

Prestal mlátiť Damona. Zodvihol pravú ruku a vybral si to. Postavil sa a pozrel na mňa.

„Neboj sa. Aj ty prídeš na rad, keďže už o mne vieš,“ prehovoril a silno ma kopol do brucha.

Medzitým sa Damon pozviechal a upírov rýchlosťou ušiel. Ostala som sama s Alaricom.

Damon ma opustil. Takže toto bude môj koniec? Fakt? Veď som sa ešte ani nerozhodla, koho z nich milujem najviac.

Alaric ma chytil za vlasy a donútil ma postaviť sa aspoň na kolená.

„Vidíš? Takto to končí, keď sa zapletieš s upírmi a sama si jeden,“ pošepkal mi do ucha.

V ruke pevne držal drevo, ktoré som doňho pred chvíľou zapichla ja. Napriahol sa a...

„Neopováž sa jej dotknúť!“ zreval Damon a kušou doňho začal strieľať kolíky. Alaric ma pustil a ja som bola okamžite pri Damonovi.

„Ďakujem,“ pošepla som mu vďačne.

Alaric padol k zemi a Damon mu automaticky zlomil väzy. Chytil ma za ruku a obaja sme sa rozbehli čo najďalej. Behali sme ako o dušu a auto sme nemali nikde nablízku.

Zastali sme, keď sme sa už cítili v bezpečí.

Vydýchali sme sa. „Si v poriadku?“  spýtal sa ma a objal ma.

Bola som otrasená a možno aj traumatizovaná. Po prvýkrát sa ma smrť skoro tak blízko dotkla. Nemyslela som, že sa stane, že sa po mňa Damon vráti. Stále sa staral len o seba a o Elenu. Ja som mu bola ukradnutá. Aj keď ma zachraňoval aby ma Klaus neobetoval, tak aj vtedy myslel proste na Elenu.

Nedokázala som mu ani odpovedať, tak som len prikývla a nadýchla sa jeho vône.

„Tak čo, Barbie, ako dlho vieš o tom, že Alaric žije?“ Prešiel k vážnym veciam a pustil ma.

„No... už dlhšiu dobu.“ Otáľala som s odpoveďou.

„Ako myslíš, už dlhšiu dobu?!“ Začínal byť nahnevaný.

„Odvtedy čo sa tu ukázal profesor Shayne,“ povedala som mu nakoniec.

Damon vypúlil oči. „Čože?! A to si mi nič nepovedal? Stavím sa, že tvoj Klaus o tom určite vie,“ odfrkol.

„Nie, nikto o tom nevedel. Len ja. Nemala som to nikomu povedať. Damon, ja... ti prisahám, že som nemala ani najmenšie tušenie, že to nie je pravý Alaric. Vyzeral a choval sa ako ten náš, ale...nebol to on. Ja...  je mi to ľúto. Nevedela som to.“ Ospravedlňovala som sa mu.

Myslela som, že robím dobrú vec, ale pritom som urobila poriadnu hlúposť, za ktorú dnes Damon skoro zaplatil životom.

Keby zomrel, neprežila by som to. Ale... čo by sa potom stalo, keby zomrel niekto iný? Ako by som to znášala?

Damon sa na mňa konečne pozrel. „Prepáč, Caroline. Ja len... vytočilo ma to, ale chápem tvoj úmysel. Ja som ho tiež mal za najlepšieho kamoša... no dobre, nie najlepšieho, ale bol medzi najlepšími....“

„Ty si mal aj iných kamošov?“ Začudovala som sa.

Kyslo sa usmial. „Jasne, prečo by som nemal mať?“

„Nič. Ja len tak. Kašli na to. Mali by sme ísť domov. No... aspoň čo sa mňa týka. Ty sa môžeš vrátiť k zamilovanej Elene.“

Myslela som to ironicky, ale asi som to povedala troška iným tónom a to Damona naštvalo.

Chytil ma za ramená a zatriasol mnou. „Prečo? Prečo mi to robíš!“

„Damon, pusti ma.“

„Milujem ťa!“ skríkol po mne a ja som úplne stuhla.

Násilne si privlastnil moje pery a chytil ma tak aby som sa mu nemohla nijako vytočiť z jeho zovretia. Bozkával ma vášnivo a ja som cítila, že do toho dáva všetky svoje pocity, ktoré mi nedokázal povedať.

