Lie for win - 4. časť - Damonove názory • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže Damon vytvára Caroline sen. Pekný, alebo nejaký typický pre jeho záujmy?
Veľmi vás prosím o komentáre, pretože som si všimla, že nejako ubúdajú. Perla :)

18.08.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 2051×

4. časť

Damonove názory

Boli sme na ceste domov. Zastal pred dverami. Vystúpili sme z auta a ja som nahmatala v zadnom vrecku kľúče.

Odomkla som dvere a spoločne sme vošli dovnútra. Keď sme vošli do obývačky, sedel tam Tyler.

Neverila som vlastným očiam.

„Tyler?“ zašepkala som a už mi po líci stiekla jedna slza.

Postavil sa a prešiel ku mne. Zobral ma do náručia a zatočil mnou. Potom ma vášnivo pobozkal na pery.

„Si to naozaj ty?“ Nemohla som tomu uveriť.

„Caroline, ja som duch,“ prehovoril konečne.

Hneď som sa od neho odtiahla. „Čože? Takže ty... si naozaj... mŕtvy?“

Prikývol. „Áno, ale Caroline, som tu, aby som ťa požiadal o jednu vec...“

„Čokoľvek, Tyler. Pre teba všetko.“

„Prestaň za mnou smútiť. Takto sa to ďalej nedá. Nechcem, aby si sa takto trápila.“ Chytil mi ruku do svojej a pozrel mi do očí. Ja som plakala a krútila hlavou.

„Prosím... urob to pre mňa,“ zašepkal mi do ucha a zmizol.

Prudko som otvorila oči a sadla si na posteli.

Vedľa mňa bol spiaci Damon. Aspoň vyzeral, že spí.

Vyšla som z izby a zamierila do kúpeľne. Opláchla som si tvár a pozrela sa do zrkadla.

Čo sa to s tebou deje, Caroline? pýtala som sa samej seba.

Moja myseľ ma neposlúchala. Vytvárala si rôzne vidiny, od ktorých chcela, aby boli pravdivé.

Striaslo ma.

Čo mám len robiť? Ako to vyriešiť?

Vtom som v zrkadle zbadala známu siluetu. Rýchlo som sa otočila a zahľadela som sa do tváre môjho narušiteľa.

Usmieval sa od ucha k uchu.

„Mala si pekné sny?“ zaujímalo ho.

Keď som sa ale zahľadela na tie oči, ktorí sa smiali, došlo mi, že o tom vie viac ako ja.

„To ty,“ vydýchla som. „Ty si mi ten sen vtisol do hlavy!“

„Jop,“ prikývol a oprel sa o dvere.

„Damon!“ okríkla som ho.

Zdvihol ruky na obranu. „Čo? Veď som ti len chcel pomôcť!“ bránil sa. „Ty možno stále dúfaš, že sa objaví na prahu tvojich dverí, zoberie ťa do náručia a pobozká ťa, ale to sa nestane!“ vykríkol. „Zabudni naňho, Caroline! Je preč a už sa nikdy nevráti!“

To ma vytočilo a vrhla som sa naňho. Spolu sme sa spustili dolu schodmi, raz bol hore on a raz ja. Ťahala som ho za vlasy a nútila zakloniť hlavu. On ma však chytil pod krk a pritlačil ma na stenu. Nemohla som sa pohnúť. Tak som sa rozhodla premôcť ho inou cestou.

„Mám to urobiť po tvojom? Pretože tak si sa zachoval ty k Elene?“ začala som. Damon sa zamračila a stisol ma viac.

„Vidíš, presne to si urobil. Uzatvoril si sa pred problémami. Neriešiš ich, len ich upíjaš. Ani si jej nedal šancu na vysvetlenie. Len si sa proste na päte otočil a odišiel si jej zo života.“

Damon stíchol a pustil ma. Odstúpil odo mňa, akoby ma už nechcel počúvať. Vtedy mi došlo, že som trafila klinček po hlavičke.

Podišla som k nemu a objala ho.

„To, že smútime, je normálne,“ pošepla som mu. „Ale aj tak, ďakujem za to, čo si pre mňa chcel urobiť.“ A stisla som ho.

Keď som sa odtiahla, v Damonových očiach sa mihlo zopár pocitov. Keď si ale uvedomil, že som si to všimla, pohľad sa mu hneď zmenil a znova to bol ten Damon, ktorému bol celý svet ukradnutý.

„Vieš, Blondy, mal som iné plány.“ A uštipačne sa usmial. „Ale nakoniec som si povedal, že pre teba urobím niečo pekné.“

„Teda, ty si sa fajne opil,“ skonštatovala som. Damon a niečo pekné? To mi proste nedávalo zmysel.

Damon bol v sekunde pri mne a už sme boli na mojej posteli. Ležal na mne.

„Čo si myslíš, že nie som schopný robiť pekné veci? Vari o mne pochybuješ?“

„Úprimne? Áno,“ odvetila som.

Damon ma začal bozkávať na krku a pomaly prechádzal na líce. No ja som nechcela a odtlačila ho.

„Čo sa deje?“ nechápal.

„Neviem, ale myslím, že by som potrebovala chvíľku pre seba. Jednoducho... nemôžeš odo mňa očakávať, že preto, že som na tom rovnako ako ty, budem robiť presne to čo ty.“ Zobrala som jeho bundu do rúk a podala mu ju. „Mal by si ísť.“

Damon sa na mňa len pozrel a v sekunde bol preč.

Och, došľaka! Žeby som sa ho dotkla aj ja? Prosím, len to nie! Rozmýšľala som v duchu a šla si po fľašku whisky, ktorú sme mali v obývačke.

Zobrala som si ju do izby a pila som. Pustila som si hudbu a plakala pri nej.

Znova som bola na tom istom, ako aj pred týždňom. Smutná, zranená a ubolená sama v dome. Uplakane som si začala pospevovať refrén pesničky a cítila som pravdivosť tých slov tak silno, akoby tá pesnička bola určená presne pre mňa.

Vtom mi zapípal mobil. Prišla mi sms-ka. Pozrela som, od koho.

Damon.

Čože? On posiela sms-ky? A mne? Pomyslela som si automaticky.

Otvorila som ju a začala som čítať asi najdlhšiu správu v živote.

Ahoj, Blondy,

rozmýšľal som nad tým, čo si mi povedala. Mala si pravdu. Ako vždy. Upíjam svoj žiaľ a snažím sa nič neriešiť, ale... aj ty si riadna pretvárka. Myslíš si a hovoríš, že ty to vyriešiš, ale stavím sa o čokoľvek, že teraz plačeš a piješ. Ja sa nestarám, ale ty až príliš. Čo keby si to skúsila vypnúť? Aspoň trocha a ja sa pokúsim zapnúť. Je dosť blbé, že ti píšem a ani neviem, či to budeš čítať, tak mi, prosím, odpíš. Hocičo. Aj to, že mi úplne preskočilo. Lebo tak si teraz kvôli tebe pripadám. Ako úplný cvok a magor.

Damon

Zasmiala som sa. Damon sa mení. K lepšiemu a zároveň aj horšiemu.

Chvíľu som ešte nad tou sms-kou sedela a rozmýšľala, čo urobím. Počúvnuť ho by bolo asi po prvý krát múdre. Ale... ako mám vedieť, že si zo mňa len neuťahuje?

Nad tou myšlienkou som hneď pokrútila hlavou. Damon by predsa len tak zo žartu nepísal sms-ku.

Ale ako je možné, že ma tak ľahko odhadol? Dobre, je pravda, že som pretvárka. Do istej miery. Veď na čo budem druhým vešať na nos moje problémy? A komu by som ich vešala? Elene? Veď tá ma predsa dosť starostí s tým, že je teraz upír. Ešte jej s tým aj ja pomáham. Učím ju ako sa má správne živiť. Ona chce jesť zvieratká, ale ja ju učím piť normálnu krv z nemocnice.

Tak na čo jej mám niečo hovoriť?

A Bonnie? Bohvie, čo tá teraz robí. Za posledný týždeň som ju videla dva krát. Dnes a vtedy, keď som išla Elene po prsteň. Ju to až tak netrápi. Veď odkedy som upír, naše puto sa zmenilo. Myslela som si, že vtedy, keď som jej pomáhala s mamou, sme sa viac zblížili a naše kamarátstvo sa vrátilo, ale asi som sa len mýlila.

Znova som rýchlo pokrútila hlavou. „Caroline, ty si naozaj sprostá!“ okríkla som sa.

Odpísala som Damonovi, že na túto jeho dohodu veľmi rada pristúpim. A ešte som mu napísala aj menší dodatok.

Postavila som sa a šla vyhodiť prázdnu fľašu.

Už mi niekto klopal na dvere. Otvorila som. Damon ma hneď chytil k sebe a začal ma bozkávať. V tej chvíli som všetko vypla a rozhodla sa o ničom nepremýšľať.

Zatreskol za sebou dvere a obaja sme vnímali len túžbu.

Následující díl »

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction