OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 25. časť + Epilóg - Konečne spolu?

01.10.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 15× • zobrazeno 2312×

25. časť

Konečne spolu?

Vytrieštila som oči na profesora. Čo tu ten, preboha, chce? pomyslela som si rýchlo.

„Ehm... jasné,“ prikývla som a vyšla von z domu.

Profesor Shayne mi podal kyticu ruží. „Tie sú pre teba, Caroline. Vždy, keď na teba myslím, vybavím si v mysli ružu, takú krehkú a zároveň nebezpečnú, ktorá sa nebojí a vznešene sa stále ukáže,“ povedal mi a na perách sa mu vyčaril nádherný úsmev.

Celá červená ako rajčiak som ich od neho zobrala a poďakovala mu.

Prečo mám taký blbý pocit, že účel jeho návštevy sa mi nebude páčiť? prebleslo mi hlavou.

Sadla som si na schody a profesor si prisadol ku mne.

„Čo tu chcete?“ spýtala som sa ho priamo.

„Musel som ťa vidieť, Caroline. Ja... keď sme boli naposledy spolu... tak ja... povedal som ti, čo k tebe cítim a nemôžem byť bez teba...“

To, čo mi hovoril, sa mi naozaj nepáčilo. Cítila som sa proste otrasne. Veď mám Damona!

„Nie, prosím!“ zastavila som ho okamžite. „Prestaňte. To nemôžem počúvať.“

Tvár mu posmutnela, ale nevzdával sa.

„Caroline, prosím, vypočuj ma. Ty si ma naučila vnímať svet krajšie, ako je. Ty si mi ukázala, že upíry nemusia byť len zlí. Proste... zmenila si môj život. Ak by nebolo teba, pozabíjal by som väčšinu upírov v Mystic Falls.“

„Ale... ja...“ vzdychla som si a dala si tvár do dlaní.

Prečo mi to tak sťažuje? Čo mu mám teraz povedať? 

„Profesor... ja... proste nemôžem. Milujem Damona,“ dostala som nakoniec zo seba.

Pozrel na mňa s nevýslovným žiaľom. „Dobre. Odídem, ale povedz mi, že ku mne nič necítiš.“

Keď som sa mu zahľadela do očí, rozmýšľala som či mu to dokážem povedať. A vôbec, čo k nemu cítim? Milujem ho? Nenávidím?

„Nič k vám necítim,“ vyslovila som tvrdo a chladne. Pozerali sme jeden druhému do očí a ja som videla všetky jeho emócie, ktoré s tam striedali ako na bežiacom páse.

Najprv to bolo prekvapenie, ten šok, že som mu to povedala, potom hnev, ktorý v ňom chvíľu vrel a nakoniec sa jeho oči zmenili a pozeral na mňa cez akúsi bariéru. Pozeral na mňa s odporom. Zhnusene, s nenávisťou.

Postavil sa.

Hneď som vyskočila a chytila ho za rameno. Vytrhol sa mi.

„Prosím, počkajte. Ja vám to vysvetlím...“

„Nie! Už nechcem nič počuť! Nechápem, ako som ja... hlupák, ako som mohol milovať upíra! Nechápem. Od teraz, pri našom najbližšom stretnutí, dávaj si na mňa pozor.“

A s tými slovami odišiel k autu.

Stála som tam chvíľu a hľadela do čiernej noci. Vzduch okolo mňa akoby nabral na intenzite a vkradol sa doň strach a smútok.

Nakoniec som aj s kvetinami vošla dovnútra a zavrela za sebou dvere. Prešla som do obývačka a hodila kvety do krbu.

Sledovala som, ako sa menia na popol. Ako ich červeno-oranžové plamienky hltajú a krásne červené púčiky sa menia na čierne.

Za mnou sa niečo pohlo. Rýchlo som sa otočila.

„Ach, Damon, vystrašil si ma.“ Usmiala som sa.

Pomaly ku mne podišiel s rozopnutou čiernou košeľou a usmial sa na mňa od ucha k uchu.

Schytila som do ruky prvý gombík a začala som ho zapínať. On mi perami prechádzal po krku a jemne ma bozkával na pery zatiaľ, kým som ho úplne zapla.

„A máš to,“ oznámila som mu s úsmevom.

Damon sa na mňa pozorne zadíval. „Caroline, je tu jedna vec, ktorú ti proste musím povedať. Alebo sa ťa na ňu aspoň spýtať.“

„Počkaj, Damon. Čo sa deje? Mám sa báť?“ spýtala som sa trasľavým hlasom.

Chytil ma za pás, vydvihol ma a zatočil mnou. „Nie, Caroline. Vôbec sa nemusíš báť. To ja sa bojím tvojej reakcie.“

Položil ma na zem.

Uprene sa mi zahľadel do očí a pokľakol predo mnou.

„Caroline, milujem ťa. To vieš. A nechcem žiť bez teba. Bojím sa, že by som o teba mohol prísť. A preto, chcem sa ťa spýtať... vezmeš si ma?“

Vytrieštila som naňho oči. Dych sa mi zasekol v krku.

„P-prosím?“ koktala som.

„Staneš sa mojou ženou?“ zopakoval.

„Ale... ja... veď som ešte len na strednej! Nemôžem sa len tak vydať!“

Damon na mňa stále pozeral s očakávaním. „Ale veď to nemusí byť hneď. Máme na to čas. To je krása na tom, kto sme. Môžeme sa vziať aj o desať rokov. Ale chcem... aby si si odo mňa zobrala toto, na znak, že si navždy moja.“

Vybral z vrecka malú škatuľku. Keď ju otvoril, vo vnútri bol ten najkrajší prsteň, aký som kedy videla.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. „Jasné, že chcem byť tvoja.“ Usmiala som sa cez slzy.  

Žiarivo sa usmial a navliekol mi ten krásny prstienok na prst. Znova si ma zobral do náruče a vášnivo ma pobozkal.

Vybehol so mnou do jeho spálne a už sme boli obaja v posteli. Rukou som mu vošla do vlasov a keď mi jazykom skúmal ústa, vzdychla som.

Potom som ho už znova začínala rozopínať. „Povieš mi, načo som ti ju zapínala?“ zamrmlala som medzi bozkami, ktorými ma zasypával.

Tlmene sa zasmial a rukami prešiel na chrbát, kde som mala zips na šatách. Rozopol mi ho a vyzliekol mi ich.

Prevalila som sa naňho a bozkávala ho. Chcela som viac. Potrebovala som ho. Stále a navždy.

Jedným rýchlim ťahom som mu rozopla košeľu a odhodila ju niekde do neznáma.

„Milujem ťa,“ vzdychol, keď som mu pomaly perami prechádzali po hrudi nižšie a nižšie.

Cez závoj svojich vlasov som sa naňho pozrela. Chytil mi tvár do dlaní a znova si ma pritiahol k svojim perám. Pretočil ma a znova som bola pod ním.

Rozopol mi podprsenku a odhodil ju ku svojej košeli. Ja som sa nechcela s ničím hrať a preto som z neho strhla nohavice.

Usmial sa mojej náruživosti a preto už neodďaľoval to, po čom sme obaja túžili a konečne vošiel do mňa.

Síce som už s Damonom bola viackrát, no aj tentoraz mi celý svet zahalil čerený oblak vášne a ja som sa cítila ako v nebi.

Milovali sme sa s plným nasadením a konečne sme si to mohli užiť, lebo sme sa už nemuseli ničoho báť.

Pohľad Eleny:

Sedela som na lavičke niekde v strede Virginie a rozmýšľala som, čo budem robiť ďalej.

Kam pôjdem? Čo urobím?

To som vedela. Nájdem Kola a donútim ho aby zrušil svoje ovplyvnenie.

Vtom sa vzadu za mnou niečo pohlo.

Rýchlo som sa postavila a pozerala do kríkov. Niečo z nich vyšlo. Vlastne... niekto.

Tmavá silueta ma zbadala a rýchlim pohybom sa premiestnila predo mňa.

„Katherine?“ spýtal sa ma Kole.

Nadvihla som obočie. „Nie. Som Elena,“ odvetila som.

S údivom sa na mňa pozrel. „Elena? Tak potom prečo vyzeráš tak... sexy?“ nechápal.

Prekvapene som sa naňho pozrela. „Prosím? Čo si to povedal?“

Pokrútil hlavou. „To nie je podstatné. Čo tu chceš?“

Prešla som k nemu a nocou sa ozvalo klopkanie mojich čižiem. Postavila som sa tesne pred neho. „Chcem, aby si zrušil svoje ovplyvnenie,“ vysvetlila som.

On sa rozosmial. Prekrížil si ruky na prsiach.

„Tak to v žiadnom prípade. Prečo by som mal?“

Chytila som ho pod krk a odhodila ho preč. Pristál na zemi, ale v sekunde už stál na nohách. „Čo si to dovoľuješ?“ zavrčal a v sekunde už ma držal pod krkom.

„Vieš o tom, že ťa môžem bez problému zabiť?“

„Áno, viem. Ale nezabiješ ma,“ oznámila som a vykrútila mu ruku.

Pustil ma a obaja sme spadli. Avšak ja som spadla naňho.

Pozreli sme sa na seba.

A vtom, akoby sme sa obaja silno buchli do hlavy, začali sme sa bozkávať.

Pohľad Stefana:

Sedel som v Grille a pil. Veď čo iné mi ostáva.  Niečo predsa len musím robiť. Som voľný, netuším, ako je možné, že som kedysi miloval Elenu a všetko mi teraz môže byť ukradnuté. Už mám len kamarátov. A, samozrejme, brata.

Niekto si prisadol vedľa mňa. Meredith.

„Ahoj, Stefan. Ako to, že nie si s Elenou?“ spýtala sa hneď na uvítanie.

Rupol som do seba poldecák a ani na ňu nepozrel, len si nalial ďalší.

„Povedzme to tak, že tento cit mi bol odobratý. A čo ty? Ako to, že nie si s Alaricom?“

„Veď je mŕtvy,“ protestovala.

Otočil som sa a rukou ukázal do kúta ku stolu. Meredith sa pozrela tým istým smerom a keď zbadala Alarica, v očiach som jej zračil slzy.

Potľapkala ma po ramene a odišla za ním.

Sledoval som jej príchod a potom, keď sa s Alaricom pobozkali, odvrátil som pohľad. Bolo to príliš súkromné na to aby som to sledoval.

A tak som len zapíjal a rozmýšľal, ako vynaložím so svojím životom teraz.

Epilóg

Následky

Pohľad na Klausa:

Vedel, že je po všetkom. Že by mal ísť. No vzdať sa? To nebolo v jeho povahe.

Jeho láska k nej ho natoľko zmenila, až sa toho zľakol a teraz nedovolí aby mu ju niekto iný ukradol. Nevzdá sa jej len tak ľahko.

Už by nedokázal žiť bez nej, keď okúsil jej lásku. Potreboval ju. Miloval ju tak veľmi, ako ešte nikdy nikoho.

Chytil prvú vec, ktorá mu prišla pod ruku a silno ju hodil naprieč miestnosťou, až ňou urobil do steny dieru.

Štvalo ho, že si vybrala iného. Priam ho to iritovalo.

„Len tak to nenechám,“ zamrmlal a okamžite bol pri stole.

Začal šmátrať medzi papiermi. Nakoniec našiel to, čo hľadal a naširoko sa usmial.

„Ty, Caroline, budeš moja.“

Na začiatok, predtým, než začnem písať prejav, mám otázku... čo myslíte, splní sa toto?

Takže... ako prvé by som vám sem hodila zopár faktov.

Poviedku som začala písať 11. 8. 2012 asi okolo 10-tej hodiny večer, keď som sa nudila a dostala som strelený nápad. Celá poviedka má 37 695 slov na 118 stranách.

A čo robím teraz? Som tu a píšem záverečné slová!

Chcem sa vám všetkým, ktorí ste túto poviedku čítali, komentovali a hlasovali, veľmi poďakovať. Ani neviete, ako si vážim, že ste ten mesiac a pol so mnou vydržali. Že ste mi stále vašími komentármi vytvorili úsmev na tvári.

A už teraz dúfam, že sa všetci tešíte na II. sériu a neopustíte ma!

Ale zlá správa je, že ju začnem pridávať asi až okolo 15. 10. 2012. Dúfam preto, že na mňa dovtedy nezabudnete. Môže sa ale stať, že to nevydržím bez vás a vašich komentíkov a názorov a začnem to sem pridávať skôr.

No a teraz konkrétne poďakovania.

Najväčšie poďakovania patria týmto ľuďom:

Killy

Kathleen

Kacenqa

Leainka

Danca11

Ajka

Lenka8765

a samozrejme Ronnie.

Ďakujem aj všetkým ostatným, ale týmto ľuďom zvlášť.

No a ak potom zablúdite náhodou na moje zhrnutie, môžete si už pozrieť 1. (romantický) trailer na II. sériu.

PS: keďže je toto posledná kapitola, zabije vás, napísať mi nejaký komentár? Aspoň smajlík, nepotrebujem tu nejaké slohy, len niečo, čím by som vedela, že to niekto naozaj čítal.

Vaša Perlička :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 25. časť + Epilóg - Konečne spolu? :