Nakoniec som sa mu poddala a niečo zvláštne sa mi zhostilo mojej mysle. Bol to pocit, že toto je asi to, čo chcem.

Chcem Damona a jeho lásku.

Pohľad Katherine:

Keď som zbadala, ako ho zabil, mala som sto chutí vlastnoručne mu vytrhnúť srdce z tela. Hnev vo mne dosiahol maximum. Ale ak si myslí, že tým sa to preňho skončilo a je v bezpečí, veľmi sa mýli.

Začala som ustupovať a upírov rýchlosťou som sa rozbehla na koniec lesa, kde som mala zaparkované auto. Nasadla som doň a zamierila za Stefanom. Veľmi som sa naňho tešila.

Konečne je taký, aký má byť. Miluje ma ako kedysi a ani nevie, že niekto, ako Elena existuje.

Zastavila som pred nie veľkým domom a vošla dovnútra.

V dome bolo hrobové ticho, no vedela som, že Stefan tu niekde musí byť. Asi spí.

No v tom sa spoza mňa niečo ozvalo a rýchlim pohybom ma to strhlo do obývačky na stôl.

Držal ma pod krkom a ceril na mňa zuby.

„Tak si mi chýbala,“ oznámil mi roztúžene a hneď ma začal bozkávať. Usmiala som sa a nechala ho, nech ma bozkáva. Bolo to príjemné a keď to robil Stefan, ešte príjemnejšie.

Nakoniec som mu začala bozky opätovať a rýchlo som ho vyzliekala. Chcela som ho celého. Každučký kúsok jeho tela, duše som chcela mať len pre seba. No keďže Damon žije, neviem, ako dlho ho budem ešte mať.

Keď som si spomenula na Damona, musela som sa od Stefana odtiahnuť a sadnúť si. Bola som už len v spodnom prádle.

„Čo sa deje, láska moja?“ spýtal sa ma Stefan a jemne ma bozkával na chrbte a ramene.

„Damon ťa chce zobrať odo mňa. Chce mi ťa zobrať, lebo žiarli n našu lásku, Stefan. A toho sa bojím. Nechcem ťa stratiť. Neprežila by som to. Umrela by som od žiaľu,“ klamala som mu a pritom sa tvárila ako ubolené dievčatko.

Objal ma okolo pliec. „Neboj sa, nikdy ťa neopustím. Milujem ťa. My patríme k sebe,“ zašepkal mi do ucha.

Usmiala som sa na neho a znova som ho nechala, aby ma mohol rozmaznávať. Prechádzala som mu rukami po nahej hrudi a obdivovala každý jeho sval, ktorého som sa už dlhú dobu nedotkla. Elena spravila dobre, keď si vybrala Stefana. Až na to, že on je len môj.

Vtom mi však zazvonil mobil. Neznáme číslo. Zodvihla som.

„Dohoda pokračuje,“ ozval sa z druhej strany Alaricov hlas.

Takže na začiatok tu máme Caroline a Damona:

No a teraz ku kapitole? Páčila sa? Ste sklamaný? Alebo som vás naštvala koncom?

Takže... ďalšia časť sa bude volať: Srdce na tretiny.

Veľmi výstižný názov ďalšej časti a som presvedčená, že už teraz aspoň trocha viete, o čo tam pôjde. Ale aj tak vás trocha navnadím.

Alaric znova vstal, ale stále je zlý. Pôjde znova po Damonovi, alebo si nájde niekoho zaujímavejšieho? Damona prekvapeujú jeho pocity a chce sa znova dostať do formy a tak začne vraždiť. Podarí sa mu to pred všetkými utajiť? A čo ak sa na scéne znova objaví profesor Shayne a bude chcieť Caroline všetko vysvetliť? Prijme jeho ospravedlnenie?

No a ešte vás chcem zaujať tým, že v 19. kapitole sa k nám pripojí niekto z Pôvodných? Koho by ste chceli?

A túto kapitolu by som chcela venovať Dajdis, za to, že začali čítať moju poviedku, aj keď už mala viac kapitol a som rada, že sa jej páči. Takže táto kapča je pre teba.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 17. časť - Boj o život: