OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 14. kapitola - Lovená

08.12.2012 (13:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1177×

14. kapitola

Lovená

Pomaly som sa dostávala k vedomiu. Predo mnou bola samá tma.

Som mŕtva?

V hlave mi dunelo a mala som pocit, akoby okolo mňa prechádzal vlak. Jednoznačne žijem!

Ale ako? Veď mi prebodla srdce! Zabodla mi doň... železnú tyč.

Žiadny kolík. Tým sa to všetko vysvetľuje.

Zaklipkala som očami a otvorila ich. Rýchlo sa prispôsobili na svetlo.

Predo mnou stala moja kópia.

Mykla som sebou, ale bola som pevne pripútaná.

„Pusti ma!“ skríkla som po nej. „Čo vlastne chceš?!“

Žiarivo sa usmiala. „Čo chcem? To je jednoduché. Tvoj život. Chcem byť tebou,“ odvetila.

Začala som sebou šklbať ako zmyslov zbavená. „Tak na to zabudni! Caroline je len jedna a ty ňou nie si a nikdy nebudeš! Spoznajú, že to nie som ja!“

Podišla ku mne a priblížila svoju tvár k mojej. „Neviem... ale Damon rozdiel nevidel. Asi sme rovnako výkonné.“ A žmurkla na mňa.

Hneď som vedela, o čom je reč.

„To si bola ty! Ty si bola pri ňom, keď tam bol aj Stefan! Všetko máš na svedomí ty! A ešte si sa vyhrážala mojej mame! Ako si.... ako si mohla?“ nechápala som.

Nič mi nedávalo zmysel. Hnev sa vo mne stupňoval, ale snažila som sa ho držať pod kontrolou.

Odklonila sa odo mňa a zasmiala sa na plné hrdlo. „Ako som mohla? Jednoducho. Je to v mojej povahe. Ty si viazaná tým, že sa snažíš byť človekom. Nedopustíš, aby ťa ovládlo to monštrum v tebe. No ja sa tomu nebránim. Som otvorená. A to je moja výhoda. Preto nikdy neprehrám.“

Niekto sa rozkašľal a ja som sa hneď pozrela smerom, odkiaľ som počula ten zvuk.

„Matt!“ skríkla som a on hneď pozrel mojím smerom.

„Caroline? Ako to, že...“ pozrel sa na Rosemary. „Ako je možné, že vyzeráte rovnako?“

Pokrčila som plecami. „Netuším. Keby som vedela, povedala by som ti to.“

Rosemary sa usmiala. „Skoro som zabudla, že tu si aj ty, Matt. Sladký Matt.“ Prešla k nemu a a schytila ho. Donútila ho postaviť sa, no stále bol spútaný. „Tak čo, ochutnáme troška jeho krvi?“ nadvihla obočie.

„Opováž sa a zabijem ťa,“ precedila som pomedzi zuby.

„Máš pravdu. Vysať ho je veľmi jednoduché. Čo tak spôsobiť mu najprv bolesť?“

Do ruky si zobrala tú železnú tyč a silno ho ňou udrela.

On okamžite padol k zemi a zvíjal sa v bolesti. Rosemary stála nad ním a udrela ho znova.

„Prestaň!“ zvrieskla som a už som mala slzy v očiach. „Veď ho zabiješ!“

„To je na tom to krásne.“ Usmiala sa od ucha k uchu a znova ho udrela. Počula som, ako mu rozmlátila rebrá a on sa len zvíjal na tej zemi, snažiac sa nevydať ani hláska.

„Nechaj ho!“ skríkla som a zrazu sa vo mne niečo.... pohlo.

Rosemary mu zasadila posledný úder. Železnú tyč mu zapichla do chrbta to už Matt nevydržal. Vykríkol s prestal sa zmätať.

„Nieee!“

Do celého tela sa mi zrazu vliala energia. Bolo to... ako raz, keď som bola v podobnej situácii.

Zuby sa mi predĺžili a stačilo, že som sebou raz šklbla, hneď som bola voľná. Pribehla som k Mattovi a vybrala z neho tú tyč.

„Tak nabudúce, Caroline,“ usmiala sa Rosemary a už jej nebolo.

Nemala som čas naháňať ju. Niečo ma upútalo viac.

Pach krvi. Sladkej Mattovej krvi. Pocítila som veľkú chuť ochutnať ju. Chcela som ju okúsiť. Už tá vôňa ma opantávala.

Nie, Caroline! Je to predsa Matt! Priateľ! zarazila som sa v duchu.

Zahryzla som si do zápästia a hneď som mu dala napiť sa mojej krvi. Jeho srdce hneď začalo zdravo biť a on sa zhlboka nadýchol.

V očiach sa mu zračil strach.

„Čšš... neboj sa. Je to v poriadku. Zachránila som nás.“

Pevne som mu pozrela do očí a donútila ho, aby mi pohľad opätoval. „Teraz pôjdeš domov a jediné, čo si budeš pamätať je, že ťa napadol nejaký nový upír, napil sa z teba a potom odišiel. Nič viac,“ zašepkala som a on prikývol.

Nemohla som dovoliť, aby prišiel na to, že tu mám dvojníčku. Teraz ma pekne naštvala!

Spoločne sme vyšli von a potom som upírskou rýchlosťou zmizla preč do noci.

Zastavila som sa až na sídlisku. Vydýchla som si a pomaly kráčala nocou. Potrebovala som prechádzku na očistenie hlavy. Všetko sa mi to zdalo byť nejaké premyslené.

Ako a prečo ma môže chcieť niekto úplne zničiť?

Zrazu sa ku mne dostala vôňa horúcej čokolády. Začala som vnímať vône a hneď som si uvedomila, že to nie je žiadna čokoláda.

Krv.

Nasledovala som jej pach a našla som nejakého chlapca. Mohol mať toľko čo ja.

Mal rozbité ústa. A jeho krv tak krásne voňala.

Vzdychla som a ona ma začul. Do šľaka!

„Haló? Kto je tam?“ zavolal do tmy.

Z nej som sa vynorila ja. S veľkým úsmevom.

„Ahoj.“

Premeral si ma od hlavy po päty a usmial sa.

„Ahoj. Poznáme sa?“

Priblížil sa ku mne a ja som mala problém udržať sa, aby som po ňom neskočila.

„Nie, no dúfam, že sa spoznáme,“ jemne som sa usmiala a podišla som k nemu.

On si moje správanie vyložil ako istý spôsob flirtovania. Chytil ma oboma rukami za zadok a pritiahol si ma k sebe.

Jednu ruku som mu položila na srdce a cítila som jeho tep. Jeho teplo. Proste celého.

Bolo to omračujúce.

Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jazyk mi strčil do úst a na ňom mal ešte pár kvapiek krvi.

Hneď, ako som to zacítila, bolo mi jedno, čo sa stane. Chcela som tú krv.

Oblapila som ho okolo krku a odtiahla ho od seba.

„Nevydáš ani hláska,“ šepla som mu nátlakom a on prikývol.

A už som sa doňho s celou chuťou zahryzla. 

Pohľad Katherine:

Videla som všetko. Teraz ho zabije, pomyslela som si a spokojne som mohla odísť preč.

Rosemary splnila svoju úlohu. Splnila to, čo som od nej chcela. Nie je až taká zlá... podľa všetkého.

S úsmevom na perách som sa mohla prechádzať po celom spiacom meste. Nikto neviem o tom, že som tu. Nikto netuší, čo mám v pláne.

Prečo nepodniknúť niečo? Napadlo ma.

Rozhodla som sa ísť skontrolovať mojich milovaných. Čoskoro budeme spolu. Ako sme kedysi aj boli.

Pohľad Rosemary:

Zastala som pred Grillom.

Netušila som, kam mám ísť. Nikde sa nemôžem uchýliť. Vyzerám ako ona. Som ako ona. Len ja mám rozum, na rozdiel od nej.

Vošla som dovnútra a hneď ma niekto pozdravil. Nahodila som úsmev a pozdravila ich tiež.

Nikto sa nezastavil ani na malú reč, len každý ma zdravil.

Caroline musí byť nejaká kráľovná tohto mesta. Ako je možné, že ju každý pozná?

Prešla som k baru a vedľa seba som videla... Matta.

„Ahojky,“ usmiala som sa naňho žiarivo.

On mi úsmev opätoval, no taký unavený. „Myslel som, že budeš doma.“

„Nudím sa. Nepodnikneme niečo?“ navrhla som.

Veď čo keby si Caroline začala s Mattom? Alebo lepšie... čo tak Stefan? Rozmýšľala som a hneď som sa postavila.

„Prepáč... Matt. Musím ísť. Na niečo som zabudla.“

Okamžite som sa pobrala k Salvatorovcom. Keď som tam došla, počula som, že v dome je len Stefan. Aká náhoda.

Tak a druhé kolo sa začína, Caroline. Usmiala som sa a vykročila dopredu.

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Je to môj stý článok a tak dúfam, že zanecháte nejaký ten názor.

V ďalšej kapitole nás čaká školský ples. Krásny večer sa môže začať. Ale má tam s kým Caroline ísť? A čo Rosemary? Príde tam tiež a bude Caroline znepríjemňovať aj jeden obyčajný deň?

Kapitola bude mať názov: Ples alebo lovisko?

No a na záver tentokrát poputuje venovanie Ajka. Ďalšia čitateľka, ktorá ma vie potešiť a viem, že si na mňa spomenula. Takže pre teba a dúfam, že sa ti to páčilo.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 14. kapitola - Lovená: