OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win II. Broken heart - 9. kapitola - Oporný bod

02.12.2012 (12:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1248×

9. kapitola

Oporný bod

„Nie, Stefan. Prosím, nie,“ šepkala som.

Nechcela som si predstaviť, čo sa stane, keby som sa stretla s Damonom. On si ma ale nevšímal a vyniesol ma z hrobky. Behal so mnou celým lesom a ani raz nezastavil. Až keď sme boli pri mojom aute.

Takže on si ho všimol. Trocha som sa nad tým pousmiala.

Dal ma sadnúť na miesto spolujazdca, pripútal ma a behom sekundy nastúpil na miesto vodiča.

Hneď sme vyrazili preč.

„Nemal si to robiť. Mal si ma nechať umrieť,“ povedala som potichu.

„Tak toto je tvoje poďakovanie?“ Na chvíľu sa odmlčal. „Čo sa stalo? Prečo si taká, Caroline?“

Nechcela som odpovedať a tak som radšej len uprela svoj pohľad vonku z auta. Vzdychol si. „Súvisí to s Damonom? Ublížil ti?“ vyzvedal ďalej.

Mala som toho dosť. Nechcelo sa mi to rozoberať. Veď čo... teraz mi to už nijako nepomôže.

„Nie, neublížil mi! Ja som ublížila jemu, jasné?!“ skríkla som naštvane a znova sa zahľadela do diaľky.

Stefan stíchol a na nič sa nepýtal. Toto nečakal. Určite teraz rozmýšľa, čo sa stalo.

Prešla som si jazykom po perách a jemne som si do nich zahryzla.

„Tyler sa vrátil. Klaus si našiel iné telo. A vo mne sa ozvali staré city. A Damon nás pristihol... zvyšok si vieš domyslieť. Vynadal mi...“ trpko som sa nad tým zasmiala, „a to by nebolo to najhoršie, keby mi ešte Tyler nepovedal svoje,“ vysvetlila som mu šeptom celú situáciu a mala som čo robiť, aby som svoje emócie udržala na uzde.

„Aha,“ bolo všetko, na čo sa Stefan zmohol.

To ma prinútilo zasmiať sa. Prehrabla som si vlasy a pozrela sa naňho. No nevyzeral naštvane, ako som čakala, že bude. Skôr naopak. Tváril sa chápavo.

Zastali sme pred mojim domom.

„Odprevadím ťa?“ spýtal sa ma jemne.

Odpásala som sa a vystúpila. Tresla som dverami. „Určite to zvládnem aj sama. No ďakujem,“ uistila som ho a už som si to mierila k dverám.

Stefan ma ale nasledoval. „Tým si ma len uistila, že ťa samú nenechám. Ešte by si si niečo urobila.“

Otvoril mi dvere a pomohol mi vojsť dovnútra. Hneď vybehla na chodbu mama.

Oči sa jej zastavili na mojom krvavom tričku. „Caroline, preboha, čo sa ti stalo?“ zhíkla.

Mávla som rukou. „Ale nič, mami. Len naše bežné problémy. Zopár lovcov na krku ako vždy.“ Silene som sa usmiala.

Mama nesúhlasne pokrútila hlavou, ale radšej ostala ticho. Po chvíli jej ale nedalo. „Ostaneš tu spať, Stefan?“

Stefan išiel niečo povedať, no ja som bola rýchlejšia. „Nie, neostane. Chcel sa len uistiť, že sa v poriadku dostanem domov. Misia splnená. Teraz môže ísť.“ Otočila som sa k nemu a rýchlo, ale slušne, som ho vyhodila z dverí.

„Idem sa osprchovať a spať,“ oznámila som akoby nič a odišla na poschodie.

Mama ostala stáť v hale a sledovala každý môj krok. Kráčala som vzpriamene a vyrovnane. Aspoň pred ňou. Nemôžem jej dať poznať, že sa niečo pokazilo. Musí si myslieť, že je všetko v úplnom poriadku.

Vošla som do sprchy a pustila na seba letnú vodu. Najprv to chladilo, spôsobovalo to jemnú bolesť, ktorú som ale bola ochotná prijať. Potom sa to ustálilo a ja som zo seba začala zmývať krv.

Presne toto som potrebovala. Nad ničím nerozmýšľať. Len nad tým, čo sa práve teraz deje.

Keď som sa zabalila do uteráka, vzdychla som si a znova som cítila, ako ma štípu horké slzy.

Preboha, prečo musím stále plakať? Veď je jasné, že to už nezmením. No čo už.

Rýchlo som zišla dole tak, aby ma mama nevidela a šla som do svojej izby. Dvere sa hneď zavreli a ja som sa chcela hodiť do postele, no mykla som sa.

V posteli som mala návštevníka.

„Do riti, Stefan!“ okríkla som ho potichu. „Čo tu robíš? Povedala som ti, že som v poriadku!“

Postavil sa a v sekunde stál pred mnou. Hrude sa nám dotýkali. Svoju ruku dvihol k mojej tvári a zobral si moju slzu na prst.

„Toto nevyzerá, že by si bola v poriadku,“ pošepol.

Dych sa mi zasekol v hrdle. Netušila som, čo povedať alebo urobiť. Oplatí sa mi ho vyhodiť, keď si aj tak nájde cestu späť?

„Stefan...“ zachripela som, „prosím... nechaj to tak.“

Drgla som doňho a chcela sa ísť obliecť.

Odkašľala som si. „Mohol by si...“

On hneď pochopil a otočil sa ku mne chrbtom. „Jasné. Prepáč, zabudol som.“

Kým sa nepozeral, rýchlo som sa obliekla do teplákov a trička na ramienka.

Ľahla som si na posteľ. Stefan sa pozrel mojím smerom a sadol si ku mne.

„Mala by si sa o tom s niekým porozprávať,“ navrhol.

„A s kým? S tebou? Prosím ťa, Stefan. Nemyslím si, že je to to, čo potrebujem.“

Stefan sa ale odmietal tak ľahko vzdať. Bolo mu to vidieť na očiach. „Ale no tak, Caroline. Ja ťa neodsudzujem. Chápem tvoje pocity. Nie si upírkou až tak dlho. Nečelila si ešte takémuto rozhodovaniu. Keďže sú všetky tvoje emócie zosilnené, tak aj menšia príťažlivosť sa môže zdať ako láska. No aj tak by si sa nikdy nemala nechať zraziť na kolená. Nikým... a hlavne nie mojim bratom, ktorý to robí stále. On by to mal hodiť za hlavu hneď a nie sa hrať na urazeného...“

„Prestaň! Neobraňuj ma tu! Ja viem, že je to všetko moja chyba. Proste s Tylerom som to nemala nechať zájsť tak ďaleko...“

„Ako si si istá, že práve Tyler je ten, ku ktorému cítiš niečo menej?“ skočil mi do reči. „Čo ak to, čo cítiš k Damonovi, je len sexuálna príťažlivosť a nič viac?“ rozmýšľal ďalej.

„Ja Damona milujem!“ trvala som si na svojom. „Ale to, čo sa stalo s Tylerom... bola to... slabá chvíľka. Nič viac. Ale potom sa to akosi zvrtlo a začala som cítiť to, čo kedysi.“

Bolo zvláštne o tom hovoriť. No pri Stefanovi mi to nerobilo nejaký veľký problém. Zaujímavo sa mi s ním rozprávalo.

„Mohla by si už prestať so seba obviňovaním. Chápem, že si možno urobila chybu. No si upír a to k tomu proste patrí. Niekedy sa veci proste... dejú len tak. No nemôžeš zo všetkého robiť takú vedu.“

Jeho slová boli ako jemné pohladenie pre moju dušu. Ak mi ešte nejaká po tom všetkom ostala, samozrejme.

Posadila som sa a objala ho. „Ďakujem. Ďakujem, Stefan... za všetko,“ pošepkala som a rozplakala sa od šťastia.

Prvá osoba, s ktorou som sa dokázala porozprávať o mojich problémoch. A pochopil ma. Nielen to, on mi aj poradil a všetko vysvetlil.

Začal ma kolísať vo svojom náručí, ja som zavrela oči a nechala sa unášať snami...

Pohľad na Damona:

Upír sedel sám, opitý v bare a rozmýšľal, že by bolo na čase pobrať sa domov. Zaplatil a tackavým krokom vyšiel z baru. Musel sa veľmi opiť, keď ho motalo a to bol upír. Toho len tak niečo nezloží. No to, čo mu spravila Caroline, ho dorazilo. Od nej to nečakal. Zradila ho a on jej dal svoje srdce tak, ako ešte žiadnej inej. Nechcel si to síce priznať, na to bolo jeho ego príliš veľké, no možno to trochu prehnal. A možno trošku viac. Tak či onak, to, čo sa stalo, sa už neodstane.

Otvoril dvere do domu a pomaly vošiel dovnútra. Odvykol si na takéto ticho. Zrazu sa to pre neho stalo všetko také... obyčajné, všedné. Bez nej... to už proste nemalo zmysel.

Otvoril si fľašu whisky a napil sa rovno z nej. Oči mal uslzené, ale nebolo v jeho povahe, aby ich len tak nechal tiecť a preto ich potláčal ako len sa dalo.

Vzdychol si a vybral sa do spálne. Potreboval si odpočinúť od toho všetkého. Chcel mať pokoj. Aspoň na pár hodín.

Otvoril si dvere do izby a keď vošiel, zarazene ostal stáť vo dverách, hľadiac na svoju posteľ, pretože nebola prázdna. Ležala na nej...

„Caroline?“ Damon musel až poklipkať očami, aby sa presvedčil, že to, čo vidí, je skutočnosť.

Tá sa usmiala a postavila sa. „Damon, chcem sa ti ospravedlniť. Prosím, nehnevaj sa na mňa už. Veď vieš, že ťa milujem.“ Prešla k nemu a rukami ho chytila okolo krku.

„Prosím? Čo to má znamenať?“ ešte stále nerozumel upír.

Nevedel, či je to ním, že je tak opitý, alebo sa Caroline niečo v hlave porobilo. Alebo žeby to bol len sen?

Caroline ho ťahala k sebe a obaja spadli na posteľ. Upírka sa pretočila na Damona a venovala mu dlhý, vášnivý bozk.

„Milujem ťa, Damon. A navždy budem,“ pošepla mu do ucha a venovala sa mu ďalej.

Ten si len vzdychol a rozhodol sa poddať sa tomu.

Veď aj tak to je len sen, pomyslel si.

Tak čo si teraz myslíte o Caroline? Ten koniec vás prekvapil, čo? :)

No takže k ďalšej kapitole vám vemôžem veľa napovedať bez toho, aby som vám prezradila dôležité veci.

Kapitola sa bude volať: Srdce temna

Túto kapitolu by som chcela venovať Já za jej kritiku. Som rada, že mi povedala, čo si o tom myslí a aj vás vyzývam, ak sa vám to nepáči, tak mi to v pohode napíšte. Každý názor beriem a posúva ma ďalej. Ukazuje mi moje chyby, nedostatky a to, čoho sa mám vyvarovať.

P. S.: Nič v tejto časti nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá, a preto sa nad istými vecami treba zamyslieť.

Vaša Perla :)

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win II. Broken heart - 9. kapitola - Oporný bod: