OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 2. časť - Elenine problémy

15.08.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 2151×

Takže... ešte predtým, než začnete čítať tento diel, tak si môžete pozrieť môj úplne prvý trailer. Nie je celkom vydarený, ale verím, že možno aspoň trocha navnadí. Nevedela som, čo písať a preto to možno bude miestami do smiechu.

2. časť

Elenine problémy

Pomaly som otvorila oči. Párkrát som zaklipkala a hneď sa prispôsobili svetlu. Otočila som sa doprava a vedľa mňa ležal Damon.

Skríkla som a spadla z postele.

To ho zobudilo.

„Caroline! Čo to robíš, veď je ráno?!“ pýtal sa ma ospalo.

Postavila som sa zo zeme. „A čo ty robíš v mojej posteli?“ zaujímalo ma.

Damon prevrátil oči.

„No čo asi? Ako čo to vyzerá? Doteraz som spal, ale práve sa ti podarilo zobudiť ma, takže...“

„Kedy si skončil v mojej posteli?“

„Žeby včera v noci? S tebou? Keď si sa bála, aby nás nenačapala tvoja mama v obývačke?“

Čože? Počkať! Ako to, že si na nič nespomínam? Čo som včera vlastne robila? Prišla som domov, plakala som, zjavil sa Damon s fľašou a potom... ó, nie! Ja som sa s ním vyspala! Preboha!

Damon si všimol, že si toho veľa nepamätám, a stiahol ma znova na posteľ.

„Ale no tak, Caroline! Neboj sa, spomenieš si. Hneď, ako ťa prejde tá opica. Ja som si spomenul,“ smial sa.

„Ale... pamätám sa, ako si bol na mol. To nemohlo len tak prejsť,“ oponovala som mu.

„Povedzme to tak, že som to zo seba vypotil. Myslel som, že aj ty.“ A zase sa frajersky usmial.

Znova som sa snažila spomenúť si. Pomaly sa mi to všetko vracalo do hlavy, ale strašne ma bolela.

Pozrela som sa na budík.

Bolo pol ôsmej ráno.

Rýchlo som sa snažila striasť sa Damona. Vyskočila som z postele a roztiahla som závesy.

„Mal by si ísť. O pol hodinu sa vráti moja mama. Ak ťa tu uvidí, budem mať problém.“

Damon ku mne podišiel zozadu a chytila ma okolo pása. Pravou rukou zišiel dolu a chytil mi zadok.

„A čo tak dať si spoločnú rannú sprchu?“ pošepkal mi do ucha.

Ja som sa otočila a šľahla ho vlasmi.

„Pozri, Damon. To, že som sa s tebou vyspala, neznamená nič. Bolo to len... rozptýlenie. Ale to neznamená, že s tebou budem chodiť do sprchy,“ vysvetlila som mu.

Hodil na mňa psie oči. „A prečo nie? Vari sa ti moje schopnosti nepáčili?" Usmial sa a znova ma pobozkal na krk.

Odtlačila som ho od seba. „Nie, Damon! Nechaj ma! Choď preč! Potrebujem byť sama!“ zvrieskla som po ňom.

„Aby si mohla nariekať? Nechápeš, že toho vlka tvoje slzy nevzkriesia?“

To bolo príliš. Dovolil si veľa.

Strelila som mu facku.

„Ešte raz niečo také povieš a uvidíš, akú silu v sebe mám,“ vyhrážala som sa mu.

On si však len obliekol rifle. „Tak nič teda, Caroline. Možno nabudúce. Uvidíš, že po mojich službách ešte zatúžiš.“ A v sekunde bol preč.

Aj jeho veci z obývačky.

Ja som si svoje šla rýchlo spratať, aby mama nič netušila. Ustala som si posteľ a šla sa osprchovať.

Keď som si fúkala vlasy, počula som odomknutie dverí.

„Som doma, zlatko!“ pozdravila mama. Vedela, že ju počujem.

„Som v kúpeľni, mami!“ skríkla som. Vedela som, že inak by ma nepočula.

Dofúkala som vlasy, nakulmovala si ich a zbehla som do kuchyni k mame.

„Tak ako v práci?“

„Super, srdiečko. Damon so Stefanom urobili dobrú prácu. Všetci, ktorým Alaric niečo povedal, na to zabudli.“ Vydýchla si a dala postaviť vodu na kávu. „Konečne je tu znova pokoj. Len Damon nám tu robí neplechu.“

Hneď som spozornela. „Čo? Prečo?“ Hrala som sa na hlúpu.

Mama si vzdychla. „No prečo asi? Veď celé dni len pije a pije. Čo keď niekoho zabije? Alebo čo ak už aj zabil? Musíme mu nájsť nejaké rozptýlenie. Bojím sa o toto mesto. Nechcem, aby ho Damon len tak celé vyvraždil.“

Podišla som k mame a pohladkala ju po ruke. „Neboj sa, mami. Ja naňho dohliadnem,“ prisľúbila som.

Nechcem, aby moja mama mala toľko starostí. Musím jej nejako pomôcť a toto je to najmenej, čo môžem urobiť.

Ospalo sa usmiala.

„Ďakujem. Veľmi si to vážim.“

Vtom mi zazvonil mobil. Pozrela som na volajúceho. Elena.

Zodvihla som ho.

„Ahoj, deje sa niečo?“ spýtala som sa.

„Máme problém, Caroline. Mohla by si, prosím ťa, prísť do penziónu?“ prešla rovno k veci.

„Samozrejme. Hneď tam budem.“

Zložila som.

„Čo sa stalo, Caroline?“ Mama si všimla môj trochu vystrašený výraz.

Ja som len pokrútila hlavou. „Nič, mami. Elena len chce s niečím pomôcť,“ vyšlo zo mňa automaticky. Veď teoreticky je to aj celkom pravda.

„Dobre teda. Tak choď k nej. Aspoň si prečistíš hlavu.“

„Tak ja idem. Ahoj,“ pozdravila som jej a rýchlo vyšla z domu.

Nasadla som do auta a namierila si to za Elenou. Hneď som tam bola.

Elena ma už pri dverách čakala a hneď mi otvorila.

„Ahoj. Tak čo sa to tu deje? Aký máme problém teraz?“ spýtala som sa s úsmevom v predpoklade, že to bude problém toho typu, že nevie, či je lepší zajac alebo veverička.

„Katherine sa vrátila,“ odvetila Elena.

Vypúlila som na ňu oči. „To naozaj? A čo chce tentoraz?“

„Stefana. Len pre seba. Pokúsila sa ma zabiť, Caroline!“

„Čože?! No... neboj sa. Môžem tu ostať s tebou a dávať na teba pozor, ak chceš,“ navrhla som jej.

Elena pokrútila hlavou. „Nie, to nebude potrebné. Mám tu Stefana...“ Na chvíľu zmĺkla a pohľad sa jej zmenil na ubolený. „Nevidela si náhodou Damona? Už niekoľko dní nebol doma. Bojím sa oňho, aby niečo neurobil.“

Preglgla som. „Áno, videla som ho. Bola som včera v Grille a tam som ho videla, ako zapíja svoj žiaľ.“

Elena posmutnela. „Ja som vedela, že sa to stane,“ zamrmlala si ubolene. „Chcela som s ním hovoriť. Ešte stále som mu nepovedala, že si na všetko pamätám. Na to, ako ma toľkokrát ovplyvnil, no proste na všetko. Chcela som sa s ním o tom porozprávať, ale nezdvíha mi ani mobil.“

Prešla som ku nej a objala ju. Vedela som, že práve to teraz potrebuje. Jej pocity sa umocnili a preto aj jej výčitky svedomia sú ešte väčšie.

„Ale no tak. Teraz by si mala myslieť na to, čo urobíš s Katherine. A nie na Damona.“

„Máš pravdu, Caroline. Musím sa vzchopiť. Nechcem ju tu, ale neviem sa jej zbaviť. Rozprávala si sa už z Bonnie?“

Pokrútila som hlavou. „Nie od tej doby, čo ti začarovala prsteň. A aj to ho len po mne poslala a chcela sa ma čím skôr zbaviť. Bolo to divné. Ale...“ Pozrela som sa na jej nádherný prsteň. Oveľa krajší ako môj. „Som rada, že funguje.“

„Aj ja,“ prikývla.

„Takže... len toto si mi chcela povedať?“ zaujímalo ma.

„Áno. Pretože na odchode mi povedala, že sa postará o to, aby moji priatelia trpeli. Že ona sa bez boja len tak nevzdá. Takže buď prosím opatrná.“

„Jasné, mami.“

A obe sme sa na tom zasmiali. Aj keď bola upírka, pre mňa to bola stále tá istá Elena, ako som ju kedysi poznala. Znova sme si boli rovné a nemuseli sme sa teda až tak báť jedna o druhú. Bolo to... príjemné.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 2. časť - Elenine problémy: