Lie for win II. Broken heart - 16. kapitola - Luky a šípy • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon prichytil Caroline. Čo sa stane teraz? Čo urobí? Povie jej, že o niečom vedel?
No a čo sa stane, keď Stefanovi dôjde všetko?
Čaká nás príchod novej postavy, tak si to nenechajte ujsť.

16.12.2012 (16:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 12× • zobrazeno 1657×

16. kapitola

Luk a šípy

Damon podišiel ku mne. „Čo si to urobila, Caroline?!“ zasyčal na mňa, ale vzápätí sa akoby zháčil.

„To ty si ten upír, čo toľkých pozabíjal, všakže?“ šepol a skoro ani nedýchal.

Ja som sa len usmiala. „Oh, Damon. Ty si to všetko musel skaziť, čo?“

„Preboha, čo sa to s tebou stalo?“ nechápal.

Mávla som rukou. „Nič, čo by ťa malo zaujímať. A vieš čo... som už na odchode. Tak to, prosím, uprac,“ oznámila som a prešla okolo neho preč.

On sa ale rýchlo otočil a chytil ma za lakeť.

„Nikam nepôjdeš! Akurát so mnou domov!“

V sekunde som mu vykrútila ruku a chytila ho pod krk. Ocitol sa tak asi pol metra nad zemou.

„Nikam nejdem!“ A silno som ho hodila o skrinku. Udrel si hlavu, spadol a bol v bezvedomí.

Pomaly so vztýčenou hlavou som vykročila do tmy preč z tohto večierka.

Nastúpila som do auta a zamierila som domov.

Noc vonku bola úplne pokojná a nič ma pri ceste nerušilo. Na ceste neboli skoro žiadne autá a preto mi cesta netrvala vôbec dlho. Bolo pred splnom, obloha jasná a preto mi cestu osvetlil aj mesiac.

Keď som vošla domov, niečo som cítila. Alebo lepšie...niekoho. Než som sa stihla poobzerať, niekto na mňa skočil a zapichol do mňa niečo.

Zložila som sa k zemi a pozrela sa do očí mužovi.

„Prepáč mi to. Inak to nejde,“ ospravedlnil sa mi a mne sa zavreli oči...

Pohľad Stefana:

Ozvalo sa tresnutie dverí. Bolo mi jasné, že je to Damon.

Rýchlo som zbehol dole, aby som mu povedal, čo sa tu deje. Caroline nie je Caroline. Musí to vedieť. Aby si nenamýšľal, že ho Caroline naozaj prišla prosiť o odpustenie.

Keď som ale zbadal Damona, ostal som zarazene stáť a sledoval, kam ho vedú jeho kroky.

Na pleci mal prevesenú spiacu Caroline. Alebo možno nie našu Caroline.

„Čo.... čo si jej spravil?“ skríkol som po ňom a nasledoval ho do pivnice.

Damon len mávol rukou. „Potom ti to vysvetlím, braček. Podstatné je, že sme našli nášho nového upíra, ktorý zabíja všetkých ľudí za radom.“

Vypúlil som oči. „Čože?! To... to nemôže byť pravda!“

Damon vošiel do jednej z ciel, položil Caroline na posteľ a vyšiel von ku mne. Zamkol za sebou dvere a spoločne sme sa pobrali von, kde aj keby sa prebrala, nemôže nás počuť.

„Je to možné, Stefan,“ trval si na svojom Damon. „Videl som ju.“

„Musím ti niečo povedať,“ prerušil som ho. „Caroline má...“

„Počkaj! Je tu niečo, o čom by si mal vedieť, Stef,“ prerušil ma braček.

„Čo také?“

„To, čo som ti teraz povedal, je pravda aj bez toho, že by som to musel vidieť. Vedel som, že sa to stane. Ale nechcel som tomu veriť,“ hlesol potichu.

Prekrížil som si ruky na hrudi. „O čom to hovoríš, Damon?! Nerozumiem ti.“

„Bolo to v tej knihe, Stefan!“ skríkol po mne z plných pľúc.

Úplne som stuhol. „Čože?! Ale veď... hovoril si, že si nič nenašiel!“ zvýšil som zas ja na neho hlas.

Čo to, do šľaka, spravil?

„Vysvetlím ti to. Všetko ti to vysvetlím, ale najprv...“ odmlčal sa. „Potrebujem sa opiť.“

Pretočil som očami a nasledoval ho do obývačky. Toto bude dlhá noc.

Pohľad Caroline:

Opatrne som otvorila oči. Celá hlava sa mi točila a v ušiach mi dunelo. Posadila som sa na tej posteli a začala si rukami prechádzať po spánkoch.

Poobzerala som sa tu. Hneď som to tu spoznala.

Som v Salvatorovských pivniciach.

Do šľaka, Damon! Ale počkať... Na chvíľu som sa zarazila a rozmýšľala, čo všetko sa stalo.

„Pre boha!“ uniklo mi z úst a už som mala v očiach slzy.

Pozrela som na svoje ruky, ktoré sa mi už triasli. Rozplakala som sa.

Ja... ja som niekoho zabila! Znova! Ako... ako je to možné? rozmýšľala som a nedokázala sa poriadne nadýchnuť.

Prišlo mi nesprávne, že ja som tu a tí všetci sú mŕtvy.

V sekunde som bola pri dverách a trepala som o ne. „Pusti ma! Damon, pusti ma!“ vrieskala som do prázdna.

Nič. Žiadna odozva.

Poobzerala som sa po miestnosti a snažila sa nájsť nejaké drevo. Ale nikde nič také nebolo.

Vtom som začula dupot nôh a o niečo neskôr sa otvorili dvere do cely. Dovnútra vošiel Damon.

Skočila som po ňom, no on sa mi vyšmykol a pritlačil ma k zemi.

„Caroline, prestaň!“ zrúkol po mne.

Prestala som sa zmetať. Pomohol mi vstať, no stále ma pevne držal.

„Musíme si pohovoriť. Nepokúsiš sa nič urobiť. Jasné?“ spýtal sa ma a pozrel mi do očí.

Prikývla som a nasledovala ho von z cely. Prešli sme do obývačky, kde nás už čakal Stefan.

Na tvári mal nečitateľný výraz. Pokynul mi, nech si sadnem.

„Okej, tak dosť! Čo sa to tu deje?!“ skríkla som naštvane po nich.

„Caroline, zabíjaš ľudí,“ povedal Damon, no vyznelo to skôr ako konštatovanie.

Zahryzla som si do pery. „Ja... neviem, čo sa to deje. Akoby som proste... to nebola ja! Verte mi, nechcela som nikomu u...“

Damon ma chytil a objal.

„Nie je to tvoja vina, Caroline,“ šepol.

Vytrhla som sa mu a odstúpila od neho. „Ako to myslíš, Damon? Čo ty o tom vieš?!“

Sklonil hlavu a ohryzol si peru. „Mno... vieš... ja som ti nepovedal všetko.“

Vypúlila som oči a snažila sa zhlboka dýchať.

„Čo si mi zatajil?“

Zasmial sa. „To, čo sa ti stalo, je následok toho, čo si sa vtedy premenila. Keď si sa ma snažila zachrániť,“ vysvetlil.

„Čo tým myslíš?!“

Damon sa začal prechádzať po obývačke . „Keď si sa premenila, využila si mágiu, ktorá ti nepatrí. Ukradla si ju. A to má svoju cenu. Všetko... má svoju cenu. No keď sa s tebou nič nedialo, myslel som si, že to je lož. Ale očividne...“

Začala som rozmachovať rukami.

„Ty si mi nič nepovedal?! Ako si to dovoľuješ! Hádam mám právo to vedieť! Veď je to o mne, nie o tebe!“ kričala som z plných pľúc. „Kvôli tebe som zabila nevinných ľudí!“

„Pokoj, dračica. Upokoj sa. Tvoja ľútosť ich už nevráti, tak sa nestresuj.“

„Ako to môžeš brať len takto na ľahkú váhu!“ skríkla som.

Odstúpil odo mňa ešte viac. Akoby sa bál mojej možnej reakcie.

„Damon, hovor!“

„Ak je to, čo som čítal pravda, malo by sa z teba vytvoriť tvoje dvojča,“ zachripel a pozrel na mňa, ako zareagujem.

Do toho sa už ale zapojil Stefan. „Tak o tom si mi teda hovorila. Je tu,“ uvedomil si.

„Ty si mi nič nepovedal?! Celý čas si mal informácie a mlčal si?!“ obvinila som ho a vrhla sa naňho.

Nerobilo mu problém odhodiť ma. Preletela som gauč a pristála na zemi. Nebolelo to a v sekunde som už znova bola na nohách a zaútočila. Medzi nás ale vtrhol Stefan.

„Tak dosť!“ zastavil nás oboch.

Nadvihla som obočie a spýtavo naňho pozrela. Prečo sa mi v tom snaží zabrániť? Damon si predsa zaslúži dostať príučku.

„Caroline, je tu ešte jeden detail, ktorý ti musím povedať,“ ozval sa znova Damon.

„Čo teraz?“

„Mal som stretnutie s Radou a pozvali sem niekoho, kto je na upírov najväčší odborník. Loví ich. A že to nie je obyčajný Lovec.“

Vytreštila som oči. „Detail? To má byť detail?“

Nedokázala som uveriť tomu, čo som sa tu dozvedela. Vybrala som sa teda na odchod.

„Kam chceš ísť?“ spýtal sa Damon.

„Preč,“ odvetila som prosto.

„Nemôžeš odísť. Môže ťa kedykoľvek chytiť ten záchvat a začneš znova zabíjať. Musíš ostať tu pod zám...“ prudko som sa otočila a on sa zháčil.

Naozaj chcel povedať, že mám ostať pod zámkom? To by ma len tak zamkol do pivnice a nechal tam, kým sa to nejako nespraví?

„Je to moja vec, Damon. Čo urobím, je na mne. A ty sa mi nestavaj do cesty.“

V mihu oka som uháňala z ich domu ako o preteky.

Pohľad na Philipa:

Dvere do domu starostky mesta sa otvorili a dovnútra vošiel nejaký muž. Vysoký, urastený a už na pohľad statný muž sa okamžite začal obzerať okolo seba.

„Dobrý deň, vítam vás tu,“ pozdravila starostka Lockwoodová.

„Dobrý deň. Som rád, že sta ma zavolali. Zbavím vás vášho problému,“ upokojil ju okamžite a chlácholivo sa na ňu pozrel svojimi zelenými očami, ktoré boli krásne ako jarná tráva.

„Dobre. Ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí prísť za mnou. No teraz, ak by som vás mohla poprosiť a dali by ste sa do práce. Viete, potrebujem sa toho upíra nejako zbaviť. Nechcem ohrozovať obyvateľov tohto mesta,“ vysvetlila a neisto sa naňho pozrela .

Chcela, aby našiel toho upíra a znova zmizol. Bála sa o syna. Čo ak bude Tyler náhodou v zlý čas na zlom mieste? Alebo Caroline? To by jej predsa Liz nikdy neodpustila.

Philip prikývol a vyšiel preč z domu. Nasadol do auta a zamieril sa niekde ubytovať.

Zastavil až keď bol na mieste.

Vystúpil z auta a rýchlosťou, ktorou obyčajný ľudia neoplývajú prešiel popri ľuďoch až do voľnej izby.

Zamkol za sebou dvere a tašku plnú vecí hodil na posteľ.

Ako prvé ale z nej vybral niečo, čo by uňho nikto nečakal. Sáčok, v ktorom bola červená tekutina.

Krv.

Otvoril ho a pustil sa do pitia.

„A teraz môžem začať,“ zamrmlal si pre seba.

Vyhádzal veci z tašky a do ruky zobral jeden veľký, drevený kolík.

Tak čo poviete? Viem, že tam bola naša nová postava len troška, ale v ďalšej sa jej dočkáte viac.

caroline and damon

No a čo povedať k ďalšej časti? Čaká nás znova stretnutie Caroline s Rosemary. Spustí sa nová lavína problémov, ktorých riešením bude len jedno slovo. Klaus. Tak si to nenechajte ujsť.

Kapitola sa bude volať: Nie som upír

A komu poputuje venovanie? No predsa všetkým vám, ktorí to čítate a komentujete. Bez vás by som sa takto ďaleko nedostala a stále ma teší, že o túto poviedku máte záujem. Takže dúfam, že ma ani dokonca neopustíte.

Vaša Perla :)

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction