OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lily Potterová 4. kapitola

27.08.2011 (12:00) • rossie • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 13× • zobrazeno 2759×

4. kapitola – Triedenie

Roztrasene som sa v dave prvákov vtisla od obrovskej haly. Rýchlo som zaklapla ústa otvorené od údivu a pohla sa s davom ďalej.

Vstupná hala bola taká obrovská, že by sa do nej pokojne zmestil celý sirotinec aj so záhradou, a stále by ostávalo voľné miesto. Kamenné steny osvetľovali horiace fakle, strop bol taký vysoký, že naň ani nedovideli a pred nimi sa týčilo majestátne mramorové schodište, ktoré viedlo na vrchné poschodia hradu. Spoza dverí vpravo k nim doliehal hukot stoviek hlasov študentov. Profesorka McGonagallová však prvákov zaviedla do malej, prázdnej komnaty trochu bokom od vstupnej haly. Vošli do vnútra a odrazu stáli jeden vedľa druhého, tak blízko, než by nestáli bežne a nervózne sa rozhliadali okolo seba.

„Vitajte na Rokforte. O malú chvíľu sa začne slávnostný banket na počesť nového školského roka, no skôr ako zaujmete svoje miesto vo Veľkej sieni, budete roztriedení do jednotlivých fakúlt.
Naše štyri fakulty sa volajú Chrabromil (Nebelvír), Bifľomor (Mrzimor), Bystrohlav (Havraspár) a Slizolin (Zmijozel). Pokiaľ ste na Rokforte, za každý úspech získate pre svoju fakultu body, no za každé porušenie školského poriadku sa vašej fakulte body strhnú. Fakulta s najvyšším počtom bodov získa na konci školského roka školský pohár.
Len čo bude všetko pripravené, prídem pre vás,“ povedala profesorka. „Buďte tu, prosím, po tichu.“

Hneď ako vyšla, hlasno som preglgla. Pochytila ma ešte väčšia triaška, ako keď som sem vchádzala. Nervózne som si upravila vlasy a urovnala habit. Zozadu do mňa niekto narazil a ja som skoro neudržala rovnováhu. Naštvane som si založila ruky v bok a otočila sa. Cítila som sa, ako keby zamrzol čas. Jeho výraz bol taký istý ako môj, ak nie ešte vyvalenejší. Vyvalene som sledovala tie zelené oči, presne takej farby akej mám ja. Zrak mi potom padol na jeho čelo. Jazva v tvare blesku. Harry Potter. Rýchlo som zamrkala a zaklapla ústa. On sa stále nehýbal. Jemne som si odkašľala. Rýchlo sa narovnal a odkráčal preč.

Nemala som šancu premýšľať nad tým. Vošla profesorka McGonagallová a prikázala nám ju nasledovať. Opustili sme komnatu, kráčali naspäť halou a dvojkrídlovými dverami vstúpili do Veľkej siene.

Ani vo sne mi nenapadlo, že existuje také zvláštne a čarokrásne miesto. Miestnosť ožarovali tisíce, ba stotisíce sviečok, ktoré sa vznášali nad štyrmi dlhočiznými stolmi, za ktorými už sedeli zvyšný študenti.

Profesorka nás odviedla do stredu sály. Uprela som zrak dohora a uvidela tmavomodrý strop posiaty hviezdami. Hermiona šepla: „Začarovali ho, aby vyzeral ako naozajstná obloha.“

„Je to nádherné,“ šepla som jej späť.

Pozrela som pred seba, práve vo chvíli, keď profesorka kládla na zem stoličku. Na ňu položila špicatý čarodejnícky klobúk. Bol poplátaný, odratý a hrozne špinavý.

Niekoľko sekúnd panovalo absolútne ticho. Potom sa klobúk mykol. Trhlina nad obrubou sa doširoka otvorila ako ústa. Klobúk sa dal do spevu.

Keď klobúk dospieval, v sále zaznel búrlivý potlesk. Klobúk sa uklonil každému zo štyroch stolov a potom ostal nehybne ležať.

„Nemusíme robiť nič iné, len si ho dať na hlavu,“ šepkal niekto s červenými vlasmi predo mnou. Vedľa neho stál Harry. Spoznala som ho len podľa jeho čiernych vlasov. Zablúdila som na neho pohľadom. Bol približne taký vysoký ako ja. Mal rovnaké oči, priezvisko a i dátum narodenia máme rovnaký. Čo ak...

„Keď prečítam vaše meno, nasadíte si klobúk a sadnete si na stoličku,“ prerušila ma profesorka.

Strhla som sa a sledovala Hannah Abbotovú, kráčajúcu k stoličke. Nasadila si klobúk, ktorý sa jej zošuchol až na nos a sadla si.

„Bifľomor!“ vykríkol klobúk.

Od bifľomorského stolu sa ozýval potlesk a výkriky. Hannah veselo docupkala a usadila sa na lavicu.

Stoly sa začali plniť a rad neroztriedených prvákov sa krátil. Klobúk vykrikoval striedavo fakulty a posielal do nich nových študentov.

Keď okolo mňa prechádzala Hermiona zaradená do Chrabromilu, pocítila som záchvev závisti. Jednak to už mala za sebou, skončila aj pri chrabromilskom stole. Spotené ruky som si strčila do vreciek habitu a nenápadne si ich utierala.

Okolo prebehol Neville mieriaci k chrabromilskému stolu a šťastne mi zamával. Bodaj by som sa  k nim mohla pridať. Ale vďaka môjmu šťastiu skončím ďaleko od nich, pri ľuďoch, ktorý mi budú nepríjemný.

Malfoy prebehol k stolu úplne napravo a prisadol si ku Crabbovi a Goylovi. Bolo na ňom vidieť, že je sám so sebou spokojný.

Harry odišiel ku chrabromilskému stolu, ktorý burácal ako o život. Dvojičky s červenými vlasmi – tipujem Weaslyovci – hlasno jačali: „Máme Pottera! Máme Pottera!“

Pery som zomkla do tenučkej čiarky, pretože som tušila, čo príde. Ruky som si vybrala z vreciek a kukla na profesorku McGonagallovú. Pozrela mi do očí, a tak aby prekričala ovácie od chrabromilského stola vykríkla: „Potterová Lily!“ Bola som vďačná zato, že mi nevenovali pozornosť, pretože boli stále pohltený do zízania na Harryho. Rýchlo som si sadla na stoličku s klobúkom na hlavu. Pred tým, ako sa mi skĺzol na oči, som zazrela stovky očí, ktoré sa stočili na mňa.

„Mm,“ povedal mi do ucha tenučký hlások. „Veľa odvahy, hlúpa tiež nie si... Vidím to na Chrabromil!“ Posledné slovo vykríkol na celú sieň. Pri chrabromilskom stole sa strhli ovácie. Nemohli sa však vôbec porovnávať s tými pri Harryho. V konečnom dôsledku som však bola rada, pretože to znamenalo, že si vôbec nevšimli, že mám spoločné niečo s jeho priezviskom. Unavene som si sadla medzi Hermionu a Nevilla.

Zvyšok triedenia nedokázala vnímať. Dokonca nevnímala ani kopy jedla, ktoré sa z ničoho nič objavili pred ňou. Mechanicky zjedla pár lyžíc zemiakovej kaše s nasekanou pažítkou a vypila pohár tekvicového džúsu.

Potom očami blúdila po Veľkej sieni. Zastala na učiteľskom stole a vyhľadala jedného profesora. Severus Snape. Neustále jej blúdilo hlavou, ako mohol poznať jej meno. Patrí medzi učiteľský zbor a aj profesorka McGonagallová vedela moje meno. Nespúšťala z neho oči a sledovala, ako do seba strká jablkový koláč, a rozpráva sa s mužom sediacim vedľa neho.

A odrazu sa pozrel jej smerom, avšak nedíval sa na ňu. Pozrela tým smerom, ktorým sa díval on, a zbadala Harryho, ktorý sa práve chytal za jazvu. Prečo sa na neho díval? Zvedavo vrátila pohľad na Snapa. No ten sa díval všemožne inde, len nie na chrabromilský stôl.

Po večeri, riaditeľova kancelária

„Celý čas ste o tom vedeli!“ bez akejkoľvek zdržanlivosti skríkol muž, ešte do nedávna sediaci na stoličke za riaditeľovým stolom. Teraz krúžil po kancelárií ako hladný lev v malej klietke.

Muž za stolom ho sledoval cez pol mesiačikovité okuliare s jemným úsmevom na tvári.

„Vedeli ste o tom a nič ste mi nepovedali! Klamali ste mi a ja som vám oddane slúžil. Prečo!?“ Nervózne si sadol späť na stoličku a zadíval sa do modrých očí oproti.

„Vieš Severus, bolo to tak lepšie.“ Ledva stihol dopovedať, čierne oči sa mu zavŕtali do tváre.

„Lepšie!? Pre koho? Pre mňa? Pre vás? Pre Lily? Či mladého Pottera?“ vykríkol a vstal.

„Upokoj sa, Severus.“ Muž za stolom si spojil ruky a lakte si oprel o stôl. Modrými očami lietal po izbe a sledoval muža krúžiaceho okolo.

„Ja som pokojný!“ vyhŕklo z neho. „Ja len že... Lily, ona ani nevie, kto bola jej mama. A ona jej je tak podobná. Keď som sa jej díval do očí, tak... bolo to silné, silnejšie ako ja...“

Jeho telo dopadlo na mäkkú stoličku a rukami si pretrel oči.

„Ona nie je Lily Evansová, Severus,“ rozhodne povedal Dumbledore (Brumbál) a vstal. Prešiel k svojmu fénixovi Félixovi a pohladil ho po červenom perí. „Nič nehovor Harrymu, dobre? Ani len náznak z toho, čo si sa dnes dozvedel.“

„Ja viem. Je Potterová,“ povedal Severus, akoby prepočul posledné slová riaditeľa. Potom vstal z kresla a ráznym krokom sa pobral ku dverám.

„Daj pozor na Quirella, dobre?“ ozvalo sa mu od chrbta. Chcel niečo odseknúť, ale nakoniec prikývol a zabuchol za sebou dvere. Po pár krokoch si sadol na schody a hlavu zložil do dlaní. Je Potterová, Potterová, Potterová. Neustále sa mu ozývalo hlavou. Odrazu vstal a rýchlo zbehol dole schodmi. Priezvisko predsa neznamená nič. To mu vlialo novú silu.

Keď sa dvere za Severusom zabuchli, Dumbledore si sadol na stoličku a pošúchal sa po nose. Keď Lily nechával na prahu sirotinca, len s listom o mene a vreckom galeónov, ani len nedúfal, že vyrastie na malú kópiu Lily Evansovej. S týmto faktom, sa to všetko ešte viac skomplikovalo. Zároveň má však otvorené dvere do nových možností. A Severus... jemne sa usmial a vstal zo stoličky, do ktorej klesol.

Autor: rossie (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lily Potterová 4. kapitola: