OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 4. kapitola - Chcete predsa mňa

04.11.2012 (11:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1782×

4. kapitola

Chcete predsa mňa

„Damon! Damon, čo sa tam deje!“ vykríkla som.

Niekto zodvihol mobil. Človek. Aj cez telefón som počula tlkot jeho srdca, ktorý bol nabitý adrenalínom.

„Počúvaj ma dobre, Caroline. Ak ho chceš zachrániť, urob, čo ti poviem,“ rozkázal mi nejaký neznámy hlas. Mužský hlas. Ešte som sa s ním nestretla.

„Čo chceš?!“ precedila som cez zuby. „Ak mu ublížite...“

„Príď do Lockwoodovských pivníc na ich starom pozemku. Je ti to jasné?“ Prerušil ma ten muž.

Zaťala som zuby. „Dobre.“

„Buď tu najneskôr do pol hodiny. Inak mu cez srdce prejde kolík,“ varoval ma

„Opováž sa mu ublížiť... a zabijem ťa.“ Naštvane som zložila.

Cítila som, ako sa mi predĺžili zuby a pod očami mi navreli žilky. Pozrela som sa na seba do zrkadla a od hnevu som ho rozbila. Surovo som doň päsťou vrazila a ono sa rozletelo na tisíc malých kúsočkov. Sledovala som, ako každý jeden úlomok dopadol s cinknutím na zem.

„Nikto Damonovi neublíži,“ zavrčala som potichu a už som bola pri aute. Nastúpila som doň a otočila kľúčom. Okamžite som vyštartovala na záchrannú misiu. Nedopustím aby sa Damonovi niečo stalo. Aj keby ma to malo stať život. Záleží mi na ňom. Milujem ho.

Pohľad Damona:

Strelil mi do nohy ďalšiu drevenú guľku a ja som zrúkol. Mykal som sebou ako sa len dalo. No nič sa nedialo. Laná boli pevné a boli namočené železníkom, tak som si len popálil kožu.

No ten debil sa vyžíval v mojej bolesti.

„Keď sa odtiaľto dostanem... a ver mi, že ja sa dostanem, urvem ti hlavu,“ vyhrážal som sa.

On sa zasmial na plné hrdlo. „Ty sa nedožiješ rána,“ oznámil mi a vylial mi na tvár železník.

Vtedy som skríkol ako som len vládal a začal sebou šklbať zo všetkých síl. Ale aj tak sa nič nedialo.

Pohľad Caroline:

Vystúpila som z auta a bežala k pivniciam.

Keď som zastala, jasne som rozoznávala Damonov hlas. Vyhrážal sa tomu chlapovi. Preboha, Damon, zošalel si? Pomyslela som si a zhlboka sa nadýchla.

No v tom som dostala taký pocit deja vú. Už sa to stalo. No vtedy bola na Damonovom mieste Elena.

Pomaly som zišla po schodoch a započúvala sa do zvukov. Zrazu všetko stíchlo. Došlo mi, že už o mne ten chlap vie, no bolo mi to jedno. Zabijem ho, keď bude nutné a zachránim Damona.

Vošla som do dverí a pomaly sa posúvala ďalej. Vošla som dovnútra a zbadala som Damona chrbtom ku mne.

„Damon!“ skríkal som, ale keď som sa k nemu priblížila, niekto po mne skočil. S tým som počítala a preto som ho chytila pod krk a odhodila preč. No niekto mi zozadu do krku pichol striekačku plnú železníka.

Otočila som sa na tú postavu, no všetko predo mnou bolo rozmazané a tak som nedokázala poriadne zaostriť. Celý svet predo mnou upadol do temna...

V hlave mi úplne trešťalo. Tá dávka železníka bola na mňa dosť silná. Otvorila som oči. Chvíľu trvalo, kým som si zvykla na osvetlenie, no nakoniec sa moje oči prispôsobili.

Predo mnou stál muž a usmieval sa na mňa. Víťazoslávne. Pozorne som si ho prezrela. Kratšie hnedé vlasy, hnedé oči, ktoré keď našli aspoň slabý lúč slnka, leskli sa do čokoládovej farby a pery skrivené v škodoradostnom úsmeve. Na tú tvár nikdy nezabudnem.

Pozrela som sa na Damona spútaného oproti. Bol v bezvedomý. Celú tvár mal spálenú akoby kyselinou.

Železník, napadlo mi hneď.

„Kto si?“ spýtala som sa.

Prešiel ku mne a sklonil sa. Rukou mi prešiel po tvári. „Vyzeráš až príliš ľudsky... na upíra,“ poznamenal.

Odtiahla som sa. „Máš s tým problém?“

„Bude pre mňa ťažšie zabiť ťa.“ Usmial sa. „Ale tvoju smrť aj tak prenechám niekomu inému.“

Z tieňa vystúpila ďalšia osoba. Muž. Vysoký, tmavovlasý...

„Profesor Shayne,“ zašepkala som prekvapene.

„Ahoj, Caroline,“ pozdravil a pomstychtivo sa na mňa pozrel, „dovoľ, aby som ti predstavil Hectora. Je to lovec upírov. Jeden z najlepších v oblasti.“

Všimla som si, že v ruke drží jeden kolík. Odfrkla som. „Takže ma chcete hneď teraz zabiť? Za to, že som vám povedala nie?“

Prebodával ma pohľadom. „Nie, hneď nie. Najprv...“ ukázal na Damona, „zomrie on. A ty to budeš vidieť. A až potom prídeš na rad ty.“ Usmial sa.

„Nie! To nemôžete!“ skríkla som. „Chcete predsa mňa! Jeho nechajte na pokoji! Nevidíte, ako ste mu už ublížili?!“ vrieskala som z plných pľúc.

„Myslíš toto? To sa len Hector nudil. Cesta ti trvala veľmi dlho, Caroline.“ Otočil sa mi chrbtom a šiel za Damonom.

„Nie!“ zvrieskla som a začala sebou šklbať. Laná sa mi zarývali do mäsa a pálili mi všetko. Bolelo to, no predstava nevýslovnej bolesti, ktorú by som mala, ak by som prišla o Damona, bola väčšia.

Už bol pri ňom. Chytil ho za vlasy a nadvihol mu tvár, nech ju celú vidím. Z toho pohľadu mi prišlo zle. Nedokázala som na to hľadieť.

Odvrátila som pohľad a po líci sa mi skotúľali dve horké slzy. Hector ku mne prišiel, pevne mi chytil tvár a nastavil mi ju k Damonovi. Chcela som sa uhnúť, no nebola som až taká silná. Železník ma oslabil.

Profesor Shayne vrazil kolík Damonovi do brucha a on skríkol. V sekunde sa prebral, ale bol slabý.

„Nie!“ skríkla som už úplne uplakane. „Prestaňte!“

„Ups, trocha som minul,“ ospravedlnil sa a vytiahol ten kolík. No hneď na to mu ho zabodol o trocha vyššie.

„Dosť! Zabiješ ho!“

Hnev a bezmocnosť ma úplne pohltili. Cítila som len adrenalín a chuť po krvi a zabíjaní.

Akoby do mňa vošlo tristodvadsať voltov. Oči mi úplne sčerneli a zuby sa predĺžili viac ako obyčajne.

V sekunde som sa dostala z lán a vyskočila na nohy. Hectora som chytila pod krk a odhodila ho na druhý koniec pivníc. Pribehla som k profesorovi a zahryzla mu do krku. Rozhrýzla som mu ho a nechala ho padnúť k zemi.

Vytrhla som kolík z Damona a so slzami v očiach sa naňho pozrela. Roztrhla som jeho laná, prehodila si ho cez plece a vybehla s ním von. Rovno k autu.

Uložila som ho doň a okamžite som vyštartovala do domu Salvatorovcov. Možno bude Stefan vedieť, ako sa z toho rýchlo dostane.

Prišli sme a ja som ho hneď šla položiť na gauč do obývačky. Zbehla som po krv a keď som vyšla hore, zbadal som Stefana ako vytriešťa oči na doriadeného Damona.

„Čo sa mu to, preboha, stalo?“ spýtal sa ustarane.

„Lovci. Chceli nás zabiť,“ vysvetlila som rýchlo a dala Damonovi k ústam krv. Pomaly som ju začala liať do jeho hrdla a on preglgal. Tvár sa mi hneď začala hojiť. Dvihol ruku a pridŕžal si sáčok s krvou pri ústach. Ja som mu roztrhla košeľu a pozerala, ako sa mu hoja aj rany na bruchu.

Stefan medzitým zbehol po ďalší sáčok a ja som mu ho hneď aj podala. Vypil aj ten a potom sa zhlboka nadýchol. Keď ma zbadal, okamžite si ma pritiahol do náruče a pevne ma objímal.

„Caroline, tak som sa o teba bál. Bál som sa, že ti ublížia,“ šepkal mi do ucha.

Ja som sa len znova rozplakala. „Ach, Damon, milujem ťa. Skoro ťa zabili... neviem, čo by som bez teba robila,“ začala som vzlykať.

„Čššš... tíško, dievčatko, som tu a nikto ma ti nezoberie,“ ubezpečoval ma.

Na chvíľu sa odtiahol. „Ale vysvetlíš mi, ako si sa dostala z tých lán?“

Pokrčila som plecami. „Ja sama neviem. Zrazu som len cítila... zlobu... a nenávisť... chuť zabíjať... a potom, oči sa mi zmenili na čisto čierne a zuby sa predĺžili viac ako obyčajne... Damon... ja neviem, čo sa tam so mnou stalo.“

„Ani ja. No videl som tvoje oči. To jediné upútalo moju pozornosť, aby som neodpadol. Ale musím prísť na to, čo to bolo. Je to naozaj nezvyčajné. Ja, silný a starší upír, som sa z toho nedostal, no ty áno. To nie je normálne.“ Pozrel na Stefana.

„Počul som nejaké veci o... zvláštnych upíroch, no nikdy som sa tým viac nezaoberal. Viem ale o niekom, kto nám pomôže.“ Usmial sa Stefan.

Damon sa na mňa pozrel a pobozkal ma na čelo. „Vydržíš to tu bez nás? Tak aby si nešla do školy, ale ostala tu? Viem, že ten Shayne je už mŕtvy, no neviem čo je s tým druhým a bojím sa o teba.“ 

Usmiala som sa. „Damon, nemusíš sa o mňa báť. Ja sa o seba viem postarať,“ uistila som ho. „Ale pustím ťa niekam až ráno. Teraz ideš do postele a poriadne sa vyspať.“

Postavila som sa, chytila som mu ruku a pomohla mu vstať. Bol síce uzdravený, no bol aj dolámaný.

Spolu s ním som pomaly vyšla do našej izby a pomohla mu ľahnúť si. Ja som si ľahla vedľa neho a on si ma pritiahol do náručia.

„Milujem ťa, ty moja blondínka,“ zašepkal mi a behom dvoch minút zaspal.

Usmiala som sa. Položila som si hlavu na jeho hruď a zaspala som tiež.

Pohľad na Richarda Shayna:

Vietor v noci zúril ako divý. Nadvihol listy a udieral do silných stromov. Z oblohy pod záštitou mrakov sa spustil lejak, ktorý sprevádzali hromy a blesky. Bolo to znamenie. Znamenie, že sa niečo deje. Že niečo nie je v poriadku.

Telo profesora Shayna nehybne ležalo na zemi v Lockwoodovských pivniciach. Chladný vzduch sa dostal aj tam a odhrnul mu vlasy z tváre.

A on otvoril oči.

No a tu máme obrázok k tejto kapitole. Vlastná výroba. Aspoň som sa pokúsila:

No a tu máme Hectora:

Tak čo by ste povedali na túto kapitolu? Tipujem, že vás zaujíma, ako je možné, že profesor Shayne ožil. No na túto odpoveď si budete musieť počkať.

Ďalšia kapitola bude mať názov: Čo to so mnou je?

No a o čom bude?

Damon sa vydáva na cestu aby zistil, čo sa to s Caroline v pivniciach stalo. Nájde odpoveď na túto otázku? Stefan ide s ním a nechávajú Caroline samú. Tá ale nebude sama. Tyler bude s ňou. Čo sa medzi nimi stane? Rozhorí sa medzi nimi vášeň? To sa dozviete nabudúce.

No a túto kapitolu by som chcela venovať Ivetki. Zaujalo ma, ako vnímaš Caroline. Žeby bola s oboma? Nuž... v ďalšej časti sa buď utvrdíš alebo nie. No to nechám na teba. Ale hlavne... toto je pre teba. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 4. kapitola - Chcete predsa mňa: