OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 3. kapitola - Staré city ožívajú

02.11.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 13× • zobrazeno 1889×

3. kapitola

Staré city ožívajú

Prudko som sa otočila a pozrela sa na mamu. „Ako to myslíš, s kým? Videla si tu niekoho?“ spýtala som sa, pretože som chcela vedieť či videla Tylera.

„No nie, ale počula som, ako si si čosi mrmlala popod nos a tak ma zaujíma, s kým sa rozprávaš,“ vysvetlila mi.

Ja som si s úľavou vydýchla.

„A ako si vedela, že som doma?“

Usmiala sa. „V hale máš hodenú tašku a našla som aj tvoje kľúče.“

„Aha. No vieš, mami... rozmýšľala som nahlas. A myšlienky ma tak pohltili, že som asi hovorila hlasnejšie, ako bolo nutné,“ zaklamala som automaticky.

Na chvíľu sa zatvárila podozrivo, ale nechala to tak.

„A prečo si vlastne doma? Stalo sa niečo medzi tebou a Damonom? Pohádali ste sa?“ zaujímalo ju.

Sadla som si na posteľ a hľadela na ňu. Videla som tú nádej v očiach. Chápem, že nemá rada predstavu mňa a jeho, ale veď inak ho má rada, tak nech si predstaví, že spolu nič nemáme.

Vtom som si spomenula, že ona nevie nič o mojom snubnom prsteni od neho. Do frasa! Musím ho nejako skryť! Ale ako?

„Aha. A ako sa ináč máš? Ide škola? Dúfam, že ťa Damon priveľmi nerozptyľuje,“ pokračovala mama a premáhala sa aby sa nezatriasla.

V sekunde som si dala prsteň dole a skryla ho pod paplón. Nevšimla si to, pretože hľadela niekde do neznáma. Asi o niečom uvažovala. „Pôjdeš dneska naspäť k Damonovi?“ Dodala.

Ja som len pokrútila hlavou. „Nie. Až zajtra. Vieš, chcem sa niečo v pokoji naučiť a ešte si niekam vyraziť.“ Usmiala som sa. „Bez Damona, samozrejme,“ uistila som ju.

„Dobre. No tak ja ťa potom nebudem rušiť. Idem sa osprchovať a ľahnúť si.“ Venovala mi jeden dlhý úsmev a zavrela za sebou dvere.

Zvalila som sa do vankúšov a vydýchla si. To bolo o chlp! Spod paplóna som si vybrala prsteň a nasadila si ho.

Niekto zaklopal na okno a ja som hneď vyskočila z postele. Ježiš, zabudla som na Tylera! Rýchlo som mu otvorila a on mi vliezol naspäť do izby.

„Vďaka Bohu, nevidela ťa.“

Tyler sa na mňa pozrel, no tvár mal vážnu. Nevedela som ani odhadnúť, čo si môže myslieť.

„Pôjdeš sa so mnou niekam prejsť?“ spýtal sa ma odrazu.

Prižmúrila som oči. „Kam a prečo?“

Zasmial sa aby odľahčil situáciu. „Prosím, Caroline, ver mi. Neboj sa, nič sa nám nestane,“ ubezpečoval ma.

Vzdychla som si a vložila svoju ruku do tej jeho. Automaticky si ma vyložil do náruče, otvoril okno a vyskočil so mnou von. Bez povšimnutia sme prešli okolo môjho auta a potom sa rozbehol preč. Upírskou rýchlosťou so mnou utekal nocou boh vie kam.

Vbehli sme do lesa a potom mi už bolo jasné, kam ideme. Do starých Lockwoodovských pivníc. Ako inak. Naše miesto.

Zbehol so mnou po schodoch dole a keď zastal, opatrne ma zložil dole.

„Tak...a sme tu.“ Usmial sa a pokynul mi, nech idem ďalej. Ja som ho poslúchla.

Vošla som hlbšie a tam ma čakalo prekvapenie.

Pred nami bol stôl. Nebolo by na tom nič čudné, keby tam nebolo prestreté pre dve osoby a v strede boli sviečky. Vedľa nich bola tenká vázička, v ktorej bola jedna biela ruža.

Zastala som a nechápavo na to hľadela.

„Prekvapenie,“ povedal mi Tyler s úsmevom na tvári. Do líc mu začala stúpať červeň.

„Čože? Tyler...prečo si...“ Nedokázala som zo seba vysúkať jednu normálne vetu, pretože som nevedela, čo mu skôr povedať. Bola som ohúrená a zároveň zmätená. Všetky emócie vo mne lietali všetkými smermi a ja som nevedela, ako sa cítiť.

„Myslel som, že by si sa chcela navečerať.“ Usmial sa a zaviedol ma na moje miesto. Pomohol mi posadiť sa a on si sadol oproti.

Hľadel na mňa a snažil sa vyčítať, čo si teraz myslím. Ale ako to mohol vedieť on, keď som to nevedela ani ja sama?

„Tyler, je to od teba naozaj milé, ale...“ 

„Len mi nehovor, že som to robil zbytočne. Caroline, ja ťa milujem. Ako ti to mám dokázať? Veď Damon ťa využil. Kedysi. Pamätáš sa na to, ako ti ublížil?“ skočil mi do reči.

Zahryzla som si do pery a zhlboka sa nadýchla. Na toto som vážne nechcela spomínať.

„Tyler, ty si mi vari neublížil?“ Nadvihla som vážne obočie. „Uhryzol si ma. Na to sa už nepamätáš?“

Tresol rukou po stole. „Ale to bolo iné. Ovládal ma Klaus. Ani som nevedel, čo robím. Nechcel som. No Damon si bol plne vedomí svojich činov. A nebolo to len raz, čo ťa ovplyvnil, ale omnoho viac,“ trval na svojom a neoblomne mi hľadel do očí.

Prehrabla som si vlasy a pozrela mu do očí. „Čo keby sme to teraz nerozoberali? Nevieš, čo sa stalo za tú dobu, keď si tu nebol ty.“

Tyler si vzdychol a vložil si hlavu do dlaní. „Prepáč, Caroline, ja len... som zúfalý. Konečne som to naspäť ja a prídem na to, že tá, ktorú milujem najviac na celom svete, je zadaná a jej princ je Damon,“ povedal najsarkastickejšie ako sa len dalo.

Síce to bolo vážne, nedalo mi sa nezasmiať, no potom som síce nahodila vážnu tvár, ale v myšlienkach som chcela plakať. Ublížila som mu. Aj Tylerovi som ublížila a to som nikdy nechcela. Veď som ho milovala. Alebo ho ešte milujem? rozmýšľala som rýchlo.

Tyler sa medzitým postavil a niečo nám priniesol. Odkryl to a bola z toho večera.

Usmiala som sa. „Páni. Vyzerá to úžasne,“ pochválila som.

Obaja sme sa pomaly pustili do jedenia. Aspoň ja. Kým som jedla, mala som istotu, že sa nebude na nič pýtať.

No aj tak sme nakoniec dojedli a ja som vedela, že otázkam sa nevyhnem. Doniesol mi pohár a keď som sa napila, zacítila som krv.

„To je v tom krv?“ spýtala som sa.

Tyler prikývol a tiež sa napil. „Lepšie ako víno, či nie?“ lišiacky sa usmial.

Ja som len prikývla a znova sa napila.

„No...“začal po chvíli. „Caroline, cítiš ku mne ešte vôbec niečo?“ spýtal sa ma nanajvýš vážne a ja som stuhla.

Sama som to nevedela, ale cítila som, že niečo určite. Ale ako veľké sú moje city k nemu?

„Tyler...ja... neviem,“ pošepla som a sklonila hlavu.

Tyler sa postavil a prešiel ku mne. Kľakol si a pozrel na mňa. Ja som sa ale snažila uhnúť pohľadom.

„Pozri sa mi do očí a povedz mi, že ma nemiluješ.“

Nadvihla som k nemu zrak. „Ja... Tyler... ja ťa...“ Nebola som schopná povedať, že ho nemilujem. Klamala by som. Veľmi.

On si to vysvetlil po svojom, zadíval sa mi na pery a pomaly sa priblížil. Jeho pery sa obtreli o moje.

Obmotala som mu ruky okolo krku a pritiahla si ho. Chcela som vedieť, čo presne budem cítiť.

No to, čo som pocítila, ďaleko predbehlo moje očakávania. Jeho pery boli mäkké a hrejivé. Sľubovali mi istotu. Tú istotu, po ktorej som túžila.

Poddala som sa a vychutnávala si to. Tyler cítil to isté a preto si ma pritiahol k sebe a ja som spadla zo stoličky na neho. Bozkával ma vášnivo. Do každého bozku vkladal svoje emócie a ja som mala pocit, že mi o chvíľu vybuchne hlava.

Nakoniec som sa od neho odtiahla.

„Dosť!“ zarazila som nás oboch. Moje telo to chcelo, no moja myseľ tu je pánom!

Tyler sa na mňa nechápavo pozrel. „Prečo nie?“

„Proste nie. Teraz nie. Ja...musím porozmýšľať. Potrebujem pre seba chvíľku.“ Postavila som sa a upravila sa.

„Caroline, prepáč, ak som urobil niečo, čo si nechcela, no myslel som, že...“

„Nie, Tyler! Aj ja som to chcela, naozaj. Ale nie som nejaká štetka, ktorá sa vyspí s jedným a potom príde k druhému akože nič.“ Snažila som sa mu vysvetliť, ako to vnímam ja.

„Aha.“ Bolo všetko, čo mi na to povedal.

„Mala by som sa vrátiť,“ uzavrela som nakoniec. „Zajtra sa možno uvidíme. Dobre? Keby niečo, tak mi zavolaj.“ A s tými slovami som ho tam nechala. Uháňala som ako o preteky, len aby som sa dostala čo najďalej.

Prišla som domov okolo desiatej v noci. Mama spala. Potichu som vošla do izby, ľahla si a hneď som zaspala.

Zazvonil mi budík. Pol siedmej ráno.

Vypla som ho a postavila sa z postele. Zo skrine som si vybrala veci a šla do kúpeľne. Osprchovala som sa a umyla sa.

Musím ísť ešte k Damonovi, prebleslo mi hlavou a rýchlo som sa nalíčila a obliekla.

Mama už nebola doma, tak som zamkla dom a nastúpila do auta. Na chvíľu som sa ale zastavila.

Keď k nemu prídem, nesmiem dať nič najavo! Budem sa tváriť akože sa nič nestalo a Tyler nie je v meste, zaumienila som si a vyštartovala som.

Za necelých päť minút som tam bola.

Pred dverami som sa ešte zhlboka nadýchla a následne som ich otvorila. Nebolo zamknuté.

„Damon! Stefan, kde ste?“ skríkla som do prázdna.

No odozvy som sa nedočkala. „Damon, ak je to nejaký tvoj ďalší trik, si trápny!“ kričala som ďalej.

Stále nič. V celom dome vládlo hrobové ticho. Upírou rýchlosťou som prehľadala všetky izby v dome, no nič som nenašla.

Zazvonil mi mobil. Damon. Vydýchla som si. Určite mi chce povedať, že niekam išiel. Pomyslela som si a zodvihla som.

„Ahoj, Damon. Čo chceš?“

„Mám taký menší problém, Caroline,“ ozval sa do mobilu a hneď na to sa ozval výstrel.

Damon vykríkol a mobil spadol na zem.

Na začiatok si dáme Caroline a Tylera:

Tak čo hovoríte na tút časť? Páčila sa vám? Dúfam, že aspoň trocha. A od ďalšej kapče nám začína už aj akcia.

Bude sa volať: Chcete predsa mňa

Kto uniesol Damona a čo od neho chcú? Caroline sa vydá na záchranu, no nebude dostatočne silná aby unikla. Obaja sa ocitnú v nebezpečenstve. Čo sa stane? Zachráni ich niekto? A kto za tým všetkým stojí? To sa dozviete v ďalšej časti.

No a túto kapitolu by som chcela venovať Ajka. Nepriamo si mi vnukla nápad, ktorý sa mi podarí uskutočniť a snáď bude aj pre čitateľov zaujímavý. Takže Ďakujem a táto časť je pre teba.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 3. kapitola - Staré city ožívajú: