OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 18. kapitola - Chceš zomrieť?

19.12.2012 (15:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 13× • zobrazeno 1529×

18. kapitola

Chceš zomrieť?

Ležala som v Damonovej posteli. Všetko ma bolelo a cítila som sa ako v ohni.

„Stefan, prečo ma rovno nezabiješ? Vieš predsa, čo sa mi stane,“ zavzlykala som.

Zobral malý uteráčik a zotrel mi pot z čela. „Pamätáš si, ako si mi povedala, že mi nedovolíš, aby som sa vzdal? Ako si hovorila, že mám bojovať? Za Elenu, za mňa a za to všetko?“ Chytil mi ruku do svojej. „Tak ja ti nedovolím, aby si sa teraz vzdala. Rozumieš?“

Unavene som sa zasmiala. „To bolo niečo iné. Vtedy to bolo iné,“ posmutnela som.

Vtom ma ale prepadla veľká chuť na krv.

„Stefan, nedonesieš mi, prosím, nejakú krv? Som veľmi smädná.“

On len prikývol a v sekunde bol preč.

Vzdychla som si a želala si, aby tá bolesť, ktorá sa ma zmocňovala, čoskoro prešla. Nechcela som prežívať tú bolesť, ako kedysi Rose.

Aké ironické! napadlo mi odrazu. Som na tom istom mieste, kde bola Rose. Deje sa mi to isté. Prečo? Pre lásku k Damonovi, uvedomila som si a musela som sa pousmiať.

No odkedy sme sa pohádali, nepovedala som mu, že ho milujem. Prečo mi len Elena povedala, čo sa stalo s Rose? Musela? Teraz sa bojím, že Damon bude ten, kto ma zabije.

Stefan sa vrátil a v ruke niesol pohár plný krvi. Podal mi ju a ja som sa napila.

Vypila som celý pohár a zavrela oči. Pomohlo to. Bolesť v hlave ustala a ja som sa usmiala.

No hneď potom mi prišlo veľmi zle.

Pohár spadol k zemi a rozbil sa. Ja som sa otočia na druhú stranu od Stefana a snažila som sa postaviť z postele.

Začala som vracať krv. Žalúdok ma začal bolieť a všetko sa pýtalo von.

„Caroline!“ skríkol a hneď bol pri mne. Držal ma a pomáhal mi vstať.

Znova som vyvrátila krv a niečo... niečo sa vo mne preplo.

Vracanie ustalo a ja som sa pokojne nadýchla.

„Potrebujem čerstvú krv,“ zamrmlala som a vystrela som sa.

Stefan pokrčil obočie. „Caroline... si v poriadku?“

Usmiala som sa, chytila ho pod krk a hodila ho naprieč izbou. So stoličky, ktorá bola vedľa postele som odlomila nôžku a podišla k Stefanovi.

„Nikdy mi nebolo lepšie,“ objasnila som mu a prebodla mu stehno, až som cítila, že sa to drevo zarylo do podlahy.

Stefan skríkol.

V sekunde som sa vyparila z ich domu. Vybrala som sa nájsť si niečo pod zub.

Pohľad na Klausa:

„Šliapni na to, alebo ti urvem hlavu!“ zvrieskol mohutný hlas v aute.

Klaus sa pomrvil na sedadle vzadu a poškrabal si bradu.

Bol nervózny. Bál sa, že nestihne dôjsť do Mystic Falls včas. Musí jej predsa pomôcť. Nedovolí, aby sa jej niečo stalo.

Miluje ju predsa. Rozhodol sa, že ju znova získa, no chcel to mať premyslené. Teraz ale na premýšľanie nie je čas. Je potrebné konať.

Klaus si všimol, že už vchádzajú do Mystic Falls. Usmial sa a trošku si vydýchol.

Pohľad Caroline:

Vonku už bola všade tma. Slnko zašlo a dosť sa ochladilo.

Pomaly som kráčala po meste a hľadala si nejakú vhodnú obeť. Nebolo tu veľa ľudí, ale aj tak som si tu mala z čoho vyberať.

Všetko ma bolelo a cítila som horúčavu na celom tele. Hlava sa mi točila a myslela som, že sa asi povraciam, ak sa nenapijem čerstvej krvi.

Zavial ku mne čerstvý vietor a ja som zacítila krásnu vôňu. Síce v stave, v akom som sa ocitla, mi to bolo jedno.

Opatrne som sa začala zakrádať, ako správny predátor, k potrave. Osoba vošla do jednej uličky a ja som ju nasledovala. Keď som sa uistila, že nás už nikto nevidí, rozbehla som sa mojou rýchlosťou a hneď som sa do toho muža zahryzla. Chcela som ho, chcela som tú krv.

Potrebovala som ju na prežitie. Do sýta som sa napila a telo odhodila preč. Nezaujímalo ma už, či ho niekto nájde.

Bola som plné eufórie a chuti. Svet sa pre mňa stal na chvíľu krajším.

Vtom po mne niekto skočil. Pevne ma zovrel a pritlačil k studenej zemi.

„Caroline, prestaň!“ skríkol po mne Damon a obočie mal zvraštené.

Vycerila som naňho zuby. Čo si to dovoľuje? Ťahať ma od večere!

„Nechaj ma!“ skríkla som a bez problémov ho skopla preč. Odletel o pár metrov, no hneď sa postavil, akoby to aj čakal.

„Caroline, prestaň!“ kričal a v očiach sa mu zaleskla slza. „Inak nebudem mať na výber!“

Usmiala som sa naňho. „Tak sa ukáž.“

Do uličky k nám zrazu ale vošiel nejaký človek. Ako ma zbadal celú od krvi, vytrieštil oči a dal sa na ústup. V sekunde som po ňom skočila a aj toho zabila.

„Nie!“ ozvalo sa tmou a ja som už len cítila ako som narazila do steny budovy.

Spadla som a a rozkašľala sa. Z úst sa mi začala valiť krv.

Damon ku mne pribehol a pomohol mi vstať. Hneď som ho odkopla preč a snažila, aby to prestalo.

Začala som sa smiať. „Damon, Damon. Aký si len naivný! Vážne si myslíš, že ma teraz porazíš? Nevidíš to? Som silnejšie ako ty!“ vykričala som mu všetko do tváre.

Damon smutne sklonil hlavu a odhrnul si bundu. Mal tam kolík, ktorý si zobral do ruky.

„To myslíš vážne? Naozaj si nahováraš, že si schopný ma zabiť?!“

V sekunde stál predo mnou a zabodol mi ho na pravú stranu hrudníka. Skríkla som a kolená sa mi skoro podlomili.

No ostala som stáť a vytiahla si ho. Odhodila som ho na kraj a vytočila Damonovi ruku.

„To si nemal,“ zavrčala som a chcela som utiecť.

Bolo už neskoro. Nestihla som. Zozadu mi telom prešiel drevený kolík a teraz som spadla. Nevládala som už.

„Damon... ako si... ako si mohol?“ vydýchla som a oči sa mi zavreli...

Pohľad Klausa:

Rozkopol som dvere od domu Salvatorovcov.

„Tak kde je?!“ zreval som na celý dom.

Nikto sa ale neozýval a mňa sa zmocňovali obavy. Obavy o Caroline. Kde, do čerta, môže byť?!

Začul som zrazu nejaké kroky. Niekto pomaly šliapal dole schodmi.

Zrazu som zbadal tvár. Známu tvár, na ktorú som myslel každý deň celý čas, ktorý som bol preč.

„Klaus,“ vydýchla Caroline a podišla ku mne s úsmevom na tvári.

Prižmúril som oči.

„Ahoj, Caroline,“ pozdravil som a chytil jej ruku. Jemne som ju pobozkal.

Hneď som zacítil pach.

„Ty nie si Caroline,“ zasmial som sa a premeral si ju.

Tá kópia bola úžasná.

„Akože sa to voláš? Rosemary?“

Tvár jej zvážnela a na tom som sa musel usmiať. „Myslela si si, že ma oklameš? Mňa? Nevieš, kto som?“ Nadvihol som obočie.

Chcela niečo povedať, ale nakoniec ostala ticho.

V hlave mi skrsol nápad. Na sekundu som sa nad tým zamyslel a potom som sa len doširoka usmial.

„Viem presne, čo s tebou urobím.“

Ako som to povedal, Rosemary sa okamžite rozbehla. Samozrejme, predpokladal som to a tak som ju len chytil a strhol ku mne. Zahryzol som si do zápästia a donútil ju, aby sa napila mojej krvi.

Bránila sa, ako len vládala, ale aj tak to bolo zbytočné. Potom som ju pustil.

Pozrela na mňa. „Čo si mi to spravil?!“ skríkla.

Pokrčil som plecami. „Ešte nič.“ A rázom som jej vykrútil krk.

Jej telo padlo k zemi a ja som ju len prekročil a sadol si na gauč do obývačky.

Chcel som zavolať Damonovi, no on sa zrazu objavil vo dverách s Caroline na rukách.

V sekunde som bol pri ňom a pozrel na ňu.

„Čo si jej urobil?!“ skríkol som.

„Nemal som na výber, Klaus,“ vysvetlil.

Okamžite som si ju zobral do náruče a pevne ju zovrel.

Už som tu, láska moja, pomyslel som si a vyšiel s ňou do nejakej voľnej izby. Opatrne som ju uložil do postele.

Oči mi hneď zaleteli k jej oblečeniu, ktoré bolo celé krvavé. Našiel som aj stopy po drevenom kolíku. Určite sa ju niekto pokúsil zabiť. Tomu, kto tak spravil, vlastnoručne vykrútim hlavu.

Zahryzol som si znova do zápästia, nadvihol si Caroline k sebe, opatrne, so všetkou nežnosťou, a priložil som jej moje zápästie k ústam.

Krv začala stekať do jej hrdla a ja som počul, ako preglgla.

„Dobré dievčatko. Pi, láska,“ šepkal som.

Nakoniec som odtiahol moje zápästie, ktoré sa okamžite zahojilo a pozrel sa na jej krk, ktorý sa zahojil tiež.

No Caroline bola stále v bezvedomí.

Zdola sa ozval prudký nádych a ja som vedel, že to bude Rosemary. Caroline som nechal oddychovať v posteli a ja som zamieril k mojej budúcej hybridke a dvojníčke Caroline v jednom.

Aký nádherný čas som si len vybral.

„Čo si jej spravil, Klaus? Hádam z nej nechceš svoju otrokyňu!“ povedal neveriacky Damon.

Usmial som sa. „Milý Damon, to, čo ja chcem, ti môže byť jedno.“

Vrecka som vytiahol malú fľaštičku a prišiel k Rosemary, ktorá sa premáhala a snažila sa nezačať plakať.

Čupol som si k nej. „Tak, drahá, teraz sa napi a prežiješ. Inak zomrieš,“ vysvetlil som jej jasne.

Ruka sa jej triasla. Zobrala si odo mňa fľaštičku a napila sa. Usmial som sa a začal som sledovať, ako kričí a zvíja sa na zemi.

„Tak, a teraz si moja.“

Tak čo na to hovoríte? Dúfam, že sa vám to páčilo.

No a v ďalšej nás čaká prebratie Caroline. Čo sa stane, keď sa dozvie, že niekto ju zachránil pred smrťou? Ako znesie fakt, že Klaus má svoju vlastnú "Caroline"? A čo sa stane ďalej, keď aj tak jej hrozí nebezpečenstvo a Damon začína žiarliť?

Kapitola sa bude volať: Rozštvrtená

No a túto kapitolu chcem znova venovať všetkým! Pretože len vy mi dodávate silu stále písať ďalej a ďalej. Mám na vás ale otázočky. Chcete aj nejaké spoločné flashbacky Damona a Philipa? Píšte do komentu.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 18. kapitola - Chceš zomrieť?: